referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Mikuláš
Utorok, 6. decembra 2022
Posledný raj - Polynézia
Dátum pridania: 17.07.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: zvuskaa
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 606
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 18.6
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 31m 0s
Pomalé čítanie: 46m 30s
 

Iný šíriteľ Božieho slova, W. Ellis, síce neodmietal skutočnosť, že Židia a Polynézania sú príbuzní, ale bol skôr toho názoru, že malajské, madagaskarské a polynézske jazyky majú spoločný pôvod s indiánskymi jazykmi. Vzhľadom k prevládajúcim východným vetrom tvrdil, že predkovia Polynézanov sa možno sťahovali do Tichomoria cez Beringov prieliv na juh popri západnom tichomorskom pobreží Severnej Ameriky.

Najodvážnejšie teórie predkladal S. Percy Smith, ktorý sa opieral o polynézsku ústnu slovesnosť. Prišiel k zisteniu, že Polynézania sú potomkami predstaviteľov europoidnej rasy a prisťahovali sa z Indie cez Indonéziu a Fidži. Niektoré štúdie sa zdali byť celkom pravdepodobné. Napríklad Američan H. Hale sformoval v roku 1846 hypotézu, podľa ktorej prišli Polynézania do Tichomoria z Molúk na Fidži.

V prvej polovici 20. storočia R. Sullivan, R. Linton a E. S. C. Handy vystúpili s názorom, že Polynézania sú miešancami rozličných rasových skupín – negroidnej, europoidnej a mongoloidnej. V roku 1939 Novozélanďan Peter Buck (v maorčine Te Rangi Hiroa) tvrdil, že sa Polynézania sem prisťahovali cez Mikronéziu. Nemal však dostatok dôkazov, a preto sa k tejto otázke vyjadroval len veľmi stručne.

3.1.2. Hypotézy podložené výskumom

Až do obdobia po 2. sv. vojne sa všetky predstavy, predpoklady, teórie a hypotézy zakladali na ľudovej slovesnosti, legendách a skúmaniu polynézskych jazykov. Bezprostredne po tom, ako sa začali v štyridsiatych rokoch 20. storočia prvé archeologické výskumy, vyšli na povrch niektoré fakty, ktoré postavili do úzadia všetky dovtedy známe pokusy o objasnenie pôvodu Polynézanov. Vďaka rozsiahlym lingvistickým10 a antropologickým11 výskumom, sa vedci ujednotili a uznávajú teóriu, ktorá hovorí, že Polynézania sa sem prisťahovali v rokoch  2000 – 1000 p.n.l. a to z východnej Indonézie a z Filipín cez Melanéziu až k západnému okraju Polynézie.

3.2. Ako prebiehalo osídľovanie?

Osídľovanie Polynézie sa začalo od jej západného okraja smerom na východ. Podľa archeologických výskumov sa zistilo, že ostrovy Markézy boli osídlené už v 2. storočí p .n. l. a stali sa akousi základňou, z ktorej sa postupne obyvateľstvo rozptýlilo po celej Polynézii. Proces osídľovania sa skončil začiatkom 2. tisícročia n. l., keď bol osídlený Nový Zéland a Chathamské ostrovy. Zvláštne je, že v oblasti medzi Havajskými ostrovmi a centrálnou Polynéziou ostal pás neobývaných ostrovov ako Palmira, Washington, Fanning a iné. Ide o atoly s priaznivými zrážkovými pomermi, rastlinstvom a v oblasti, kde sa nevyskytujú hurikány. Stopy po ľudoch sa síce našli, ale museli to byť len dočasní obyvatelia, možno stroskotanci z člnov, iba muži, bez žien, neschopní zachovať potomkov. Na atolových ostrovoch, ako som už spomínala v prvej kapitole, je nedostatok pitnej vody, preto títo „návštevníci“ buď zahynuli od smädu, alebo sa vydali na novom člne naspäť domov.

3.3. Objavení objavitelia

Polynézania sa bez obáv púšťali na more a objavovali ostrovy Oceánie. Na dlhšie plavby používali dvojité člny dlhé až 30 metrov. Boli spojené plošinami, na ktorých boli prístrešky a dalo sa tam dokonca založiť aj ohnisko. Mali jeden nedostatok, a to ten, že v silnom vetre alebo víchrici nedokázali udržať svoj kurz.

Na mori sa nedokázali orientovať pomocou Slnka, preto sa orientovali pomocou hviezd. Vedeli, kde ktorá hviezda vychádza a zapadá, preto sa radšej plavili v noci. Ak bola oblačná noc, orientovali sa podľa vetra, ale ten mohol kedykoľvek zmeniť smer, preto sa občas stalo, že lode zablúdili a viac sa nevrátili.

Najdobrodružnejšie plavby podnikali tonžskí náčelníci na ostrovy Fidži, kde sa zúčastňovali medzikmeňových vojen.

3.4. Prvé dojmy

„Môžem vám povedať, že toto je jediný kút sveta, v ktorom si ľudia žijú bez zvrhlosti, bez predsudkov, skromne a bez nezhôd.“12 Takto opísal svoj úprimný obdiv k Polynézanom cestovateľ Phillippe de Commerson v roku 1769. V skutočnosti nebol jediným, ktorému učarovala ich kultúra, spôsob života a akási prirodzená urodzenosť a pôvab, ktorý v sebe majú.

Polynézania sú pokojnej a dobromyseľnej povahy, ochotní vzájomne si pomáhať. Navzájom si dôverujú, dokonca až tak, že si ani nezamykajú svoje príbytky ak nie sú doma. Žijú v spokojnosti, vyrovnanosti, večne šťastní.

Aj dnes im veľa vedcov, medzi nimi aj Gerd Koch, pripisuje vysokú inteligenciu, odvahu a nenútenú veselosť. Podľa mňa k tomu prispieva aj ich pomerne vysoká životná úroveň, a to vďaka cestovnému ruchu, z ktorého majú niektoré ostrovy obrovské zisky.

Čo sa výzoru týka, sú dobre stavaní, majú dokonalé držanie tela, krásne ruky a prsty. Ich pokožka má tmavší odtieň, vlasy sú krásne čierne a lesklé, úplne rovné a tvrdé ako štetiny.

 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.