JUŽNÁ EURÓPA

Portugalsko

Štátne zriadenie: republika
Rozloha: 92 345 km štvorc.
Počet obyvateľov: 9 900 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 107 obyv./km štvorc.
Hlavné mesto: Lisboa/ Lisabon 681 100 obyvateľov, s aglomeráciami 2 050 000 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Porto 350 000 obyv., Coimbra 96 000 obyv., Setúbal 78 000 obyv.
Najvyšší bod: Pico, 2320 m (na Azorských ostrovoch)
Najvýznamnejšie rieky: Tejo, Douro, Guadiana, Minho
Úradný jazyk: portugalčina
Rasové a národnostné zloženie: Portugalci (99 %), iné (1 %)
Náboženstvo: rímsko-katolícke (95 %), protestantské (1 %), iné (4 %)
Priemerná dĺžka života: muži 70 rokov, ženy 77 rokov
Analfabeti: 13,2 %
Nezamestnanosť: 6,3 %
HDP: 10 160 USD/obyv.

PRÍRODNÉ PODMIENKY, ROZLOHA A POLOHA:

Severná a východná časť krajiny je tvorená zníženými plošinami Mezety a z nich vystupujúcich pohorí. Južnej a západnej časti kraľujú najmä nížiny, z ktorých vystupujú nízke pahorkatiny. Na pevnine je najvyšším bodom vrch Estrela (1991 m) v pohorí Sierra da Estrela. K Portugalsku patrí aj Madeira a Azorské ostrovy, na ktorých lezí najvyšší bod štátu (Pico, 2320 m).

HOSPODÁRSTVO:

V malých množstvách ťažia mnohé druhy rúd (napr. wolfrám, urán, medené rudy), ktoré exportujú bez akéhokoľvek spracovania. Priemysel stavia na lacnej pracovnej sile a na tých odvetviach, ktoré tu majú tradíciu (textil, konfekcia, obuv, montáž automobilov). Takmer celý zahraničný obchod sa realizuje námornou cestou.
Poľnohospodárstvo je na nízkej úrovni, na ornej pôde pestujú pšenicu, kukuricu a ryžu, v južných mediteránnych oblastiach sú olivové plantáže, vinohrady a plantáže cytrusového ovocia. Portugalské vína sú svetoznáme (porto, madeira). V horských oblastiach prebieha extenzívny chov hospodárskych zvierat (kozy, ovce). V Portugalsku sa vyprodukuje 50% svetovej produkcie korku. Významným a tradičným odvetvím je rybárstvo a ryby spracujúci priemysel. Vyvážajú sa aj spracované poľnohospodárske produkty. Dôležitým a významným zdrojom príjmov je aj cestovný ruch (Madeira, Azorské ostrovy).

Taliansko

Štátne zriadenie: republika
Rozloha: 301 323 km štvorc.
Počet obyvateľov: 57 300 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 190 obyv./km štvorc.
Hlavné mesto: Roma/Rím 2 723 000 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Miláno 1 359 000 obyv., Neapol 1 072 000 obyv., Turín 1 003 000 obyv.
Najvyšší bod: Mont Blanc/Monte Bianco, 4807 m
Najvýznamnejšie rieky: Pád, Adige, Tibera, Arno
Úradný jazyk: taliančina, regionálne: nemčina (Južné Tyrolsko), francúzština
Mena: Euro
Rasové a národnostné zloženie: Taliani (94 %), Sardínčania (3%) Friulovia, Ladinovia (1%), Nemci a Francúzi (1%), iné (1%)
Náboženstvo: rímsko- katolícke (83 %)
Priemerná dĺžka života: muži 74 rokov, ženy 81 rokov
Analfabeti: 2,1 %
Nezamestnanosť: 12,2 %
Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 3%, priemysel 32%, služby 65%
HDP: 19 880 USD/obyv.

POLOHA,ROZLOHA, PRÍRODNÉ PODMIENKY:

Taliansko sa rozkladá na Apeninskom polostrove. Severným okrajom sa v tvare polkruhu tiahnu alpské chrbty. Tu sa týči najvyšší bod Talianska, Monte Bianco (4807 m). Pohoria sa postupne znižujú smerom na juh a prechádzajú do Pádskej nížiny. Na juhu ju ohraničujú Apeniny. Zo západnej i východnej strany sa na Apeniny pripájajú viaceré pohoria a probrežné nížiny. Prirodzeným pokračovaním polostrova je ostrov Sicília (25 426 km2), na jeho východnej strane čnie najvyššia sopka Európy, Etna (3340 m). Žulovými horninami tvorený povcrh ďalšieho ostrova, Sardínie (23 813 km2) je súčasťou Tyrrhenského masívu. V blízkosti tuniských brehov ležia Pelagické ostrovy a ostrovy Pantelleira. Apeninský polostrov sprevádzajú viaceré skupiny ostrovov (Toskánske ostrovy, Tremitské ostrovy a i.), z ktorých sú najnavštevovanejšie sopečné Liparské ostrovy.

HOSPODÁRSTVO:

Taliansko je chudobné na nerastné suroviny. Nachádzajú sa tu neveľké ložiská ortute, pyritové, zinočnaté a olovnaté rudy, zemný plyn. Je tu dostatok vodnej energie. Ťaží sa svetoznámy mramor.

V južných oblastiach prevažuje poľnohospodárska výroba, registruje sa tu obrovská nezamestnanosť a emigrácia obyvateľstva. Vzhľadom na nedostatok surovín sa v Taliansku rozvinuli najmä odvetvia s vysokými nárokmi na kvalifikovanú pracovnú silu (výroba automobilov, gumárenský priemysel, výroba prístrojovej techniky, jemná mechanika a textilný priemysel).

Väčšina priemyselnej výroby sa realizuje v trojuholníku, ktorý vytvárajú mestá Miláno-Janov-Turín. Významnú pozíciu majú aj umelecko-remeselné výrobky s dlhou tradíciou (benátske sklo, textil, hodváb a florentské výrobky z kože). Najvyspelejšia a intenzívna poľnohospodárska výroba je charakteristická pre Pádsku nížinu.
Na zavlažovaných pôdach sa pestuje obilie, kukurica, cukrová repa a ryža. Dôležitý je aj chov hovädzieho dobytka na mlieko, ošípaných a hydiny. V južnej, suchej mediteránnej časti územia sa pestujú predovšetkým citrusové plody, zelenina, hrozno a olivy, ktoré sú aj vývozným artiklom. Na chudobných pasienkoch pasú kozy a ovce. Dôležitým zdrojom príjmov je cestovný ruch.

Grécko

Štátne zriadenie: republika
Rozloha: 131 957 km štvorc.
Počet obyvateľov: 10 600 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 80 obyv./km štvorc.
Hlavné mesto: Athínai/Atény 3 097 000 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Solún 378 000 obyv., Pireus 170 000 obyv., Patras 155 000 obyv.
Najvyšší bod: Olymp, 2911 m
Najvýznamnejšie rieky: Strymón,
Úradný jazyk: gréčtina
Mena: drachma (1 drachma = 100 lepta)
Rasové a národnostné zloženie: Gréci (95%), Macedónci (1%), Turci (1%), Cigáni (1%)iné (2%)
Náboženstvo: pravoslávne (98 %), islamské (2 %)
Priemerná dĺžka života: muži 75 rokov, ženy 80 rokov
Analfabeti: 4,8 %
Nezamestnanosť: 10,6 %
Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 14%, priemysel 24%, služby 62%
HDP: 11 460 USD/obyv.

ROZLOHA, POLOHA:

Grécko leží v južnej časti Balkánskeho polostrova a značnú časť jeho povrchu zaberá pohorie Pindos. Hlavnú časť územia štátu tvoria dva polostrovy: Attika a Korintským prielivom oddelený Peloponéz. Kotliny ako Macedónia, Trákia, Tessália. Pobrežie je mimoriadne členité s viacerými zálivmi (Korintský, Patraský a i.), pričom jeho dĺžka prevyšuje 15 000 km. Grécko obklopujú Trácke, Egejské, Iónske a Krétske more. Najväčším ostrovom je Kréta, pri západnom pobreží ležia Iónske ostrovy, na východe Sporady, Kiklady a Dodekanisos, ktoré sa tiahnu až k tureckým brehom.

HOSPODÁRSTVO:

Grécko patrí medzi najmenej rozvinuté štáty Európskej únie. Má nedostatočné zdroje energetických surovín, a to aj napriek tomu, že v Egejskom mori má veľké zásoby ropy. Má bohaté ložiská magnezitu, azbestu a niklových rúd, rovnako aj z celosvetového hľadiska je tu významná ťažba bauxitu. Časť bauxitu sa vyváža, časť spracovávajú domáce hlinikárne, pre ktoré elektrickú energiu vyrábajú vodné elektrárne. Známy je grécky mramor. Hlavnými priemyselnými odvetviami sú potravinársky a ľahký priemysel. Hlavným strediskom rozvíjajúceho sa priemyslu je hlavné mesto.

Až 70% plochy územia zaberá poľnohospodársky využiteľná pôda, ale len na jednej tretine z nej prebieha intenzívne hospodárenie. Poľnohospodárstvo je pomerne na nízkej úrovni, nepriaznivo pôsobia aj vlastnícke vzťahy (príliš veľké a príliš malé plochy). Na ornej pôde sa pestuje predovšetkým pšenica, kukurica, jačmeň, ryža a strukoviny. Vo vnútrozemských kotlinách sa pestuje bavlna a tabak, na mediteránnych pobrežiach zelenina, citrusové plody, hrozno a olivy. Deficit zahraničného obchodu sa Grécko snaží vyrovnať príjmami z cestovného ruchu a z činnosti obchodného loďstva.

HISTÓRIA:

Grécko je otčinou zemepisu a dejepisu, úcty k minulosti. Rozkvitala filozofia, matematika, geometria. Rozvíjalo sa právo. Z lekárstva sa stala disciplína založená na pozorovaní a poznávaní choroby. Rozmach vedeckého bádania podnecovalo zakladanie knižníc. Vyspelá a udivujúca technika v stavebníctve (napr. prvá stropná klenba), stavba lodí, mostov a tunelov. Duchovný rozmach doprevádzal rozvoj telesnej kultúry. Pestoval sa šport a hry. Podľa tradície sa 1. Olympijské hry konali v roku 776 pred. n. l. a v roku 393 n. l. potom posledné grécke národné hry.

Albánsko:

Štátne zriadenie: republika
Rozloha: 28 748 km štvorc.
Počet obyvateľov: 3 100 000 (1999)
Hustota zaľudnenia.: 108 obyv./km štvorc.
Hlavné mesto: Tirana 244 000 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Durres 85 000 obyv., Elbasan 83 000 obyv.
Najvyšší bod: Korab, 2764 m
Najvýznamnejšie rieky: Drin, Seman
Úradný jazyk.: albánčina
Mena: lek (1 lek = 100 quindarov)
Rasové a národnostné zloženie: Albánci (92 %), Gréci (3,5%), Cigáni (2%) iné (2,5 %)
Náboženstvo:. islamské (65 %), pravoslávne (20 %), rímsko-katolícke (13 %), iné (2%)
Priemerná dĺžka života: muži 70 rokov, ženy 75 rokov
Analfabeti: 28 %
Nezamestnanosť: 13,1 %
Podiel na tvorbe HDP:> poľnohospodárstvo 56%, priemysel 21%, služby 23%
HDP: 760 USD/obyv.

ROZLOHA A POLOHA:

Albánsko leží v juhozápadnej časti Balkánskeho polostrova, na pobreží Jadranského mora, pri vyústení Otrantského prielivu. Až dve tretiny povrchu zaberajú pohoria, len pri pobreží sa tiahne rovinatý pás o šírke 20-30 km. Albánci sami seba nazývajú „obyvateľmi skál„ (skipetári) a svoj štát „Štát orlov„ (Shqiperia). Je najzaostalejším štátom Európy.

HOSPODÁRSTVO:

Pre krajinu bola charakteristická bieda, vysoká miera nezamestnanosti a masové vysťahovalectvo. Albánske pohoria sú bohaté na ložiská chrómu, medi a železnej rudy, rieky sú vhodné na výrobu elektrickej energie. Hlavným odvetvím poľnohospodárstva, ktoré v súčasnosti zamestnáva viac ako polovicu obyvateľstva, je rastlinná výroba (pšenica, kukurica, zelenina, tabak, bavlna). Na pobrežnej nížine s mediteránnym podnebím je typické pestovanie ovocia (figy, cytrusy, hrozno). Živočíšna výroba má menší význam (ovce, kozy menej hovädzieho dobytka). Vedúcu pozíciu v priemysle má potravinársky a ľahký priemysel. Väčšinu elektrickej energie vyrábajú vodné elektrárne a vzhľadom na malú vnútornú potrebu, časť energie sa exportuje.