Pôda je jednou zo základných súčastí životného prostredia a je nevyhnutnou podmienkou jeho existencie.
Pedosféra je pôdny obal Zeme, ktorý vznikol premenou zvetraných hornín na zemskom povrchu vplyvom slnečného žiarenia, vzduchu, vody. Je tvorená zložkou organického a anorganického pôvodu.

Pôda je trojrozmerný výrez z pedosféry, od substrátu (podložná hornina) až k povrchu. Často býva označovaná ako "zrkadlo krajiny", lebo leží na styku jednotlivých zemských sfér a teda sa do nej pri vzájomnej výmene transformujú vlastnosti všetkých týchto zložiek.
Človek oddávna využíva pôdu pre jej najdôležitejšiu vlastnosť - úrodnosť. V snahe dosiahnuť čo najvyššiu úrodu však často používa poľnohospodárske metódy a postupy, pri ktorých neberie ohľad na ochranu pôdneho fondu.
Až v posledných desaťročiach sa začalo vážnejšie poukazovať na to, že veľkosť pôdneho fondu je ohraničená a teda že jeho neobmedzené vyčerpávanie a kontaminovanie bude musieť byť limitované.

Treba si uvedomiť, že ničenie pôdy nemá vplyv len na pôdu samotnú, ale prakticky na celú existenciu života na Zemi. Veď práve pôda stojí na začiatku potravového reťazca, ktorého ďalšími stupienkami sú rastliny, živočíchy i človek, ako hlavný vinník zhoršovania kvality a znižovania úrodnosti pôdneho fondu.
Pôda je rozhodujúcou výrobnou základňou a sociálnou oporou Slovenskej republiky. Lokálne je často len jediným ekonomickým (existenčným) zdrojom pre život a sociálnu zabezpečenosť miestneho obyvateľstva.
Dôsledné uvedomenie si multifunkčného významu pôdy je primárnou súčasťou
individuálneho a spoločenského vedomia spoločnosti a všetkých tých, ktorí nesú zodpovednosť za ochranu a správne využívanie pôdy.

Degradácia pôdy
Všeobecne sa rozlišujú dva hlavné spôsoby poškodzovania pôd: chemická (napr. zmena chemizmu pôd vplyvom priemyselných exhalátov, slabý acidifikačný trend u pôd na
kyslejších pôdotvorných substrátoch), fyzikálna degradácia pôd. (napr. zhutňovanie podorničia vplyvom ťažkej mechanizácie a veľkoplošných závlah, pokles humusu najmä v ornici vplyvom dlhodobého uprednostňovania priemyselných hnojív pred organickými a zvýšená plošná erózia a akumulácia pôd ako dôsledok veľkoplošného hospodárenia bez primeraných protieróznych opatrení) a málo vyskytujúca sa, ale predsalen existujúca biologická degradácia pôd. .
V ostatných desaťročiach prebiehajú globálne zmeny životného prostredia so stále väčšou
intenzitou a dynamikou (a ešte viac to platí o ich vnímaní verejnosťou). Verejnosť je
„bombardovaná “ predovšetkým informáciami o tom, že sa redukujú zásoby pitnej vody, klesá hladina podzemných vôd vhdných na závlahy v niektorých rozhodujúcich obilniciach sveta, rýchlo sa stráca úrodný povrchový pôdny horizont, čím klesá prirodzená úrodnosť pôd,
dochádza k šíreniu sa púští, neustále sa redukuje výmera svetových lesov a klesá druhová rôznorodosť rastlín a živočíchov.

Príčiny degradácie
K degradácii pôd dochádza hlavne v dôsledku erózie, ktorá často spôsobí úplnú stratu úrodnosti. Prirodzená erózia ako súčasť zložitých procesov nemá také vážne dôsledky, lebo pôda ohrozovaná prirodzenými procesmi je vzápätí nahradená pri pôdotvorných procesoch. Horšie je to v prípade antropogénnej (človekom vyvolanej) erózie, ktorá vzniká ako dôsledok narušenia rastlinného krytu, alebo aj pri nesprávnom obrábaní a nevhodných melioračných postupoch. V dôsledku toho dochádza k zrýchlenej, najmä veternej a vodnej erózii, vplyvom kotrej je ročne odnášaná vrstva pôdy o hrúbke viac ako 0,4mm. Najvyššie ročné straty pôdy vykazuje Afrika, za ňou nasleduje Južná Amerika a Ázia. V poslednom období sa k devastácii pôdy pričleňuje aj jej znečisťovanie, ktoré má neustále stúpajúcu tendenciu a súvisí so znášaním cudzorodých látok do pôdy v dôsledku poľnohospodárskej, lesohospodárskej či priemyselnej činnosti. Jeden z najväčších vplyvov na znečistenie pôd má ovzdušie a vodstvo. Cudzorodé látky sa z týchto dostávajú do pôdy v procese prúdenia vzduchu a kolobehu vody. Toto má globálny charakter, lebo šírenie škodlivín vzduchom a vodou nepozná hraníc, ale najvýraznejšie sa prejavuje v blízkostu zdrojov znečidstenia. Rovnako kyslé dažde, obsahujúce vysoký podiel oxidu siričitého výrazne vplývajú na okyslenie ako jeden z druhov kontaminácie pôd.

Ďalším významným problémom sú odpady, či už tekuté alebo tuhé, vďaka ktorým sa do dostávajú toxické látky urýchľujúce či spomaľujúce rôzne procesy v pôde.
Modernú poľnohospodársku výrobu si už dnes nevieme predstaviťbez mechanizácie a chemizácie. Hlavným problémom je najmä nadmerné hnojenie a chemická ochrana rastlín.
Aké sú teda príčiny degradácie pôd?
·prírodné činitele - výdatné dažde, vodné záplavy pôdy, silné vetry, prebytok vody v pôde, dlhotrvajúce suchá
·činnosť človeka - nesprávne využívanie pôdneho fondu, nesprávne obrábanie a hnojenie pôdy