STREDNÁ EURÓPA:

Česko

Štátne zriadenie: republika
Rozloha: 78 866 km štvorcových.
Počet obyvateľov: 10 300 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 131 obyv./km štvorcový.
Hlavné mesto: Praha 1 215 000 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Brno 390 000 obyv., Ostrava 331 000 obyv., Plzeň 175 000 obyv.
Najvyšší bod: Sněžka, 1602 m
Najvýznamnejšie rieky: Morava, Labe, Vltava
Úradný jazyk: čeština
Mena: česká koruna (1 koruna = 100 halierov)
Rasové a národnostné zloženie: Česi (81 %), Moravania (13 %), Slováci (2 %), iné – Poliaci, Nemci, Maďari, Rómovia (4 %)
Náboženstvo: rímsko-katolícke (39 %), evanjelické (3 %), husitské (3 %), iné (15 %),
bez vierovyznania (40%)
Priemerná dĺžka života: muži 69 rokov, ženy 75 rokov
Analfabeti: 1 %
Nezamestnanosť: 5,2 %
Podiel na tvorbe HDP:> poľnohospodárstvo 6%, priemysel 39%, služby 55%
HDP: 4740 USD/obyv.

ROZLOHA A POLOHA:

V roku 1993 vznikla samostatná Česká republika. Väčšia časť krajiny patrí k Českému masívu, ktoré patrí medzi najstaršie stavebné jadrá Európy. Na jeho okraji sú pohoria Krušné hory, Český les, Šumava a v jeho vnútornej časti Českomoravská vrchovina. Do východnej časti územia zasahujú hrebene vrásových pohorí, patriacich do sústavy Karpát.

HOSPODÁRSTVO:

Česká republika má bohaté zdroje nerastných surovín, v južnom predpolí Krušných hôr sú ložiská hnedého uhlia, v Ostravskej panve čierne uhlie a v okolí Karlových Varov sa ťaží kaolinit. Tradície ťažkého priemyslu siahajú až do dôb Rakúsko-Uhorskej monarchie, Česko bolo „priemyselnou dielňou„ monarchie. Významné tradície má výroba skla a porcelánu, výroba ceruziek, textilný priemysel (spracovanie ľanu) a výroba nábytku. Hlavným odvetvím českého priemyslu je strojárenstvo (automobily, zariadenia pre huty, lokomotívy a poľnohospodárske stroje), ktorého základom je hutníctvo. V kontinentálnom podnebí sa vyvinulo poľnohospodárstvo na dobrej úrovni ( obilie, krmoviny, ovocinárstvo), ale nedokáže zabezpečiť pre obyvateľstvo potravinovú sebestačnosť. V panvách sa pestuje najmä pšenica, cukrová repa, zemiaky, chmeľ a sladovnícky jačmeň, na vysočinách najmä krmoviny. Lesy poskytujú dobré suroviny pre nábytkársky priemysel a výrobu ceruziek. Na liečivých prameňoch sú vybudované svetoznáme liečivé kúpele (Karlovy Vary, Mariánske Lázně, Františkovy Lázně), ktoré každoročne priťahujú množstvo návštevníkov.

Poľsko

Štátne zriadenie: republika
Rozloha: 312 685 km štvorc.
Počet obyvateľov: 38 700 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 124 obyv./km štvorc.
Hlavné mesto: Warszawa/Varšava 1 655 000 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Lodź 852 000 obyv., Krakov 748 000 obyv., Wroclaw 642 000 obyv.
Najvyšší bod: Rysy, 2499 m
Najvýznamnejšie rieky: Wisla, Odra, Bug, Warta
Úradný jazyk: poľština
Mena: zloty (1 złoty = 100 grošov)
Rasové a národnostné zloženie: Poliaci (98 %), Nemci (0,5 %), Ukrajinci (0,5 %), iné (1 %)
Náboženstvo: rímsko-katolícke (94 %), pravoslávne (1 %), evanjelické (1 %), iné (4 %)
Priemerná dĺžka života: muži 67 rokov, ženy 75 rokov
Analfabeti: 1,3 %
Nezamestnanosť: 10,1 %
Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 7%, priemysel 38%, služby 55%
HDP: 3590 USD/obyv.

ROZLOHA A POLOHA:

Značnú časť rozlohy štátu, ktorý leží v severovýchodnej časti Strednej Európy zaberá nížina, ktorú vytváral pevninský ľadovec. Pozostatkami tohto zaľadnenia je Mazúrska jazerná pahorkatina a Pomoranská jazerná pahorkatina s nespočetným množstvom jazier a medzi nimi morénovými pahorkatinami. Povrch územia sa smerom na juh stupňovite dvíha, kým Poľské stredohorie dosahuje výšku nad 600 m, Sudety presahujú výšku 1000-1600 m, najvyššie štíty Karpát presahujú vo Vysokých Tatrách i 2000 m.

HOSPODÁRSTVO:

Poľsko má bohaté zdroje nerastných surovín (draselná soľ, síra, zinok, meď, čierne uhlie). Tepelné elektrárne vybudované na báze čierneho uhlia, zásobujú elektrickou energiou hutníctvo železa a naň napojené ťažké strojárenstvo a chemický priemysel (Horné Sliezsko). Výroba lodí v baltských prístavoch (Štetín, Gdaňsk a Gdyňa) v súčasnosti prežíva krízu. Veľké tradície má v Poľsku textilný priemysel. V hlavnom meste prevládajú odvetvia, náročné na množstvo pracovnej sily (výroba automobilov, jemná mechanika).

Poľnohospodárstvo je rozšírené na Poľskej nížine. Je na veľmi nízkej úrovni, prevažuje hlavne rastlinná výroba. Územia na severe majú chudobné pôdy (podzoly), oceanické podnebie, rozšírili sa tu pasienky, na ktorých pasú hovädzí dobytok. Medzi lúkami a pasienkami sa pestuje raž a zemiaky. Štát je odkázaný na dovoz potravín. Obľúbenými cieľmi cestovného ruchu sú starobylé mestá (napr. Krakov) a lyžiarske a turistické centrá vo Vysokých Tatrách.

Maďarsko

Štátne zriadenie: republika
Rozloha: 93 030 km štvorc.
Počet obyvateľov: 10 021 000 (jún 2000)
Hustota zaľudnenia: 108 obyv./km štvorc.
Hlavné mesto: Budapest (1 851 000 obyvateľov)
Iné významnejšie sídla: Debrecín 207 000 obyv., Miškovec 176 000 obyv., Segedín 160 000 obyv., Pécs (Pätikostolie) 160 000 obyv.
Najvyšší bod: Kékes, 1014 m
Najvýznamnejšie rieky: Dunaj, Tisa, Rába, Maroš, Samoš
Úradný jazyk: maďarčina
Mena: forint (1 forint = 100 fillérov)
Rasové a národnostné zloženie: Maďari (90 %), Rómovia (5%), Nemci (2%), Slováci (1%), Chorváti (1%) iné (1 %)
Náboženstvo: rímsko-katolícke (64 %), reformované (21 %), bez vierovyznania (5%), evanjelické (4%), grécko-katolícke (3%), židovské (1 %), iné (2 %)
Priemerná dĺžka života: muži 66 rokov, ženy 74 rokov
Analfabeti: 1 %
Nezamestnanosť: 7%
Podiel na tvorbe HDP:> poľnohospodárstvo 5%, priemysel 29%, služby 66%
HDP: 4340 USD/obyv.

ROZLOHA A POLOHA:

Väčšinu územia krajiny pokrývajú nížiny s úrodnými pôdami (Veľká uhorská nížina, Malá uhorská nížina). V juhozápadno-severovýchodnom smere sa cez Maďarsko tiahnu pohoria, ktoré sú zníženými výbežkami Álp a Karpát.V predpolí pohorí a v juhozápadnej časti krajiny sa rozkladajú pahorkatiny.

HOSPODÁRSTVO:

Krajina je chudobná na nerastné a energetické suroviny (ropa, zemný plyn, bauxit a mangánové rudy). Vyťažené suroviny nepokrývajú ani domácu potrebu, preto je Maďarsko vo veľkej miere odkázané na dovoz. Významnými odvetviami priemyslu je strojárenstvo, chemický priemysel, ktorý je významným z hľadiska exportu, predimenzované a s hospodárskymi problémami sa potýkajúce hutníctvo (železo a hliník) a najmä ženskú pracovnú silu využívajúci textilný priemysel. Poľnohospodárstvo vďaka priaznivým klimatickým podmienkam a dobrým pôdam zohráva v hospodárstve štátu významnú úlohu. Rastlinná i živočíšna výroba (ošípané, hovädzí dobytok, kone, ovce, hydina) sa podielajú zhruba rovnakým dielom na poľnohospodárskej výrobe. Najdôležitejšími plodinami pestovanými na orných pôdach sú pšenica, kukurica, zemiaky, cukrová repa, slnečnica, sladovnícky jačmeň, tabak, konope a ľan. Významné je aj pestovanie zeleniny (cibuľa, paprika na korenie). Pestovanie ovocia pokrýva domáce potreby. Vinohradnícke tradície siahajú až do rímskych dôb, kvalitné vína sú dôležitým vývozným artiklom.

Rakúsko

Štátne zriadenie: spolková republika
Rozloha: 83 858 km štvorc.
Pocet obyvatelov: 8 200 000 (1999)
HUSTOTA ZALUDNENIA 98 obyv./km štvorc.
Hlavné mesto: Wien/Vieden 1 540 000 obyvatelov
Iné významnejšie sídla: Graz 238 000 obyv., Linz 203 000 obyv., Salzburg 144 000 obyv.
Najvyšší bod: Grossglockner, 3797 m
Najvýznamnejšie rieky: Dunaj, Mura, Inn, Dráva
Úradný jazyk: nemcina
Mena: Euro
Rasové a národnostné zloženie: Rakúšania ( 91 %), Srbi (2 %), Turci (1 %), Chorváti (1 %), Nemci (1%) iné (3 %)
Náboženstvo: rímsko- katolícke (85 %), evanjelické (6 %), islamské (1 %)
Priemerná dlžka života: muži 73 rokov, ženy 80 rokov
Analfabeti: menej ako 1 %
Nezamestnanost: 6,1 %
Podiel na tvorbe HDP:> polnohospodárstvo 2%, priemysel 34%, služby 64%
HDP: 28 110 USD/obyvatelov

ROZLOHA A POLOHA:

Územie tohto štátu, ktorý sa rozkladá v Strednej Európe, takmer z dvoch tretín pretkávajú hrebene Východných Álp.Severne od Dunaja sa rozprestiera nízka (300-600 m) Rakúska žulová plošina, ktorá patrí do systému Ceského masívu. Na východe dominujú velké, riecnymi nánosmi vyplnené panvy (Viedenská panva a Grázska panva).

HOSPODÁRSTVO:

Politicky neutrálne Rakúsko má bohaté zdroje nerastných surovín. Velkú tradíciu má tažba kamennej soli (Hallstatt, Salzburg). Významná je aj tažba magnezitu, olovených, zinocnatých, antimónových a medených rúd. Až 70% elektrickej energie pochádza z vodných elektrární. Je odkázané na dovoz ropy a uhlia. Pre hospodárstvo je charakteristická prevaha tažkého priemyslu (hutníctvo železa, spracovanie kovov, strojárenstvo, chemický priemysel). Významný je aj drevársky a papierenský priemysel. Rakúsko má dobre rozvinuté, intenzívne polnohospodárstvo, ktoré kryje potreby obyvatelov na 90%. Vo vyšších pohoriach je typické pasenie na holiach, lesné hospodárstvo (40% plochy územia pokrývajú lesy), v dolinách a panvách je typická rastlinná výroba (pšenica, krmoviny, cukrová repa), miestami aj vinohradníctvo. Rakúsko je na popredných miestach na svete v príjmoch za cestovný ruch. Velmi prítažlivé pre návštevníkov sú výborné lyžiarske strediská, liecivé strediská, centrá pre vysokohorskú turistiku, ale aj rakúske mestá plné kultúrno-historických pamiatok.

Švajčiarsko

Štátne zriadenie: spolková republika
Rozloha: 41 284,5 km štvorc.
Počet obyvateľov: 7 300 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 177 obyvateľov/km štvorc.
Hlavné mesto: Bern 134 600 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Zürich 341 000 obyv., Bazilej 171 000 obyv., Ženeva 167 000 obyv.
Najvyšší bod: Dufourspitze, 4634 m
Najvýznamnejšie rieky: Rýn, Rhône, Aare
Úradný jazyk: nemčina, francúzština, taliančina, rétorománčina
Mena: švajčiarsky frank (1 frank = 100 rapov/centimov/centesim)
Rasové a národnostné zloženie: švajčiarski Nemci (58 %), švajčiarski Francúzi (18 %), švajčiarski Taliani (4%), Rétorománi (1%), zahraniční (19%)
Náboženstvo: rímsko-katolícke (46,2 %), protestantské (väčšinou kalvínske) (40 %), moslimské (2,2 %), židovské (0,3%)
Priemerná dĺžka života: muži 74 rokov, ženy 81 rokov
Analfabeti: menej ako1 %
Nezamestnanosť: 3,6 %
Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 4%, priemysel 34%, služby 62%
HDP: 44 350 USD/obyv.

ROZLOHA A POLOHA:

Švajčiarsko je najvyššie položeným európskym štátom (priemerná nadmorská výška 1300 m), až 60% povrchu krajiny zaberajú vysoké končiare Západných Álp, hlboké ľadovcové doliny, alpínske hole a pasienky a husté lesy. Najvyšším bodom je Dufourspitze, ktorý sa nachádza v skupine Monte Rosa. V Bernských Alpách sa nachádza najdlhší ľadovec v Európe, Aletchský ľadovec (27 km). Stredohorský charakter má pohorie Jura, ktoré sa ťahá v západnej a severozápadnej časti krajiny. Medzi týmto pohorím a Alpami sa rozkladá kotlina Mittelland, so zvlneným povrchom, ktorý dosahuje výšku 400-600 m. Na tomto území sa sústreďuje väčšina obyvateľstva a švajčiarskych miest.

HOSPODÁRSTVO:

Švajčiarsko patrí medzi priemyselne najrozvinutejšie a najbohatšie štáty Európy i sveta. Od roku 1815 je neutrálne. Pre jeho priemysel sú charakteristické tie odvetvia, ktoré sú menej náročné na suroviny a viac náročné na vysoko kvalifikovanú ľudskú prácu (výroba hodiniek, farmaceutický priemysel, ťažké strojárenstvo, výroba elektrických strojov). Najvýznamnejším zdrojom elektrickej energie je vodná energia. Až 60% vyrobenej elektrickej energie pochádza z vodných elektrární a 40% z atómových elektrární. Časť priemyselnej produkcie sa vyrába v malých podnikoch, ale na priemyselnej výrobe sa podielajú aj obrovské koncerny (Nestlé, Sandoz). Vďaka dlhoročnej politickej neutralite a bankovému tajomstvu sa vo švajčiarskych bankách uložil obrovský kapitál, z ktorého krajina značne profituje. Významným zdrojom príjmov je aj tranzitná doprava (poplatky za diaľnice a tunely, preprava kamiónov po železnici). Vedúcim odvetvím švajčiarskeho poľnohospodárstva je chov hovädzieho dobytka najmä pod Alpami. Švajčiarske mliečne výrobky sú pre svoju dobrú kvalitu veľmi vyhľadávané na svetových trhoch (čokoláda, syry, sušené mlieko). Veľmi ziskovým odvetvím je aj cestovný ruch. Návštevníkov priťahujú služby na vysokej úrovni, lyžiarske strediská, sanatóriá a strediská turistiky.

Nemecko

Štátne zriadenie: spolková republika
Rozloha: 357 021 km štvorc.
Pocet obyvatelov: 82 200 000 (1999)
Hustota zaludnenia: 230 obyv./km štvorcových
Hlavné mesto: Berlín 3 437 900 obyvatelov
Iné významnejšie sídla: Hamburg 1 660 700 obyv., Mníchov 1 236 500 obyv., Kolín 955 500 obyv.,
Najvyšší bod: Zugspitze, 2963 m
Najvýznamnejšie rieky: Rýn, Dunaj, Labe, Odra, Wesera, Mohan
Úradný jazyk: nemcina, regionálne: dáncina, frízšcina, srbcina
Mena: Euro
Rasové a národnostné zloženie: Nemci (90 %), Dáni (1%), Frízi (1%), Lužickí Srbi (0,5%)iné (7,5 %): Turci, Chorváti, Srbi, Taliani atd.
Náboženstvo: protestantské (42 %), rímsko-katolícke (43 %), moslimské (3 %),
Priemerná dlžka života: muži 73 rokov, ženy 79 rokov
Analfabeti: menej ako1 %
Nezamestnanost: 11,4 %
Podiel na tvorbe HDP: polnohospodárstvo 2%, priemysel 35%, služby 63%
HDP: 28 870 USD/obyv.

ROZLOHA A POLOHA:

Nemecko bolo po 2. svetovej vojne a na základe mierových zmlúv rozdelené na dva samostatné štáty, ktoré sa opät spojili v roku 1990. Pozostáva zo 16 spolkových krajín. Nemecko sa rozprestiera v západnej casti Strednej Európy, jeho severnú cast zaberá Severonemecká nížina, siahajúca až k Severnému a Baltskému moru. Pozostatkom cinnosti pevninského ladovca je Meklenburská jazerná pahorkatina s pocetnými jazerami a morénami. Smerom na juh sa povrch krajiny postupne dvíha do menších ci väcších pohorí s nadmorskými výškami 1000-1400 m, rozclenených údoliami riek (Cierny les, Durínsky les, Harz, Eifel, Hunsrück). Na juhu sa rozkladá Švábsko-bavorská kotlina s nadmorskými výškami 500-700 m, z ktorej sa miestami dvíhajú ostrovné vrchy. Smerom k Dunaju povrch územia postupne klesá, je pokrytý hrubou vrstvou riecnych nánosov, do ktorých sa vrezávajú rieky stekajúce z Álp. Za koncovými morénami vysokohorských ladovcov vzniklo v južnej casti Nemecka viacero jazier (Bodamské jazero, Chiemske jazero, Ammersee a pod.). Na južnej hranici sa vypínajú najvyššie pohoria Nemecka, Algauské Alpy a Bavorské Alpy, v ktorý je aj najvyšší bod krajiny.

HOSPODÁRSTVO:

Nemecko je svetovou velmocou. Má bohaté zásoby nerastných surovín (cierne uhlie, kamenná sol, medené a horcíkové rudy, trochu ropy). Napriek významnej výrobe v atómových elektrárnach a dobrému využitiu potenciálu riek, je Nemecko odkázané na znacný dovoz elektrickej energie. Tažký priemysel reprezentujú najmä: hutníctvo železa, ktoré spracováva už dovezenú železnú rudu, výroba ocele, hutníctvo farebných kovov a výroba hliníka. Vedúcim odvetvím hospodárstva je strojárenský priemysel orientovaný na vývoz ( výroba lodí, automobilový priemysel a výroba lahkých strojov), dalším významným odvetvím je elektrotechnický, elektronický priemysel, jemná mechanika a optika. Nemecko je velmocou v chemickom priemysle, vo vývoze produktov tohto odvetvia stojí na popredných miestach na svete. Má rozvinuté polnohospodárstvo, postavené na intenzívnej výrobe z väcšej casti na rodinných farmách. Na orných pôdach sa pestujú krmoviny, jacmen, raž, zemiaky, pšenica, cukrová repa a chmel. V údolí Horného Rýna sa rozprestierajú vinohrady, ovocné sady a zeleninové plantáže. Významný je aj stajnový chov hovädzieho dobytka (na mlieko) a ošípaných. Potravinová sebestacnost štátu je domácou produkciou pokrytá na 90%.