Južná a Stredná Európa, Európska únia
JUŽNÁ EURÓPA
Portugalsko
Štátne zriadenie: republika
Rozloha: 92 345 km štvorc.
Počet obyvateľov: 9 900 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 107 obyv./km štvorc.
Hlavné mesto: Lisboa/ Lisabon 681 100 obyvateľov, s aglomeráciami 2 050 000 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Porto 350 000 obyv., Coimbra 96 000 obyv., Setúbal 78 000 obyv.
Najvyšší bod: Pico, 2320 m (na Azorských ostrovoch)
Najvýznamnejšie rieky: Tejo, Douro, Guadiana, Minho
Úradný jazyk: portugalčina
Rasové a národnostné zloženie: Portugalci (99 %), iné (1 %)
Náboženstvo: rímsko-katolícke (95 %), protestantské (1 %), iné (4 %)
Priemerná dĺžka života: muži 70 rokov, ženy 77 rokov
Analfabeti: 13,2 %
Nezamestnanosť: 6,3 %
HDP: 10 160 USD/obyv.
PRÍRODNÉ PODMIENKY, ROZLOHA A POLOHA:
Severná a východná časť krajiny je tvorená zníženými plošinami Mezety a z nich vystupujúcich pohorí. Južnej a západnej časti kraľujú najmä nížiny, z ktorých vystupujú nízke pahorkatiny. Na pevnine je najvyšším bodom vrch Estrela (1991 m) v pohorí Sierra da Estrela. K Portugalsku patrí aj Madeira a Azorské ostrovy, na ktorých lezí najvyšší bod štátu (Pico, 2320 m).
HOSPODÁRSTVO:
V malých množstvách ťažia mnohé druhy rúd (napr. wolfrám, urán, medené rudy), ktoré exportujú bez akéhokoľvek spracovania. Priemysel stavia na lacnej pracovnej sile a na tých odvetviach, ktoré tu majú tradíciu (textil, konfekcia, obuv, montáž automobilov). Takmer celý zahraničný obchod sa realizuje námornou cestou.
Poľnohospodárstvo je na nízkej úrovni, na ornej pôde pestujú pšenicu, kukuricu a ryžu, v južných mediteránnych oblastiach sú olivové plantáže, vinohrady a plantáže cytrusového ovocia. Portugalské vína sú svetoznáme (porto, madeira). V horských oblastiach prebieha extenzívny chov hospodárskych zvierat (kozy, ovce). V Portugalsku sa vyprodukuje 50% svetovej produkcie korku. Významným a tradičným odvetvím je rybárstvo a ryby spracujúci priemysel. Vyvážajú sa aj spracované poľnohospodárske produkty. Dôležitým a významným zdrojom príjmov je aj cestovný ruch (Madeira, Azorské ostrovy).
Taliansko
Štátne zriadenie: republika
Rozloha: 301 323 km štvorc.
Počet obyvateľov: 57 300 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 190 obyv./km štvorc.
Hlavné mesto: Roma/Rím 2 723 000 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Miláno 1 359 000 obyv., Neapol 1 072 000 obyv., Turín 1 003 000 obyv.
Najvyšší bod: Mont Blanc/Monte Bianco, 4807 m
Najvýznamnejšie rieky: Pád, Adige, Tibera, Arno
Úradný jazyk: taliančina, regionálne: nemčina (Južné Tyrolsko), francúzština
Mena: Euro
Rasové a národnostné zloženie: Taliani (94 %), Sardínčania (3%) Friulovia, Ladinovia (1%), Nemci a Francúzi (1%), iné (1%)
Náboženstvo: rímsko- katolícke (83 %)
Priemerná dĺžka života: muži 74 rokov, ženy 81 rokov
Analfabeti: 2,1 %
Nezamestnanosť: 12,2 %
Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 3%, priemysel 32%, služby 65%
HDP: 19 880 USD/obyv.
POLOHA,ROZLOHA, PRÍRODNÉ PODMIENKY:
Taliansko sa rozkladá na Apeninskom polostrove. Severným okrajom sa v tvare polkruhu tiahnu alpské chrbty. Tu sa týči najvyšší bod Talianska, Monte Bianco (4807 m). Pohoria sa postupne znižujú smerom na juh a prechádzajú do Pádskej nížiny. Na juhu ju ohraničujú Apeniny. Zo západnej i východnej strany sa na Apeniny pripájajú viaceré pohoria a probrežné nížiny. Prirodzeným pokračovaním polostrova je ostrov Sicília (25 426 km2), na jeho východnej strane čnie najvyššia sopka Európy, Etna (3340 m). Žulovými horninami tvorený povcrh ďalšieho ostrova, Sardínie (23 813 km2) je súčasťou Tyrrhenského masívu. V blízkosti tuniských brehov ležia Pelagické ostrovy a ostrovy Pantelleira. Apeninský polostrov sprevádzajú viaceré skupiny ostrovov (Toskánske ostrovy, Tremitské ostrovy a i.), z ktorých sú najnavštevovanejšie sopečné Liparské ostrovy.
HOSPODÁRSTVO:
Taliansko je chudobné na nerastné suroviny. Nachádzajú sa tu neveľké ložiská ortute, pyritové, zinočnaté a olovnaté rudy, zemný plyn. Je tu dostatok vodnej energie. Ťaží sa svetoznámy mramor.
V južných oblastiach prevažuje poľnohospodárska výroba, registruje sa tu obrovská nezamestnanosť a emigrácia obyvateľstva. Vzhľadom na nedostatok surovín sa v Taliansku rozvinuli najmä odvetvia s vysokými nárokmi na kvalifikovanú pracovnú silu (výroba automobilov, gumárenský priemysel, výroba prístrojovej techniky, jemná mechanika a textilný priemysel).
Väčšina priemyselnej výroby sa realizuje v trojuholníku, ktorý vytvárajú mestá Miláno-Janov-Turín. Významnú pozíciu majú aj umelecko-remeselné výrobky s dlhou tradíciou (benátske sklo, textil, hodváb a florentské výrobky z kože). Najvyspelejšia a intenzívna poľnohospodárska výroba je charakteristická pre Pádsku nížinu.
Na zavlažovaných pôdach sa pestuje obilie, kukurica, cukrová repa a ryža. Dôležitý je aj chov hovädzieho dobytka na mlieko, ošípaných a hydiny. V južnej, suchej mediteránnej časti územia sa pestujú predovšetkým citrusové plody, zelenina, hrozno a olivy, ktoré sú aj vývozným artiklom. Na chudobných pasienkoch pasú kozy a ovce. Dôležitým zdrojom príjmov je cestovný ruch.
Grécko
Štátne zriadenie: republika
Rozloha: 131 957 km štvorc.
Počet obyvateľov: 10 600 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 80 obyv./km štvorc.
Hlavné mesto: Athínai/Atény 3 097 000 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Solún 378 000 obyv., Pireus 170 000 obyv., Patras 155 000 obyv.
Najvyšší bod: Olymp, 2911 m
Najvýznamnejšie rieky: Strymón,
Úradný jazyk: gréčtina
Mena: drachma (1 drachma = 100 lepta)
Rasové a národnostné zloženie: Gréci (95%), Macedónci (1%), Turci (1%), Cigáni (1%)iné (2%)
Náboženstvo: pravoslávne (98 %), islamské (2 %)
Priemerná dĺžka života: muži 75 rokov, ženy 80 rokov
Analfabeti: 4,8 %
Nezamestnanosť: 10,6 %
Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 14%, priemysel 24%, služby 62%
HDP: 11 460 USD/obyv.
ROZLOHA, POLOHA:
Grécko leží v južnej časti Balkánskeho polostrova a značnú časť jeho povrchu zaberá pohorie Pindos. Hlavnú časť územia štátu tvoria dva polostrovy: Attika a Korintským prielivom oddelený Peloponéz. Kotliny ako Macedónia, Trákia, Tessália. Pobrežie je mimoriadne členité s viacerými zálivmi (Korintský, Patraský a i.), pričom jeho dĺžka prevyšuje 15 000 km. Grécko obklopujú Trácke, Egejské, Iónske a Krétske more. Najväčším ostrovom je Kréta, pri západnom pobreží ležia Iónske ostrovy, na východe Sporady, Kiklady a Dodekanisos, ktoré sa tiahnu až k tureckým brehom.
HOSPODÁRSTVO:
Grécko patrí medzi najmenej rozvinuté štáty Európskej únie. Má nedostatočné zdroje energetických surovín, a to aj napriek tomu, že v Egejskom mori má veľké zásoby ropy. Má bohaté ložiská magnezitu, azbestu a niklových rúd, rovnako aj z celosvetového hľadiska je tu významná ťažba bauxitu. Časť bauxitu sa vyváža, časť spracovávajú domáce hlinikárne, pre ktoré elektrickú energiu vyrábajú vodné elektrárne. Známy je grécky mramor. Hlavnými priemyselnými odvetviami sú potravinársky a ľahký priemysel. Hlavným strediskom rozvíjajúceho sa priemyslu je hlavné mesto.
Až 70% plochy územia zaberá poľnohospodársky využiteľná pôda, ale len na jednej tretine z nej prebieha intenzívne hospodárenie. Poľnohospodárstvo je pomerne na nízkej úrovni, nepriaznivo pôsobia aj vlastnícke vzťahy (príliš veľké a príliš malé plochy). Na ornej pôde sa pestuje predovšetkým pšenica, kukurica, jačmeň, ryža a strukoviny. Vo vnútrozemských kotlinách sa pestuje bavlna a tabak, na mediteránnych pobrežiach zelenina, citrusové plody, hrozno a olivy. Deficit zahraničného obchodu sa Grécko snaží vyrovnať príjmami z cestovného ruchu a z činnosti obchodného loďstva.
HISTÓRIA:
Grécko je otčinou zemepisu a dejepisu, úcty k minulosti. Rozkvitala filozofia, matematika, geometria. Rozvíjalo sa právo. Z lekárstva sa stala disciplína založená na pozorovaní a poznávaní choroby. Rozmach vedeckého bádania podnecovalo zakladanie knižníc. Vyspelá a udivujúca technika v stavebníctve (napr. prvá stropná klenba), stavba lodí, mostov a tunelov. Duchovný rozmach doprevádzal rozvoj telesnej kultúry. Pestoval sa šport a hry. Podľa tradície sa 1. Olympijské hry konali v roku 776 pred. n. l. a v roku 393 n. l. potom posledné grécke národné hry.
Albánsko:
Štátne zriadenie: republika
Rozloha: 28 748 km štvorc.
Počet obyvateľov: 3 100 000 (1999)
Hustota zaľudnenia.: 108 obyv./km štvorc.
Hlavné mesto: Tirana 244 000 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Durres 85 000 obyv., Elbasan 83 000 obyv.
Najvyšší bod: Korab, 2764 m
Najvýznamnejšie rieky: Drin, Seman
Úradný jazyk.: albánčina
Mena: lek (1 lek = 100 quindarov)
Rasové a národnostné zloženie: Albánci (92 %), Gréci (3,5%), Cigáni (2%) iné (2,5 %)
Náboženstvo:. islamské (65 %), pravoslávne (20 %), rímsko-katolícke (13 %), iné (2%)
Priemerná dĺžka života: muži 70 rokov, ženy 75 rokov
Analfabeti: 28 %
Nezamestnanosť: 13,1 %
Podiel na tvorbe HDP:> poľnohospodárstvo 56%, priemysel 21%, služby 23%
HDP: 760 USD/obyv.
ROZLOHA A POLOHA:
Albánsko leží v juhozápadnej časti Balkánskeho polostrova, na pobreží Jadranského mora, pri vyústení Otrantského prielivu. Až dve tretiny povrchu zaberajú pohoria, len pri pobreží sa tiahne rovinatý pás o šírke 20-30 km. Albánci sami seba nazývajú „obyvateľmi skál„ (skipetári) a svoj štát „Štát orlov„ (Shqiperia). Je najzaostalejším štátom Európy.
HOSPODÁRSTVO:
Pre krajinu bola charakteristická bieda, vysoká miera nezamestnanosti a masové vysťahovalectvo. Albánske pohoria sú bohaté na ložiská chrómu, medi a železnej rudy, rieky sú vhodné na výrobu elektrickej energie. Hlavným odvetvím poľnohospodárstva, ktoré v súčasnosti zamestnáva viac ako polovicu obyvateľstva, je rastlinná výroba (pšenica, kukurica, zelenina, tabak, bavlna). Na pobrežnej nížine s mediteránnym podnebím je typické pestovanie ovocia (figy, cytrusy, hrozno). Živočíšna výroba má menší význam (ovce, kozy menej hovädzieho dobytka). Vedúcu pozíciu v priemysle má potravinársky a ľahký priemysel. Väčšinu elektrickej energie vyrábajú vodné elektrárne a vzhľadom na malú vnútornú potrebu, časť energie sa exportuje.Slovinsko
Štátne zriadenie: republika
Rozloha: 20 253 km štvorc.
Počet obyvateľov: 2 000 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 99 obyv./km štvorc.
Hlavné mesto: Ljubljana 268 000 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Maribor 105 000 obyv., Celje 42 000 obyv., Kranj 37 000 obyv.
Najvyšší bod: Triglav, 2863 m
Najvýznamnejšie rieky: Dráva, Sáva, Mura, Krka, Savinja, Vipava
Úradný jazyk: slovinčina
Mena: slovinský tolar (1 tolar = 100 stotiniek)
Rasové a národnostné zloženie: Slovinci (91 %), Chorváti (3 %), Srbi (2 %), iné (4%)
Náboženstvo: rímsko-katolícke (90 %), pravoslávne (2 %), islamské (2 %), evanjelické (1 %), iné (5 %)
Priemerná dĺžka života: muži 67 rokov, ženy 75 rokov
Analfabeti: menaj ako 1 %
Nezamestnanosť: 14,8 %
Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 4%. priemysel 38%, služby 58%
HDP: 9840 USD/obyv.
ROZLOHA A POLOHA:
Na území štátu, ktorý leží na okraji Strednej Európy sa zbiehajú hrebene Álp a Dinárov. Na severe kraľujú typické alpské pohoria (Júlske Alpy, Karavnaky, Pohorje) s dolinami vymodelovanými vysokohorskými ľadovcami a strmými skalnými stenami. V západnej a južnej časti štátu sa tiahnu chrbty Dinárov, v ktorých sa nachádza najtypickejšie krasové územie na Zemi. Rovinaté územia sa nachádzajú len vo východnej časti štátu.
HOSPODÁRSTVO:
Slovinsko, ktoré získalo samostatnosť v roku 1991 má v pohoriach bohaté ložiská rúd (železné, olovnaté a zinočnaté rudy). Elektrickú energiu produkujú tepelné elektrárne (čierne uhlie) a vodné elektrárne využívajúce veľký energetický potenciál slovinských riek. Najdôležitejšími priemyselnými odvetviami sú hutníctvo farebných kovov, strojárenstvo (dopravné prostriedky, nástroje, domáce spotrebiče) a textilný priemysel. Vedúcu úlohu v poľnohospodárstve zohráva chov hospodárskych zvierat, najmä hovädzieho dobytka. Na ornej pôde sa pestuje najmä obilie, zemiaky a cukrová repa. Významné je aj lesné hospodárstvo a ťažba dreva, ktoré spracováva nábytkársky priemysel. Nábytok je dôležitým exportným tovarom. Potenciál krajiny v oblasti cestovného ruchu tkvie v príjemných prímorských a vysokohorských strediskách, návštevníkov priťahujú aj krasové javy (jaskyne Postojna a Škocjani).
Chorvátsko
Štátne zriadenie: republika
Rozloha: 56 610 km štvorc.
Počet obyvateľov: 4 500 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 79 obyv./km štvorc.
Hlavné mesto: Zagreb/Záhreb 727 000 obyvateľov, s aglomeráciami 950 000 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Split 189 000 obyv., Rijeka 168 000 obyv., Osijek 105 000 obyv.
Najvyšší bod: Trogla, 1913 m
Najvýznamnejšie rieky: Dunaj, Dráva, Sáva, Kupa, Una, Neretva
Úradný jazyk: chorvátčina
Mena: kuna (1 kuna = 100 lipa)
Rasové a národnostné zloženie: Chorváti (82 %), Srbi (10 %), Bosnianski Srbi (1 %), Maďari (1 %), iné (6 %)
Náboženstvo: rímsko-katolícke (80 %), protestantské (9%), pravoslávne (10 %), islamské (1 %)
Priemerná dĺžka života: muži 67 rokov, ženy 74 rokov
Analfabeti: menej ako 3 %
Nezamestnanosť: 16,5 %
Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 12%, priemysel 25%, služby 63%
HDP: 4060 USD/obyv.
ROZLOHA A POLOHA:
Štát ležiaci na rozhraní Strednej Európy a Balkánskeho polostrova. Na severe a východe krajiny sa rozkladajú nížiny medzi riekami Drávou a Sávou a medzi Sávou a Kupou. Tieto sú rozčlenené drobnejšími
HOSPODÁRSTVO:
Najvýznamnejšou nerastnou surovinou krajiny je bauxit na Istrijskom polostrove. Pre chorvátsky priemysel sú v prvom rade charakteristické odvetvia ako výroba elektroniky a spracovanie kovov, ale najmä na pobreží a v prístavoch zohráva v hospodárskom živote krajiny významnú úlohu spracovanie ropy a výstavba lodí. Na pobreží s mediteránnym podnebím pestujú olivy, hrozno, figy, mandle a citrusové ovocie. V Slavónii sa pestuje pšenica, cukrová repa, kukurica, slnečnica a krmoviny. Je tu aj významný chov najmä hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny. Chorvátsko má značne rozvinutý cestovný ruch, najmä vďaka starobylým mestám s neopakovateľnou atmosférou (Dubrovnik, Zadar, Split), jadranským prímorským strediskám a liečivým strediskám.
Bosna A Hercegovina
Štátne zriadenie: republika
Rozloha: 51 129 km štvorc.
Počet obyvateľov: 3 800 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 74 obyv./km štvorc.
Hlavné mesto: Sarajevo 526 000 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Banja Luka 143 000 obyv., Tuzla 65 000 obyv., Zenica 64 000 obyv., Mostar 63 000 obyv.
Najvyšší bod: Maglić, 2386 m
Najvýznamnejšie rieky: Sáva, Drina, Neretva, Una, Vrbas, Bosna
Úradný jazyk: bosenčina, chorvátčina, srbčina
Mena: konvertibilná marka (1 konvertibilna maraka = 100 pfenigov)
Rasové a národnostné zloženie: Bosniaci (44 %), Srbi (31 %), Chorváti ( 17%), iné (8 %)
Náboženstvo: islamské (44 %), srbsko-pravoslávne (31 %), rímsko-katolícke (17 %) iné (8 %)
Priemerná dĺžka života: muži 68 rokov, ženy 73 rokov
Analfabeti: 14,5 %
Nezamestnanosť: 80 % (1995)
Podiel na tvorbe HDP: údaje nie sú k dispozícii
HDP: menej ako 785 USD/obyv.
ROZLOHA A POLOHA:
Väčšiu časť územia tohto štátu, ktorý získal nezávislosť v roku 1992, zaberajú horské chrbty Dinárov. Nížiny sú len na severe propri rieke Sáve a jej väčších prítokoch a na juhu v údolí Neretvy. S jadranským morom ho spája len úzky, symbolický pás v Neretvianskej zátoke.
HOSPODÁRSTVO:
Má rozsiahle lesné i nerastné bohatstvo (železná ruda, bauxit, hnedé uhlie, kamenná soľ). Hlavným priemyselným odvetvím je hutníctvo železa,
strojárenstvo (najmä vojenská výroba) a chemický priemysel. Štruktúra priemyslu je jednostranná, zastaralá. Veľké tradície má tkanie kobercov, ktoré sa vyvinulo z domáckej výroby. Na báze obrovských lesov sa rozvinul drevospracujúci priemysel. Časť obyvateľov sa zaoberá chovom oviec a pestovaním tabaku.
Čierna Hora
Čierna Hora je suverénna republika v rámci Zväzovej republiky Juhoslavije. Je to prevažne hornatá krajina s rozlohou 13 812 km2 a počtom obyvateľov cca 620000. Jej hlavným a najväčším mestom a zároveň aj administratívnym, politickým, športovým a kultúrnym centrom je Podgorica so 160 000 obyvateľmi. Čierna Hora bola v roku 1991 vyhlásená ako ekologický štát. Na konferencii UNCED v Brazílii v roku 1992 bola oficiálne uznaná ako prvý ekologický štát na svete. Táto krajina je plná veľkých prírodných kontrastov, ktoré z Čiernej Hory vytvorili jeden z najatraktívnejších turistických regiónov v Európe. Jej 293,5 km dlhé pobrežie je lemované 117 plážami v celkovej dĺžke 52 km. Čiernohorské pobrežie sa skladá z Tivatskej, Budvanskej, Barskej a Ulcinjskej riviéry. Tieto pláže patria k najkrajším a najobľúbenejším plážam celého Jadranského pobrežia a z nich najvyhľadávanejšou je Budvanská riviéra, dlhá 11 km. Dominantou tejto časti krajiny sú letoviská Budva, Bečiči a Sveti Stefan. Podnebie je obzvlášť teplé a tomu zodpovedá aj bohatstvo subtropickej a prímorskej vegetácie. Kúpeľná sezóna v tejto časti Jadranu trvá až 180 dní v roku.
Macedónsko
Štátne zriadenie: republika
Rozloha: 25 713 km štvorc.
Počet obyvateľov: 2 000 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 78 obyv./km štvorc.
Hlavné mesto: Skopje 448 000 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Bitola 84 000 obyv., Prilep 70 200 obyv., Kumanovo 52 000 obyv.
Najvyšší bod: Korab, 2764 m
Najdôležitejšie rieky: Vardar, Čierny Drin
Úradný jazyk: macedónčina
Mena: dinár (1 dinár = 100 rapa)
Rasové a národnostné zloženie: Macedónci (67 %), Albánci (23 %), Turci (5 %), Srbi (2 %), Bosniaci (2 %), iné (1 %)
Náboženstvo:. pravoslávne (67 %), islamské (30 %) iné (3 %)
Priemerná dĺžka života: muži 75 rokov, ženy 79 rokov
Analfabeti: 10,9 %
Nezamestnanosť: 38 %
Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 14%, priemysel 28%, služby 58%
HDP: 1100 USD/obyv.
POLOHA A ROZLOHA:
Povrchu územia kraľujú pohoria, roviny sú len v údoliach riek (Vardar) a do krasových pohorí zahĺbené kotliny ( Tetovo polje, Bitola polje). Rieka Vardar tvorí os štátu, rozdeľuje ho na východnú a západnú časť.
HOSPODÁRSTVO:
- je pomerne zaostalé. Vyťažené rudy farebných kovov spracúvajú huty s malou kapacitou. Má skromnú strojárenskú výrobu. V členitých pohoriach sa pasú ovce a kozy. V údoliach a kotlinách sa pomocou zavlažovania pestuje pšenica, bavlna, ryža, tabak a hrozno. Priemysel v prvom rade spracováva poľnohospodárske produkty (potravinársky, textilný a tabakový).
Bulharsko
Štátne zriadenie: republika
Rozloha: 110 994 km štvorc.
Počet obyvateľov: 8 300 000 (1998)
Hustota zaľudnenia: 75 obyv./km štvorc.
Hlavné mesto: Sofija/Sofia 1 141 000 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Plovdiv 379 000 obyv., Varna 320 000 obyv., Burgas 205 000 obyv.
Najvyšší bod: Musala, 2925 m
Najvýznamnejšie rieky: Dunaj, Marica
Úradný jazyk: bulharčina
Mena: leva (1 leva = 100 stotiniek)
Rasové a národnostné zloženie: Bulhari (82 %), Turci (7 %), Cigáni (5 %), Macedónci (3%), iné (3 %)
Náboženstvo: pravoslávne (88 %), islamské (10 %), evanjelické (1 %), iné (1 %)
Priemerná dĺžka života: muži 68 rokov, ženy 75 rokov
Analfabeti: 2,1 %
Nezamestnanosť: 12,5 %
Podiel na tvorbe HDP:> Poľnohospodárstvo 12%, priemysel 33%, služby 55%
HDP: 1190 USD/obyv.
ROZLOHA A POLOHA:
Bulharsko leží v severovýchodnej časti Balkánskeho polostrova. Jeho územie je pomerne hornaté, nachádza sa tu viacero vysokých pohorí, napr. aj pohorie Rila, v ktorom sa nachádza najvyšší bod štátu i Balkánskeho polostrova..
HOSPODÁRSTVO:
V poľnohospodárstve prevažuje rastlinná výroba. Na sprašovej Bulharskej tabuli sa pestuje pšenica, kukurica a cukrová repa, na Hornotráckej nížine, ktorá má mediteránne podnebie sa pestuje zelenina (rajčiny, papriky, uhorky) a ovocie (jablká, broskyne a hrozno). Významný je aj potravinársky priemysel (Plovdiv). V oblasti Kazanlaku a Karlova v Starej planine sú svetoznáme ružové záhony, z ktorých sa získava ružový olej, ktorý sa používa ako základná surovina francúzskych voňaviek. Na svahoch pohorí sa chovajú ovce a kozy. Bulharsko má bohaté ložiská rúd farebných kovov (meď, olovo, zinok), ale energetické suroviny musí dovážať. Bulharský priemysel vznikol až po 2. svetovej vojne. Významné je najmä hutníctvo a strojárenstvo (pracovné a poľnohospodárske stroje, výroba lodí). Na báze dovezenej ropy vznikol chemický priemysel (Burgas
Španielsko
Štátne zriadenie: konštitučná monarchia
Rozloha: 504 782 km štvorc.
Počet obyvateľov: 39 600 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 78 obyvateľov/km štvorc.
Hlavné mesto: Madrid 2 910 900 obyvateľov, s aglomeráciami 5 000 000 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Barcelona 1 626 000 obyv., Valencia 753 000 obyv., Sevilla 659 000 obyv.
Najvyšší bod: Pico de Teide, 3718 m, Kanárske ostrovy
Najvýznamnejšie rieky: Tajo, Ebro, Duero, Guadalquivir, Guadiana
Úradný jazyk: španielčina
Mena: Euro
Rasové a národnostné zloženie: kastílski Španieli (72 %), Katalánci (17 %), Galícijčania (6 %), Baskovia (2%), Cigáni (2%), iné (1 %)
Náboženstvo: rímsko - katolícke (97 %), iné (3 %)
Priemerná dĺžka života: muži 74 rokov, ženy 80 rokov
Analfabeti: 4,6 %
Nezamestnanosť: 18,8 %
Podiel na tvorbe HDP:> poľnohospodárstvo 4%, priemysel 33%, služby 63%
HDP: 14 490 USD/obyv.
ROZLOHA A POLOHA:
Španielsko zaberá asi 5/6 Pyrenejského polostrova. Centrálnu časť krajiny vypĺňa suchá náhorná plošina - Mezeta, dosahujúca výšku 600-800 m. Horské reťaze Kastílskeho predelového pohoria, ktoré čnejú do výšky nad 2000 m ju delia na dve časti. Medzi Mezetu a ju obklopujúce pohoria (Kantábrijské vrchy, Pyreneje, Betické vrchy) sa vkliňujú nížiny a panvy (Andalúzska panva a panva rieky Ebro). Najvyšším bodom polostrova je štít Mulhacén (3478 m), nachádzajúci sa v pohorí Sierra Nevada. Okrem Kanárskych ostrovov patria k Španielsku aj Baleáry.
HOSPODÁRSTVO:
Z nerastných surovín sa v Španielsku vo väčšom množstve ťažia rudy farebných kovov, uránová ruda, železná ruda a ortuť.Výroba elektrickej energie je postavená na báze domáceho čierneho uhlia, ale významný podiel majú aj atómové a vodné elektrárne. Najviac sa rozvinul sparcovateľský priemysel domácich nerastných surovín (hutníctvo železa, ťažké strojárenstvo, chemický priemysel). Čoraz väčší význam v hospodárstve krajiny získavajú aj odvetvia, náročné na množstvo pracovnej sily (textilný priemysel, výroba automobilov, elektronický priemysel a farmaceutický priemysel). Španielsko má výraznú mieru nezamestnanosti, zaznamenáva sa veľká migrácia pracovných síl najmä do Francúzska a Nemecka.
Na nezavlažovaných plochách (campo secanón) sa extenzívne pestuje pšenica, jačmeň a strukoviny. Na zavlažovaných poliach (campo regadio) prebieha intenzívne pestovanie citrusových plodov, obilia, viniča, olív a zeleniny. Španielsko je významným vývozcom olív a vína. Chov hospodárskych zvierat je na nízkej úrovni (ovce, ošípané, býky). Významný je rybolov. Dôležitým zdrojom príjmov štátneho rozpočtu je cestovný ruch. Španielkso priťahuje návštevníkov nízkymi cenami, krásnymi prírodnými scenériami, zaujímavými mestami a krásnym stredomorským pobrežím. Ročne navštívi Španielsko až 62 miliónov turistov
Rumunsko
Štátne zriadenie: republika
Rozloha: 238 391 km štvorc.
Počet obyvateľov: 22 400 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 94 obyv./km štvorc.
Hlavné mesto: Bucureşti /Bukurešť 2 050 000 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Konstanca 350 000 obyv., Iasi 343 000 obyv., Temešvár 334 000 obyv.
Najvyšší bod: Moldoveanu, 2543 m
Najvýznamnejšie rieky. Dunaj, Mureš, Samoš, Temeš, Olt, Jiu, Seret, Prut
Úradný jazyk: rumunčina
Mena: rumunský lei (1 lei = 100 bani)
Rasové a národnostné zloženie: Rumuni (75 %), Maďari (11 %), Cigáni (10 %), Nemci (0,5 %), iné (3,5 %)
Náboženstvo: pravoslávne (75 %), bez vierovyznania (7%), rímsko-katolícke (5 %), grécko-katolícke (5%), reformované (4 %), iné protestantské (1%), iné (3 %)
Priemerná dĺžka života: muži 67 rokov, ženy 73 rokov
Analfabeti: 3,1 %
Nezamestnanosť: 10,3 %
Podiel na tvorbe HDP:> poľnohospodárstvo 20%, priemysel 33%, služby 47%
HDP: 1600 USD/obyv.
ROLOHA A POLOHA:
Rumunsko leží na rozhraní Strednej a Východnej Európy. Vnútro karpatského oblúka zaberá Transylvánska kotlina. Smerom na západ Karpaty postupne prechádzajú do nížiny Banátu.. Na východe strieda Karpaty pahorkatina Multánska. Na juhu sa rozprestiera najväčšia - Rumunská nížina, ktorá prilieha k Dunaju. Medzi Dunajom a Čiernym morom sa rozkladá pahorkatina Dobrudža.
HOSPODÁRSTVO:
Krajina má bohaté zdroje nerastných surovín (kamenná a draselná soľ, železná ruda, mangán, bauxit, striebro, zlato). Najzákladnejšou základnou surovinou chemického priemyslu a zároveň energetiky je ropa a zemný plyn. Na báze domácich i dovezených železných rúd a čierneho uhlia pracuje hutníctvo železa. Strojárenstvo vyrába zariadenia pre chemický priemysel (rafinérie ropy), ale významná je aj výroba dopravných prostriedkov a poľnohospodárskych strojov. Obrovské lesy predznamenali vznik drevospracujúceho a papierenského priemyslu. Veľké zásoby trstiny v delte Dunaja sú základom pre výrobu celulózy.
V kotlinách s kontinentálnym podnebím a na nížinách prevláda rastlinná výroba (kukurica, pšenica, cukrová repa, slnečnica a konope). Významnú úlohu však zohráva aj chov hospodárskych zvierat (hovädzí dobytok, ovce, hydina, kone, priadka morušová).STREDNÁ EURÓPA:
Česko
Štátne zriadenie: republika
Rozloha: 78 866 km štvorcových.
Počet obyvateľov: 10 300 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 131 obyv./km štvorcový.
Hlavné mesto: Praha 1 215 000 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Brno 390 000 obyv., Ostrava 331 000 obyv., Plzeň 175 000 obyv.
Najvyšší bod: Sněžka, 1602 m
Najvýznamnejšie rieky: Morava, Labe, Vltava
Úradný jazyk: čeština
Mena: česká koruna (1 koruna = 100 halierov)
Rasové a národnostné zloženie: Česi (81 %), Moravania (13 %), Slováci (2 %), iné – Poliaci, Nemci, Maďari, Rómovia (4 %)
Náboženstvo: rímsko-katolícke (39 %), evanjelické (3 %), husitské (3 %), iné (15 %),
bez vierovyznania (40%)
Priemerná dĺžka života: muži 69 rokov, ženy 75 rokov
Analfabeti: 1 %
Nezamestnanosť: 5,2 %
Podiel na tvorbe HDP:> poľnohospodárstvo 6%, priemysel 39%, služby 55%
HDP: 4740 USD/obyv.
ROZLOHA A POLOHA:
V roku 1993 vznikla samostatná Česká republika. Väčšia časť krajiny patrí k Českému masívu, ktoré patrí medzi najstaršie stavebné jadrá Európy. Na jeho okraji sú pohoria Krušné hory, Český les, Šumava a v jeho vnútornej časti Českomoravská vrchovina. Do východnej časti územia zasahujú hrebene vrásových pohorí, patriacich do sústavy Karpát.
HOSPODÁRSTVO:
Česká republika má bohaté zdroje nerastných surovín, v južnom predpolí Krušných hôr sú ložiská hnedého uhlia, v Ostravskej panve čierne uhlie a v okolí Karlových Varov sa ťaží kaolinit. Tradície ťažkého priemyslu siahajú až do dôb Rakúsko-Uhorskej monarchie, Česko bolo „priemyselnou dielňou„ monarchie. Významné tradície má výroba skla a porcelánu, výroba ceruziek, textilný priemysel (spracovanie ľanu) a výroba nábytku. Hlavným odvetvím českého priemyslu je strojárenstvo (automobily, zariadenia pre huty, lokomotívy a poľnohospodárske stroje), ktorého základom je hutníctvo. V kontinentálnom podnebí sa vyvinulo poľnohospodárstvo na dobrej úrovni ( obilie, krmoviny, ovocinárstvo), ale nedokáže zabezpečiť pre obyvateľstvo potravinovú sebestačnosť. V panvách sa pestuje najmä pšenica, cukrová repa, zemiaky, chmeľ a sladovnícky jačmeň, na vysočinách najmä krmoviny. Lesy poskytujú dobré suroviny pre nábytkársky priemysel a výrobu ceruziek. Na liečivých prameňoch sú vybudované svetoznáme liečivé kúpele (Karlovy Vary, Mariánske Lázně, Františkovy Lázně), ktoré každoročne priťahujú množstvo návštevníkov.
Poľsko
Štátne zriadenie: republika
Rozloha: 312 685 km štvorc.
Počet obyvateľov: 38 700 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 124 obyv./km štvorc.
Hlavné mesto: Warszawa/Varšava 1 655 000 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Lodź 852 000 obyv., Krakov 748 000 obyv., Wroclaw 642 000 obyv.
Najvyšší bod: Rysy, 2499 m
Najvýznamnejšie rieky: Wisla, Odra, Bug, Warta
Úradný jazyk: poľština
Mena: zloty (1 złoty = 100 grošov)
Rasové a národnostné zloženie: Poliaci (98 %), Nemci (0,5 %), Ukrajinci (0,5 %), iné (1 %)
Náboženstvo: rímsko-katolícke (94 %), pravoslávne (1 %), evanjelické (1 %), iné (4 %)
Priemerná dĺžka života: muži 67 rokov, ženy 75 rokov
Analfabeti: 1,3 %
Nezamestnanosť: 10,1 %
Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 7%, priemysel 38%, služby 55%
HDP: 3590 USD/obyv.
ROZLOHA A POLOHA:
Značnú časť rozlohy štátu, ktorý leží v severovýchodnej časti Strednej Európy zaberá nížina, ktorú vytváral pevninský ľadovec. Pozostatkami tohto zaľadnenia je Mazúrska jazerná pahorkatina a Pomoranská jazerná pahorkatina s nespočetným množstvom jazier a medzi nimi morénovými pahorkatinami. Povrch územia sa smerom na juh stupňovite dvíha, kým Poľské stredohorie dosahuje výšku nad 600 m, Sudety presahujú výšku 1000-1600 m, najvyššie štíty Karpát presahujú vo Vysokých Tatrách i 2000 m.
HOSPODÁRSTVO:
Poľsko má bohaté zdroje nerastných surovín (draselná soľ, síra, zinok, meď, čierne uhlie). Tepelné elektrárne vybudované na báze čierneho uhlia, zásobujú elektrickou energiou hutníctvo železa a naň napojené ťažké strojárenstvo a chemický priemysel (Horné Sliezsko). Výroba lodí v baltských prístavoch (Štetín, Gdaňsk a Gdyňa) v súčasnosti prežíva krízu. Veľké tradície má v Poľsku textilný priemysel. V hlavnom meste prevládajú odvetvia, náročné na množstvo pracovnej sily (výroba automobilov, jemná mechanika).
Poľnohospodárstvo je rozšírené na Poľskej nížine. Je na veľmi nízkej úrovni, prevažuje hlavne rastlinná výroba. Územia na severe majú chudobné pôdy (podzoly), oceanické podnebie, rozšírili sa tu pasienky, na ktorých pasú hovädzí dobytok. Medzi lúkami a pasienkami sa pestuje raž a zemiaky. Štát je odkázaný na dovoz potravín. Obľúbenými cieľmi cestovného ruchu sú starobylé mestá (napr. Krakov) a lyžiarske a turistické centrá vo Vysokých Tatrách.
Maďarsko
Štátne zriadenie: republika
Rozloha: 93 030 km štvorc.
Počet obyvateľov: 10 021 000 (jún 2000)
Hustota zaľudnenia: 108 obyv./km štvorc.
Hlavné mesto: Budapest (1 851 000 obyvateľov)
Iné významnejšie sídla: Debrecín 207 000 obyv., Miškovec 176 000 obyv., Segedín 160 000 obyv., Pécs (Pätikostolie) 160 000 obyv.
Najvyšší bod: Kékes, 1014 m
Najvýznamnejšie rieky: Dunaj, Tisa, Rába, Maroš, Samoš
Úradný jazyk: maďarčina
Mena: forint (1 forint = 100 fillérov)
Rasové a národnostné zloženie: Maďari (90 %), Rómovia (5%), Nemci (2%), Slováci (1%), Chorváti (1%) iné (1 %)
Náboženstvo: rímsko-katolícke (64 %), reformované (21 %), bez vierovyznania (5%), evanjelické (4%), grécko-katolícke (3%), židovské (1 %), iné (2 %)
Priemerná dĺžka života: muži 66 rokov, ženy 74 rokov
Analfabeti: 1 %
Nezamestnanosť: 7%
Podiel na tvorbe HDP:> poľnohospodárstvo 5%, priemysel 29%, služby 66%
HDP: 4340 USD/obyv.
ROZLOHA A POLOHA:
Väčšinu územia krajiny pokrývajú nížiny s úrodnými pôdami (Veľká uhorská nížina, Malá uhorská nížina). V juhozápadno-severovýchodnom smere sa cez Maďarsko tiahnu pohoria, ktoré sú zníženými výbežkami Álp a Karpát.V predpolí pohorí a v juhozápadnej časti krajiny sa rozkladajú pahorkatiny.
HOSPODÁRSTVO:
Krajina je chudobná na nerastné a energetické suroviny (ropa, zemný plyn, bauxit a mangánové rudy). Vyťažené suroviny nepokrývajú ani domácu potrebu, preto je Maďarsko vo veľkej miere odkázané na dovoz. Významnými odvetviami priemyslu je strojárenstvo, chemický priemysel, ktorý je významným z hľadiska exportu, predimenzované a s hospodárskymi problémami sa potýkajúce hutníctvo (železo a hliník) a najmä ženskú pracovnú silu využívajúci textilný priemysel. Poľnohospodárstvo vďaka priaznivým klimatickým podmienkam a dobrým pôdam zohráva v hospodárstve štátu významnú úlohu. Rastlinná i živočíšna výroba (ošípané, hovädzí dobytok, kone, ovce, hydina) sa podielajú zhruba rovnakým dielom na poľnohospodárskej výrobe. Najdôležitejšími plodinami pestovanými na orných pôdach sú pšenica, kukurica, zemiaky, cukrová repa, slnečnica, sladovnícky jačmeň, tabak, konope a ľan. Významné je aj pestovanie zeleniny (cibuľa, paprika na korenie). Pestovanie ovocia pokrýva domáce potreby. Vinohradnícke tradície siahajú až do rímskych dôb, kvalitné vína sú dôležitým vývozným artiklom.
Rakúsko
Štátne zriadenie: spolková republika
Rozloha: 83 858 km štvorc.
Pocet obyvatelov: 8 200 000 (1999)
HUSTOTA ZALUDNENIA 98 obyv./km štvorc.
Hlavné mesto: Wien/Vieden 1 540 000 obyvatelov
Iné významnejšie sídla: Graz 238 000 obyv., Linz 203 000 obyv., Salzburg 144 000 obyv.
Najvyšší bod: Grossglockner, 3797 m
Najvýznamnejšie rieky: Dunaj, Mura, Inn, Dráva
Úradný jazyk: nemcina
Mena: Euro
Rasové a národnostné zloženie: Rakúšania ( 91 %), Srbi (2 %), Turci (1 %), Chorváti (1 %), Nemci (1%) iné (3 %)
Náboženstvo: rímsko- katolícke (85 %), evanjelické (6 %), islamské (1 %)
Priemerná dlžka života: muži 73 rokov, ženy 80 rokov
Analfabeti: menej ako 1 %
Nezamestnanost: 6,1 %
Podiel na tvorbe HDP:> polnohospodárstvo 2%, priemysel 34%, služby 64%
HDP: 28 110 USD/obyvatelov
ROZLOHA A POLOHA:
Územie tohto štátu, ktorý sa rozkladá v Strednej Európe, takmer z dvoch tretín pretkávajú hrebene Východných Álp.Severne od Dunaja sa rozprestiera nízka (300-600 m) Rakúska žulová plošina, ktorá patrí do systému Ceského masívu. Na východe dominujú velké, riecnymi nánosmi vyplnené panvy (Viedenská panva a Grázska panva).
HOSPODÁRSTVO:
Politicky neutrálne Rakúsko má bohaté zdroje nerastných surovín. Velkú tradíciu má tažba kamennej soli (Hallstatt, Salzburg). Významná je aj tažba magnezitu, olovených, zinocnatých, antimónových a medených rúd. Až 70% elektrickej energie pochádza z vodných elektrární. Je odkázané na dovoz ropy a uhlia. Pre hospodárstvo je charakteristická prevaha tažkého priemyslu (hutníctvo železa, spracovanie kovov, strojárenstvo, chemický priemysel). Významný je aj drevársky a papierenský priemysel. Rakúsko má dobre rozvinuté, intenzívne polnohospodárstvo, ktoré kryje potreby obyvatelov na 90%. Vo vyšších pohoriach je typické pasenie na holiach, lesné hospodárstvo (40% plochy územia pokrývajú lesy), v dolinách a panvách je typická rastlinná výroba (pšenica, krmoviny, cukrová repa), miestami aj vinohradníctvo. Rakúsko je na popredných miestach na svete v príjmoch za cestovný ruch. Velmi prítažlivé pre návštevníkov sú výborné lyžiarske strediská, liecivé strediská, centrá pre vysokohorskú turistiku, ale aj rakúske mestá plné kultúrno-historických pamiatok.
Švajčiarsko
Štátne zriadenie: spolková republika
Rozloha: 41 284,5 km štvorc.
Počet obyvateľov: 7 300 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 177 obyvateľov/km štvorc.
Hlavné mesto: Bern 134 600 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Zürich 341 000 obyv., Bazilej 171 000 obyv., Ženeva 167 000 obyv.
Najvyšší bod: Dufourspitze, 4634 m
Najvýznamnejšie rieky: Rýn, Rhône, Aare
Úradný jazyk: nemčina, francúzština, taliančina, rétorománčina
Mena: švajčiarsky frank (1 frank = 100 rapov/centimov/centesim)
Rasové a národnostné zloženie: švajčiarski Nemci (58 %), švajčiarski Francúzi (18 %), švajčiarski Taliani (4%), Rétorománi (1%), zahraniční (19%)
Náboženstvo: rímsko-katolícke (46,2 %), protestantské (väčšinou kalvínske) (40 %), moslimské (2,2 %), židovské (0,3%)
Priemerná dĺžka života: muži 74 rokov, ženy 81 rokov
Analfabeti: menej ako1 %
Nezamestnanosť: 3,6 %
Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 4%, priemysel 34%, služby 62%
HDP: 44 350 USD/obyv.
ROZLOHA A POLOHA:
Švajčiarsko je najvyššie položeným európskym štátom (priemerná nadmorská výška 1300 m), až 60% povrchu krajiny zaberajú vysoké končiare Západných Álp, hlboké ľadovcové doliny, alpínske hole a pasienky a husté lesy. Najvyšším bodom je Dufourspitze, ktorý sa nachádza v skupine Monte Rosa. V Bernských Alpách sa nachádza najdlhší ľadovec v Európe, Aletchský ľadovec (27 km). Stredohorský charakter má pohorie Jura, ktoré sa ťahá v západnej a severozápadnej časti krajiny. Medzi týmto pohorím a Alpami sa rozkladá kotlina Mittelland, so zvlneným povrchom, ktorý dosahuje výšku 400-600 m. Na tomto území sa sústreďuje väčšina obyvateľstva a švajčiarskych miest.
HOSPODÁRSTVO:
Švajčiarsko patrí medzi priemyselne najrozvinutejšie a najbohatšie štáty Európy i sveta. Od roku 1815 je neutrálne. Pre jeho priemysel sú charakteristické tie odvetvia, ktoré sú menej náročné na suroviny a viac náročné na vysoko kvalifikovanú ľudskú prácu (výroba hodiniek, farmaceutický priemysel, ťažké strojárenstvo, výroba elektrických strojov). Najvýznamnejším zdrojom elektrickej energie je vodná energia. Až 60% vyrobenej elektrickej energie pochádza z vodných elektrární a 40% z atómových elektrární. Časť priemyselnej produkcie sa vyrába v malých podnikoch, ale na priemyselnej výrobe sa podielajú aj obrovské koncerny (Nestlé, Sandoz). Vďaka dlhoročnej politickej neutralite a bankovému tajomstvu sa vo švajčiarskych bankách uložil obrovský kapitál, z ktorého krajina značne profituje. Významným zdrojom príjmov je aj tranzitná doprava (poplatky za diaľnice a tunely, preprava kamiónov po železnici). Vedúcim odvetvím švajčiarskeho poľnohospodárstva je chov hovädzieho dobytka najmä pod Alpami. Švajčiarske mliečne výrobky sú pre svoju dobrú kvalitu veľmi vyhľadávané na svetových trhoch (čokoláda, syry, sušené mlieko). Veľmi ziskovým odvetvím je aj cestovný ruch. Návštevníkov priťahujú služby na vysokej úrovni, lyžiarske strediská, sanatóriá a strediská turistiky.
Nemecko
Štátne zriadenie: spolková republika
Rozloha: 357 021 km štvorc.
Pocet obyvatelov: 82 200 000 (1999)
Hustota zaludnenia: 230 obyv./km štvorcových
Hlavné mesto: Berlín 3 437 900 obyvatelov
Iné významnejšie sídla: Hamburg 1 660 700 obyv., Mníchov 1 236 500 obyv., Kolín 955 500 obyv.,
Najvyšší bod: Zugspitze, 2963 m
Najvýznamnejšie rieky: Rýn, Dunaj, Labe, Odra, Wesera, Mohan
Úradný jazyk: nemcina, regionálne: dáncina, frízšcina, srbcina
Mena: Euro
Rasové a národnostné zloženie: Nemci (90 %), Dáni (1%), Frízi (1%), Lužickí Srbi (0,5%)iné (7,5 %): Turci, Chorváti, Srbi, Taliani atd.
Náboženstvo: protestantské (42 %), rímsko-katolícke (43 %), moslimské (3 %),
Priemerná dlžka života: muži 73 rokov, ženy 79 rokov
Analfabeti: menej ako1 %
Nezamestnanost: 11,4 %
Podiel na tvorbe HDP: polnohospodárstvo 2%, priemysel 35%, služby 63%
HDP: 28 870 USD/obyv.
ROZLOHA A POLOHA:
Nemecko bolo po 2. svetovej vojne a na základe mierových zmlúv rozdelené na dva samostatné štáty, ktoré sa opät spojili v roku 1990. Pozostáva zo 16 spolkových krajín. Nemecko sa rozprestiera v západnej casti Strednej Európy, jeho severnú cast zaberá Severonemecká nížina, siahajúca až k Severnému a Baltskému moru. Pozostatkom cinnosti pevninského ladovca je Meklenburská jazerná pahorkatina s pocetnými jazerami a morénami. Smerom na juh sa povrch krajiny postupne dvíha do menších ci väcších pohorí s nadmorskými výškami 1000-1400 m, rozclenených údoliami riek (Cierny les, Durínsky les, Harz, Eifel, Hunsrück). Na juhu sa rozkladá Švábsko-bavorská kotlina s nadmorskými výškami 500-700 m, z ktorej sa miestami dvíhajú ostrovné vrchy. Smerom k Dunaju povrch územia postupne klesá, je pokrytý hrubou vrstvou riecnych nánosov, do ktorých sa vrezávajú rieky stekajúce z Álp. Za koncovými morénami vysokohorských ladovcov vzniklo v južnej casti Nemecka viacero jazier (Bodamské jazero, Chiemske jazero, Ammersee a pod.). Na južnej hranici sa vypínajú najvyššie pohoria Nemecka, Algauské Alpy a Bavorské Alpy, v ktorý je aj najvyšší bod krajiny.
HOSPODÁRSTVO:
Nemecko je svetovou velmocou. Má bohaté zásoby nerastných surovín (cierne uhlie, kamenná sol, medené a horcíkové rudy, trochu ropy). Napriek významnej výrobe v atómových elektrárnach a dobrému využitiu potenciálu riek, je Nemecko odkázané na znacný dovoz elektrickej energie. Tažký priemysel reprezentujú najmä: hutníctvo železa, ktoré spracováva už dovezenú železnú rudu, výroba ocele, hutníctvo farebných kovov a výroba hliníka. Vedúcim odvetvím hospodárstva je strojárenský priemysel orientovaný na vývoz ( výroba lodí, automobilový priemysel a výroba lahkých strojov), dalším významným odvetvím je elektrotechnický, elektronický priemysel, jemná mechanika a optika. Nemecko je velmocou v chemickom priemysle, vo vývoze produktov tohto odvetvia stojí na popredných miestach na svete. Má rozvinuté polnohospodárstvo, postavené na intenzívnej výrobe z väcšej casti na rodinných farmách. Na orných pôdach sa pestujú krmoviny, jacmen, raž, zemiaky, pšenica, cukrová repa a chmel. V údolí Horného Rýna sa rozprestierajú vinohrady, ovocné sady a zeleninové plantáže. Významný je aj stajnový chov hovädzieho dobytka (na mlieko) a ošípaných. Potravinová sebestacnost štátu je domácou produkciou pokrytá na 90%.Európska únia je jedinečné zoskupenie 25 demokratických štátov Európy, ktoré sa dobrovoľne spojili do politického a ekonomického zoskupenia na dosiahnutie spoločných cieľov. Európska únia je založená na Európskych spoločenstvách, ktoré sú subjektmi medzinárodného práva. Prvým spoločenstvom bolo Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ (ESUO) ktoré bolo založené v roku 1951. Táto zmluva bola podpísaná na 50 rokov, takže jej platnosť skončila v roku 2002. Právne nástupníctvo Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ na základe Rozhodnutia Rady z 19. júla 2002 prechádza na Európske spoločenstvo, ktoré bolo prijatý na zasadnutí Európskej rady v Nice.. Úlohou tohto spoločenstva bolo koordinovať a postupne vytvoriť spoločný trh s výrobkami uhoľného a oceliarskeho priemyslu medzi členskými štátmi ESUO / Francúzsko, SRN, Belgicko, Holandsko, Luxembursko a Taliansko.V roku 1957 tie isté štáty, ktoré založili uvedené spoločenstvo podpísali Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EURATOM) a Európske hospodárske spoločenstvo (dnes ES). Predmetom záujmu Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu bola jadrová energetika, podpora atómového výskumu, nadnárodná kontrola zaobchádzania so štiepnymi materiálmi, mierové využívanie jadrovej energie , ako aj jadrová bezpečnosť. Európske hospodárske spoločenstvo si kládlo za cieľ postupné zbližovanie národných hospodárskych politík členských štátov , ktoré by následne vytvorili spoločný trh. Názov Európska únia vznikol v roku 1993. Spoločenstvo 15 štátov ako nástupníka Európskeho spoločenstva tak definovala Zmluva o Európskej únii, často označovaná ako Maastrichtská zmluva. Bola podpísaná 7. februára 1992 dvanástimi členskými štátmi. Vstúpila do platnosti 1. novembra 1993 a pri tejto príležitosti sa názov Európske spoločenstvo zmenil na názov Európska únia. Súčasťou zmluvy je 17 Protokolov a 33 Deklarácií. Predmetná zmluva sa tak stala jednotným právnym rámcom pre tri Európske spoločenstvá. V roku 1995 sa členskými štátmi Európskej únie stali Rakúsko, Švédsko a Fínsko. Členská základňa Európskej únie sa tak rozšírila na 15 členských štátov. Najmasívnejšia vlna rozširovania sa uskutočnila 1. mája 2004, keď k „starým“ členským štátom pribudlo desať nových členských krajín: Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovinsko a Slovensko. Európska únia je aj spoločenstvom hodnôt – členské štáty sa zaviazali dodržiavať základné ľudské práva, slobodu, demokraciu a politický pluralizmu. Európska únia je tiež spoločenstvom solidarity, v ktorom silnejšie krajiny podporujú slabšie. Európska únia je spoločenstvo riadené právom – členské štáty preniesli časť svojej národnej suverenity na EÚ. Inštitúcie EÚ vykonávajú svoje úlohy v rámci jasne stanovenej právnej štruktúry. Členské krajiny EÚ: Belgicko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Írsko, Holandsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovenská republika, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko a Veľká Británia. Kandidátske krajiny: Bulharsko, Rumunsko, Chorvátsko, Turecko
|
