Vznik bardejovského vodovodu súvisí so stavbou mestského opevnenia. Významnú zložku tohto opevnenia tvorili vodné priekopy, ktoré začali stavať v rámci projektu na zdokonalenie obranného zariadenia podľa nariadenia kráľa Žigmunda z roku 1423. Svedčia o tom aj najstaršie písomné doklady. Zo zápisu v počtovej knihe mesta z 8. júna 1426 sa dozvedáme, že mesto zaplatilo za prívod vody do pevnostnej priekopy i za mach na tesnenie rúr. Tu sa spomínajú aj niektorí privádzatelia vody a to: Šimon(1426), Juraj(1428), Vavrinec(1435-1438). To značí, že najneskôr v roku 1426 bolo už hotové prívodné vodovodné potrubie od prameňov po mestské priekopy. Je zrejme, že tieto objekty začali stavať ihneď po Žigmundovom nariadení. Teda rok 1423 treba pokladať za začiatok stavby bardejovského vodovodu, a to jeho prvej etapy, prívodnej vetvy.

V roku 1429 zaplatilo mesto za vodné práce rúrnikovi Mikulášovi z Krakova. Je to prvý známy rúrnik a vodovodný majster v Bardejove. Účinkoval tu v čase dostavby vodných priekop a výstavby rozvodnej siete vo vnútri mesta. Mestské priekopy boli už okolo roku 1430 hotové, zavodnené i  zarybnené. V tom istom roku zaplatilo mesto za mach k vodnej nádrži, cisterne na námestí. Bola to zrejme cisterna na severnom konci námestia, ku ktorej bolo v roku 1431 prívodné potrubie od mestskej priekopy. V roku 1434 zaplatilo mesto za mach k cisternám a dvom nádenníkom za utesňovanie cisterien a v tomto istom roku viedol vodné práce krajan rúrnika Mikuláša Michal(Michel Rormeyster). O niečo neskôr vystupuje vo funkcii rúrnika opäť vystupuje Mikuláš, ktorý v roku 1436 uzavrel zmluvu z mestom o vykonávaní niektorých vodárenských prác. Mikuláš pôsobil pri stavbe vodovodu prinajmenej od roku 1429, s krátkou prestávkou až do roku 1441, keďže v roku 1442 sa objavuje v tejto spojitosti nové meno Martin Rurer.Mikuláš bol jeho rovesníkom a je možné, že do Bardejova prišli spolu. Stavbou nižšej cisterny(1432) a vyššej cisterny(1436) na námestí sa skončila druhá etapa výstavby bardejovského vodovodu ako súčasť vnútromestského rozvodu pitnej vody.

Vzápätí potom sa roku 1441 aj prvý známy zoznam platiteľov za vodu, tzv. Reorgelt, čiže rúrny poplatok alebo vodné. Je však možné, že existoval aj starší takýto zoznam, a to z roku 1436 v latinskej verzii Registrum cannarum, čiže zoznam rúr(vodné). V zozname vodného z roku 1441 je zapísaných 6 mešťanov. Podľa mien možno zistiť, že to boli popredný mešťania. Napr. Mikuláš Rawer(richtár v rokoch 1425 a 1449), Michal Lang(richtár v roku 1433). Druhý zoznam vodného(Gensus cannalis), je v daňovom zozname mesta z roku 1465. Mohlo tam byť okolo 15 platiteľov. Tretí zoznam z roku 1481 je veľmi informatívny. Prvý raz eviduje platiteľov podľa ulíc, ktorými vodovod prechádzal , potvrdzuje rozširenie vodovodu do nových ulíc a oboznamuje nás s počtom obyvateľov jednotlivých uliciach. Tak napr. na námestí bolo 34 platiteľov, kde boli aj tri pivovary. Na Tkáčskej ulici(dolná časť dnešnej Pionierskej ulici) bolo 20 platiteľov. Na Obručníckej ulici byvalo 27 platiteľov a boli tu aj štyri pivovary. Dovedna zaplatilo vodné 81 mešťanov v celkovej sume 75 florénov.

Ďalšiu ulicu s vodovodom poznáme zo záznamu vodného Cannarum census až z roku 1649. Je to Väzenská, čiže terajšia Veterná ulica so 16 platiteľmi. V tomto zozname sa neuvádzajú platitelia na námestí, ale na tzv. Farskom rade s 23 platiteľmi, čo nie je ani tretina platiteľov registrovaných predtým na námestí. Ďalšia ulica bola Stupová ulica s 39 platiteľmi. V zozname sa od roku 1521 sa miesto Tkáčskej ulice používa názov Kláštorská ulica a eviduje sa tu 42 platiteľov. Poslednou ulicou v zozname je Obručnícka ulica s 50 platiteľmi. Celkovo sa tu eviduje 170 platiteľov s tržbou 116 florénov. Je to najvzšší počet platiteľov, okrem roku 1770, ktorý poznáme zo študovaných zoznamov. Zoznam z roku 1649 je pre nás dôležitý najmä preto, že svedčí o dostavbe rozvodnej siete v celej hist. pôde mesta vo vnútri hradieb. Tak sa uzatvára tretia etapa výstavby mestského vodovodu, uličný rozvod. Je to aj posledný zoznam, v ktorom sa platitelia vodného evidujú podľa ulíc. Lebo ďalšie záznamy, od roku 1690, evidujú platiteľov podľa desiatkovej sústavy domov(decurio, Zehndn). Dosiaľ máme od roku 1441 do roku 1776 spolu 26 registrov vodného. Medzi skúmanými registrami si zasluhuje osobitnú zmienku tzv. malý vodný poplatok z roku 1634.

Tento zoznam eviduje domy na uliciach podľa desiatkovej sústavy. V zozname je evidovaných 599 domov, a keď k tomuto počtu domov prirátame 157 domov z riadneho registra, tak vychádza asi 756 domov v Bardejove v roku 1634. Predpokladá sa, že výška poplatku závisela od počtu obyvateľov domu, od remeselníckych dielni v dome, prípadne aj počtu dobytka. V tomto období neexistovali domové prípojky a voda sa odoberala voľne z uličných výtokov a cisterien na námestí. Koncom 18. storočia bolo v Bardejove približne 700 domov, z čoho asi len 170 domov malo úžitok z verejného vodovodu. Ostatné domy sa zásobovali z vlastných alebo verejných kopaných studní. Prvé doklady o verejných studniach sa vyskytujú v spojitosti so stavbou mestských kúpeľov. Z roku 1417 poznáme kúpeľníka Mórica so synom. V roku 1426 uzavrelo mesto zmluvu s tesárskym majstrom Mikulášom z Košíc na stavbu nového kúpeľa, pri ktorom vybudoval aj novú studňu tzv. nižný kúpeľ na dolnom konci dnešnej Stocklovej ulice, kde neskoršie stál aj stojanový výtok. Z 18. storočia jestvujú vyúčtovania remeselníckych prác. Z nich sa dozvedáme , že na námestí bola okrem dvoch cisterien aj tzv. rinková studňa a ďalšie mestské studne na iných lokalitách.

Na Gašparovom pláne mesta z roku 1768 nieje zakreslená studňa pri Soľnom dome, ale je tu zakreslených sedem miest na odber vody vo vnútri mesta. Boli to dve cisterny na námestí, studňa na vyšnom konci námestia, stojanový výtok na Kláštorskej ulici, studňa či stojanový výtok na dolnom konci Kláštorskej ulici, studňa a stojanový výtok na Stocklovej ulici a vodovodná studňa pri františkánskom kostole. Studne na vyšších polohách bývali značne hlboké. Napr. studňa pred Soľným domom potrebovala povraz dlhý vyše 15m. Rinková studňa na vyšnom konci námestia, ktorá fungovala do 30. rokov 20. storočia bola hlboká 23m. Najdôležitejšou otázkou pri zabezpečovaní pitnej vody pre vodovod sú vhodné vodné zdroje. To značí, že musia byť výdatné aj pre perspektívnu potrebu, bezchybné pre ľudský konzum a dajú sa priviesť ku spotrebiteľovi s malým finančným nákladom. Týmto požiadavkám v stredovekom Bardejove vyhovovali iba prameniská v juhozápadnej časti chotára. V tejto časti tiekol bezvýznamný potôčik, ktorého dolný tok môžeme poznať pod názvom „Gašparufka“.