referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Izabela
Piatok, 9. decembra 2022
Posledný raj - Polynézia
Dátum pridania: 17.07.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: zvuskaa
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 606
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 18.6
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 31m 0s
Pomalé čítanie: 46m 30s
 

Polynézia je zoskupenie ostrovov vo východnej časti Pacifiku. Ako som už vyššie spomínala, patrí do Oceánie a v porovnaní s Melanéziou, alebo Mikronéziou má podstatne väčšiu rozlohu. Zaberá  294 700 km², pričom iba Nový Zéland sa rozprestiera na  268 700 km². Ten  z geografického hľadiska do Polynézie zaradený nie je, ale z kultúrno-geografického hľadiska niet dôvodov pokladať ho za samostatnú jednotku.

17 000 km² pripadá na Havajské ostrovy, ostatné ostrovy sú podstatne menšie. Napríklad celá Samoa má iba 2 800 km², Tahiti dokonca iba 1 600 km². Vlastná Polynézia nám na mape pripomína trojuholník. Jeho vrchol na severe tvoria Havajské ostrovy, dole na západe ho vymedzuje Nový Zéland a na východe zas Rapa-Nui, známejší ako Veľkonočný ostrov.

Zo západu na východ ostrovov ubúda a ich rozmery sa zmenšujú. Priamo úmerne tomu sa mení aj pestrosť flóry a fauny – čím východnejšie, tým chudobnejší rastlinný a živočíšny svet. Za Rapa-Nui sa rozprestiera už iba 4 000 km² oceánu, ktorý siaha až po brehy Ameriky.

Jednotlivé súostrovia Polynézie sú od seba vzdialené stovky až tisícky kilometrov, ale ostrovy v rámci súostroví ani nie niekoľko desiatok kilometrov. Táto skutočnosť mala vplyv na osídľovanie, rozšírenie rastlinstva a živočíšstva, ale aj na vývoj kultúry.

Môžeme povedať, že polynézske súostrovia tvoria ako kultúrny, tak aj zemepisný celok. Prírodné podmienky, myslím tým chudobnejšie zdroje nerastných surovín, menej úrodné pôdy, spôsobili, že Polynézania (obyvatelia Polynézie), zaostávajú po materiálnej stránke za ostatnými vyspelými národmi Ázie a Ameriky. V žiadnom prípade však nezostávajú v ich tieni vďaka svojej bohatej duchovnej kultúre a schopnosti prispôsobiť sa náročnému prostrediu. Naopak, pre vedcov, bádateľov, etnografov sú odjakživa predmetom hlbokého záujmu.

1.3. Prírodné podmienky

1.3.1. Charakteristika ostrovov

Ostrovy Polynézie delíme podľa vzniku na:

  1. sopečné ostrovy: pochádzajú z ranného pleistocénu ². Vznikali na miestach, kde z podmorských trhlín a kráterov vytekala láva, hromadila sa a vynárala sa nad hladinu. Sú rozosiate po celej Polynézii, no prevládajú najmä v Markézach, patria sem aj Havajské ostrovy, Samoa, Tahiti, Cookove ostrovy (čiastočne), Veľkonočný ostrov a iné. Ako nezvyčajný príklad  uvádzam ostrov Hawai, ktorý vznikol vulkanickou činnosťou až piatich sopiek. Vulkanické ostrovy dosahujú vysokú nadmorskú výšku, vnútrozemie vypĺňajú strmé a ťažko prístupné pohoria, preto sú najviac osídlené  pri pobreží. Práve tu sú poskytnuté dobré podmienky pre rastlinstvo a živočíšstvo, ale aj pre ľudí vďaka kvalitnejšej pôde, pravidelnejším zrážkam, spoľahlivým zdrojom pitnej vody.
  2. koralové ostrovy: o ich pôvode existuje viacero teórií, najznámejšiu z nich predložil Charles Darwin, podľa ktorého morské živočíchy koraly vytvoria najskôr útes, ktorý lemuje sopečný ostrov. Ten postupne klesá pod hladinu mora, pričom koralový útes rastie ďalej a lagúna³ medzi ním a ostrovom sa postupne zväčšuje. Nakoniec sopka celkom zmizne v hlbinách mora, a nad hladinou vyčnieva iba prstenec, ktorý pôvodný sopečný ostrov obopínal, vzniká atol = koralový útes, ktorý tesne obklopuje lagúnu. Ku koralovým ostrovom patria ostrovy Tuvalu, Tonga, niektoré Cookove ostrovy. Tieto ostrovy vyzerajú oveľa pôvabnejšie ako ostrovy vulkanické, zelené palmy sa skláňajú k snehobielym pieskom a romantickú idylu dopĺňa sýtobelasá obloha posiata bielymi kopcovitými oblakmi. Avšak trpia nedostatkom pitnej vody, ich zemou netečú potoky, pôda je veľmi chudobná, a práve ony sú najviac ohrozené prírodnými živlami ako sú  hurikány a cyklóny, pretože trčia len pár metrov nad hladinou mora.
  3. zdvihnuté koralové ostrovy: sú známejšie pod názvom makatea. Zdvihnutý ostrov nemá v prostriedku lagúnu, pretože tá vyschla a ostala po nej iba preliačenina. Veľkou výhodou je väčšia rozloha, kvalitnejšie a bohatšie zdroje pitnej vody a úrodnejšia pôda. Príkladom sú ostrovy Tuamotu a Mangaia.

1.3.2. Podnebie

Podnebie Polynézie je tropické, ale veľmi príjemné. Nemožno hovoriť o striedaní štyroch ročných období, ako to je u nás v Európe. Rozlišujú sa tu iba dve ročné obdobia, teplé a vlhké obdobie s trvaním od novembra do marca a chladnejšie obdobie od apríla do októbra. Teplotný rozdiel medzi tzv. „letom“ (teplé obdobie) a „zimou“ (chladné obdobie) neprekročí nikdy pár stupňov, čo je v tomto prípade zanedbateľná hodnota.

Celkovo priemerné teploty počas roka neklesnú pod 20°C, za čo si táto oblasť vyslúžila od moreplavcov prívlastok „krajina večnej jari“. Blízkosť mora sa zasluhuje o dostatočne výdatné zrážky a takisto zmierňuje aj účinky horúceho slnka. Výdatnosť zrážok klesá smerom od západu na východ. Vo východnej časti Polynézie je zrážok tak málo, že mnohé koralové ostrovy postihujú až niekoľkomesačné ničivé suchá (v minulosti bývali častou príčinou vypuknutia hladomoru).

Vejú tu pasáty a západné vetry, prinášajúce vlhkosť, najmä na vysoké sopečné ostrovy. Teplota vody v oblasti rovníka sa pohybuje okolo 28°C, ale v rámci oblasti neklesá pod 20 - 25°C.

 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.