Eisriesenwelt: Najväčšia ľadová jaskyňa na svete

Vysoko nad mestečkom Werfen je brána do sveta ľadu a tmy. Až 42 km dlhý jaskynný systém chodieb, dómov a jaskýň, ležiaci v Tennenskom pohorí v západnej stene Hochkogelu južne od Salzburgu v Rakúsku. Vlastný jaskynný systém je vhĺbený do skaly, vnútrajšok systému je vyplnený ľadom. K tomuto poetickému pomenovaniu prispela iste bohatá výzdoba ľadových veží, stien, ihiel, stĺpov, kaskád, ľadových kôp vysokých až 25 m a ďalších zaujímavých útvarov. Jaskyne vo vápenci vznikli pred vyše 2 miliónmi rokov a ľadová výzdoba sa tvorí dodnes.

Rozmery tejto najväčšej ľadovej jaskyne na svete sú skutočne udivujúce. Chodby, dómy a labyrinty Eisriesenweltu sa vetvia do vzdialenosti viac než 40 km2. Jej predná časť dlhá asi 1 km je pokrytá 30 000 m2 ľadu, dosahujúceho miestami hrúbku až 20 metrov.

Kde sa nachádza?
Tennengebirge- Tennenské pohorie
V rakúskych Alpách, na juh od Salzburgu sa vypína vápencový masív Tennenské pohorie.
Okrem toho, že po jeho úbočí vedú dve lanovky, nezdá sa ničím výnimočný .A predsa sa v ňom skrýva čudesný labyrint vápencových jaskýň, ktorých steny krášli rozprávková ľadová výzdoba z jemných cencúľov, v mnohom predstihujúca krasovú výzdobu.

Je to asi 60 km2 veľké plošinové krasové pohorie bohaté na jaskyne. Je oddelené od pohoria Hagen riekou Salzach- najdlhším prítokom Inn. Pozostáva predovšetkým zo škridlicového vápenca. Od roku 1982 je chránenou prírodnou rezerváciou . Známym sa stalo práve vďaka ľadovej jaskyni, tzv. Eisriesenwelt-„Svet ľadových obrov“. Najvyšším vrchom je Raucheck- 2430 m n.m. Sú tu rôznorodé nadzemné a podzemné krasové útvary (doliny, jaskyne..) ,na druhy bohatá alpská flóra (encián, orchidea...) a fauna (motýle, vretenice, salamandry alpské, veľa druhov vtákov..)- a tie tvoria toto pohorie jedinečným a originálnym na celom svete.
Právne zvláštnosti: zakázané sú pristátia lietadla mimo letiska pre turistické účely.

Ako sa tam dostaneme?
Eisriesenwelt je dosiahnuteľný cez Salzachtelskú hradskú cestu, diaľnicu A10 alebo vlakom do stanice Werfen. Z trhoviska vo Werfene približne 40 km južne od Salzburgu, vedie 5 km dlhá asfaltová príjazdová cesta ( bez poplatku) k parkovisku. Horská cesta má maximálne stúpanie do 21 % a bola v posledných rokoch podstatne zrenovovaná. Je prejazdná pre osobné autá bez výnimky obojsmerne. Dokonca už nie je problém ani s príjazdom autobusov (ak nepresahujú dĺžku 14 metrov). Pre neskúsených horských vodičov je k dispozícii pravidelná autobusová doprava z Werfenu (samozrejme za poplatok). Z parkoviska sa dá dostať nenáročnou turistickou cestou za 20 minút k stanici lanovej dráhy vo výške 1 076 m n.m., kde sa nachádza malá oddychová chata. Lanovkou sa prekoná cca 500 metrové prevýšenie a ocitnete sa pri horskom hostinci „Dr. Oedl Haus“ . Odtiaľ je už viditeľný jaskynný portál- vchod, ku ktorému sa dá peši dostať za 20 minút.

História tohto labyrintu jaskýň, prví prieskumníci
Ešte koncom 19. storočia bol vstup do jaskyne na neprístupnom a strmom horskom úbočí Hochkogelu známy snáď len tunajším lovcom a pytliakom. K pomerne neskorému objaveniu jaskyne nesporne prispelo aj to, že veľký vstupný otvor do jaskyne v nadmorskej výške 1641 m nie je z údolia vidieť. Až v roku 1879 salzburský prírodovedec Anton von Posselt-Czorich prenikol asi 200 m hlboko do temnoty jaskyne. Hoci o svojom objave podrobne napísal do časopisu vtedajšieho Alpského spolku, nevenoval jaskyni nikto pozornosť a upadla do zabudnutia. Až začiatkom 20.storočia zakladateľ salcburského jaskyniarstva Alexander von Mörk spoznal význam von Posseltovho objavu. Prvá skutočná expedícia do jaskyne v roku 1913 prekonala vo vlastnoručne vyrobených potápačských oblekoch podzemné jazero Sturmsee za prednou zaľadnenou časťou jaskyne a otvorila tak cestu k preskúmaniu celého 40 km dlhého jaskynného labyrintu.

Prečo je jaskyňa plná ľadu?
Ako je možné, že sa práve v tejto jaskyni vytvorila silná vrstva ľadu, zatiaľčo v iných jaskyniach je síce chladno, ale ľad v nich nie je? Je to vďaka polohe vo vhodnej klimatickej a výškovej zóne. Pokiaľ sa jaskyňa nachádza vo výške 1400 až 2000 metrov n.m. a vďaka prúdeniu vzduchu v jaskyni v zime trochu mrzne a v lete naopak, sú podmienky pre jej trvalé zaľadnenie priam ideálne. V jaskyni k vytváraniu bizarných a v priebehu času sa meniacich ľadových útvarov prispieva aj prúdenie chladného vzduchu. Vo vysokých jaskynných komínoch a úzkych priechodoch medzi jednotlivými chodbami občas počuť kvílivú meluzínu. Tajomné skučanie vetra kdesi v neznámych útrobách skál naznačuje, že 40 kilometrov objavených chodieb má svoje pokračovanie.

V lete je do systému jaskyne nasávaný vzduch otvormi na vrchole pohoria, prúdi jaskyňou, ochladí sa v nej a fúka von vchodom, ktorý je najnižším bodom jaskyne. V zime naopak stúpa vzduch z jaskyne, kde je relatívne teplejšie než vonku, jej hornými otvormi von. Tento cyklus je oproti striedaniu ročných období trochu oneskorený, a preto je v jaskyni najchladnejšie na jar. Voda po tisícročia preniká pórovitým vápencom najmä pri výdatných jarných dažďoch a topení snehu. Keďže v podzemí zostáva stále chladný vzduch a jeho teplota nikdy nevystúpi nad bod mrazu , voda sa neodparuje, ale mrzne v najrôznejších, často fantastických tvaroch. Najspodnejšia časť jaskynného systému je vďaka tomuto efektu zároveň najchladnejšia, a preto sa práve tu vytvorila asi jeden kilometer dlhá súvislá ľadová vrstva.

Začiatky turizmu
Ako postupoval v 20. rokoch výskum celého jaskynného systému, rástol aj jeho význam pre turistický ruch. Samotný prístup k jaskyni je nemenej obtiažny než putovanie jej najatraktívnejšou a pomerne dobre prístupnou zaľadnenou časťou, a tak sa začala zároveň s budovaním prvých chodníkov vnútri jaskyne stavať aj poriadna pešia cesta. V tej dobe na neďalekej skale zvanej Achselkopf vznikol tiež turistický útulok, dodnes známy ako Dr.-Friedrich-Oedl-Haus. Viac než 25 rokov bol prístup k jaskyni z údolia rieky Salzach možný len peši. V rokoch 1952 až 1954 bola v dolnej časti cesty k jaskyni vybudovaná jednosmerná uzučká cesta ,spočiatku len so štrkovým povrchom. Asfaltového povrchu sa dočkala až v roku 1964 a náležité úpravy a rozšírenie pre obojsmerný prechod automobilov a vybudovanie parkoviska pre 300 osobných áut až v roku 1974.

Najstrmšia lanovka v Rakúsku
Nápad vybudovať osobnú visutú lanovku z údolia Salzachu k jaskyniam spadá už od doby počiatku sprístupnenia jaskyne. Medzivojnová hospodárska kríza a s ňou aj stagnácia turistického ruchu však plány na náročnú investíciu prekazili. Myšlienka ožila znovu až začiatkom 50. rokov.Správca a prevádzkovateľ jaskyne spoločnosť Eisriesenwelt G.m.b.H. sa rozhodla postaviť lanovku v najobtiažnejšom úseku medzi Wimmerovou chatou a Dr. Oedl-Hausom. Dve pôvodne len 6 miestne kabínky tu na trati dlhej len 720 m prekonávali 510 m výškového rozdielu. Prepravná kapacita lanovky bola 120 cestujúcich za hodinu.

V najstrmšom mieste dosahuje lanovka sklon 120 promile. Dodnes je to osobná visutá lanovka s najväčším sklonom trati v Rakúsku. Len vo Švačiarsku by sme našli ešte strmšiu dráhu medzi Stechelbergom a Mürrenom so sklonom 169 promile. Lanovku Eisriesenwelt vtedy postavila viedenská firma Simmering-Graz-Pauker AG v spolupráci s nemeckou firmou Pohling. V rokoch 1977/78 bola lanovka celkovo modernizovaná a vybavená väčšími kabínami pre 15 osôb. Hodinová prepravná kapacita sa tak zvýšila na 250 cestujúcich v každom smere, čo je v náväznosti na možnosti prehliadky jaskyne optimálny počet.

Návštevníka asi napadne, prečo nebola postavená lanovka priamo z údolia Salzachu širokou skalnou úžľabinou rovno do miesta ležiaceho na vrstevnici asi 100 m od vchodu do jaskyne. Z hľadiska techniky lanových dráh sa táto výhodná trasa ku stavbe lanovky priam ponúka. Odpadla by tým nutnosť budovať vozovku niekam do polovice cesty k jaskyni a potrebné parkovisko pre osobné autá sa mohlo namiesto v prudkom svahu zriadiť jednoducho na rovine dole v údolí. Súkromná spoločnosť Eisriesenwelt G.m.b.H. však mohla hlavne v povojnových rokoch investovať len toľko, koľko sa z hľadiska návratnosti financií formou vstupného do jaskyní zdalo ako reálne. Stavbu dlhšej a tým aj podstatne drahšej lanovky s väčšími stanicami, kabínami a so silnejším pohonom by spoločnosť nebola schopná finančne zvládnuť.
Prehliadka jaskyne ako pred 75 rokmi
Ľudí, zvyknutých na krasovú výzdobu jaskyne, obrovské bizarné ľadové útvary a neprítomnosť „klasických“ krasových útvarov trochu prekvapia. Ďalšou zvláštnosťou je, že v jaskyni nie je dodnes nainštalované elektrické osvetlenie. Preto každý druhý návštevník pri vchode obdrží karbidovú lampu, ktorá skoro všetkým po otvorení vstupnej brány do jaskyne prievanom vzápätí zhasne. Ochotný sprievodca vám ju samozrejme zapáli znovu.

Zvlášť zaujímavé miesta potom počas svojho výkladu osvetľuje horiacim horčíkovým drôtom , v ktorého intenzívnom lesknúcom sa svetle vyniká modrastý tón ľadovej výzdoby na pozadí dočervena, dooranžova a dožlta sfarbených stien jaskyne. So zavedením elektrického osvetlenia sa nepočíta ani dnes. Jednak preto, aby elektrické vedenie, reflektory a predovšetkým svetlom spôsobený rast zelených rias nenarušovali vzhľad ľadovej výzdoby, ale predovšetkým preto, aby návštevníci neboli ochudobnení o zážitky podobné tým, ktoré v iných sprístupnených jaskyniach mali len ich objavitelia.

Vstup do jaskyne
Už zďaleka vidno mohutný jaskynný vstupný portál 20 metrov široký a 18 metrov vysoký. Celkový jaskynný systém sa rozprestiera na ploche približne 42 km2,z čoho je však len 1 štvorcový kilometer pokrytý ľadom. Tento úsek zodpovedá aj verejnosti sprístupnenej časti prehliadky. Vo vnútri jaskyne vládne počas letných mesiacov priemerná teplota okolo 0°C,prečo sa odporúča použiť počas asi hodinovej prehliadky teplé oblečenie.

Posseltova sieň
Priamo za vchodom do jaskyne prekvapí klzký, hladký ľadový povrch. Jaskynné steny ukazujú ľadové kaskády každej veľkosti.Po prekonaní prvej prekážky na konci vstupnej jaskyne sa otvára čarovná ľadová ríša rozprávkových obrov zo severských ság. Ukáže sa obrovská ,150 metrov dlhá a 40 metrov široká Posseltova sieň.

Posseltova veža
Popri Posseltovej veži – veľký ľadový stalagmit v strede Posseltovej siene- sa človek ocitne na schodisku, ktoré je ľadovcovým podkladom zakotvené v skale a vedie k Posseltovmu krížu, ktorý je označovaný za obratné miesto objaviteľa Antona Posselta.

Veľká ľadová bariéra
Veľký násyp,od 20 do 25 metrov vysoký, najúžasnejší bod prehliadky.Nad touto bariérou vedie jaskyňa uzučkým priechodom do Hymirovej siene. Predstavuje zónu najintenzívnejšieho rastu ľadu v Eisriesenwelte a je takmer úplne vyplnená ľadom.

Hymirova sieň
Najobjemnejší a najmohutnejší útvar jaskyne, hrad Hymir , sa s rozsahom 40 m vyvyšuje v strede siene. Bezprostredne po Hymirovej sieni nasleduje Niflheim, na ktorého východnej stene sa nachádza ľadový organ iskriaci smaragdovou zeleňou, nazvaný tiež závoj Friggas.
Po stenách sa valia vodopády ľadu a z podlahy vyrastajú ľadové stĺpy podobné kyjakom.Na strope možno pozorovať veľmi pekné ľadové kryštály niekedy dosahujúce výšku aj 10 metrov. Počas letných mesiacov sa spätne vyvíjajú.

Dóm Alexandra-von-Mörka
Po krátkej pešej chôdzi sa návštevník ocitne v dóme Alexandra-von-Mörka. Tento objaviteľ dal jaskyniam romantický názov. Pripomínali mu tajuplný svet starých ság, a preto ich pomenoval Eisriesenwelt- Svet ľadových obrov. Tento ľadový svet zostal navždy aj jeho svetom. Pri jednom z neskorších prieskumov zahynul a v severozápadnej časti najkrajšieho dómu, ktorý nesie jeho meno ,je uložená urna s jeho popolom, ako si sám pred smrťou želal. Dóm patrí so svojimi rozmermi 60 metrov dĺžka, 30 metrov šírka a 35 metrov výška k najväčším miestnostiam jaskynného systému. Pozoruhodný je Mörkov ľadovec- 8 metrov vysoký ľadový múr, pri ktorom sú zreteľne viditeľné vrstvy námrazy.

Ľadový palác
Pár krokmi sa návštevník ocitne v najvzdialenejšej časti prehliadky- ľadovom paláci. Ten sa nachádza zhruba 1 km vo vnútri hory a 400 m pod zemským povrchom. Palác je poslednou sieňou väčšieho súvislého zaľadneného povrchu.
Prehliadka sa tu obráti a za hodinu sa ocitnete spod zeme opäť na dennom svetle.

Pred návštevou zopár informácií
- otváracia doba- prevádzka jaskyne a lanovej dráhy je od 30. apríla do 26. októbra denne od 9.00 do 15.30 (posledná prehliadka); dĺžka je približne 1 hodina a 15 minút. Na návštevu by si mal ale záujemca vyhradiť minimálne 3-4 hodiny.

-je odporúčané obuť si pevné topánky a teplé oblečenie, lebo teplota v lete sa pohybuje zväčša pod nulou,

- je zakázané vstupovať do jaskyne bez kompetentných sprievodcov ,nakoľko Eisriesenwelt je pod ochranou pamiatok

-jaskyňa je sprístupnená aj domácim zvieratkám, ale neodporúča sa ich návšteva kvôli obrovskému množstvu schodov v jaskyni

-rodičia sú zodpovední za svoje deti a je len na nich, či si trúfajú poslať ich na relatívne dlhú pešiu túru chladnou jaskyňou

-počas návštevy jaskyne sa celkovo prekonáva 134 metrov vertikálne, čo zodpovedá približne chôdzi schodiskom veľkého výškového domu .Aj tu musí každý sám vedieť odhadnúť svoje schopnosti a výdrž, pretože prehliadka je aj fyzicky náročná. Bezpochyby sa to vyplatí!

-ZÁKAZ fotografovania a kamerovania neslúži len k vyšším tržbám obchodov so suvenírami a pohľadnicami; každých 6 minút začína počas vrcholnej sezóny nová prehliadka, ktorej priebeh je precízne naplánovaný . Nevyhnutné spomalenie a zdržanie pri hľadaní vhodného objektu na fotenie a nastavenie vhodného osvetlenia alebo prípadné dobíjanie kamery by tento rytmus narušilo. Aj oslňovanie ostatných návštevníkov bleskom fotoaparátu , zaťaženie prostredia v jaskyni nepozorným odhodením obalov z filmu a ohrozenie odskakujúcimi osobami do ľadovej výzdoby hrajú dôležitú úlohu. Preto: dodržujte predpis v záujme všetkých.

-aj počas horúcich letných dní sa odporúča navštíviť ľadovú jaskyňu. Práve vtedy pôsobí panoramatický pohľad z jaskynného portálu krajšie a zmena medzi svetlom a tmou je pri peknom počasí obzvlášť pôvabná.

- samozrejme v okolí jaskynného systému sa návštevníkom priam núkajú lákavé ponuky okolitých hostincov a reštaurácií, ktoré ponúkajú okrem občerstvenia vyhliadkové terasy , z ktorých možno sledovať celé údolie
-školení alpinistickí pútnici sa dostanú za 1,5 hodiny na plošinu nad Eisriesenweltom : cesta na Hochkogel odbočuje tesne pred vchodom do jaskyne pri prameni Poldi.
-aj mohutný hrad Hohenwerfen zo skorého stredoveku nachádzajúci sa neďaleko v doline je lákavým výletným cieľom pre turistov

Momentálne je jaskyňa kvôli vysokej alpskej polohe a obrovskému lavínovému nebezpečenstvu pre verejnosť uzavretá. Od 1.mája tohto roku bude opäť otvorené denne.