Africký svetadiel sa rozkladá na západnej a východnej pologuli a po oboch stranách rovníka. Na južnej pologuli sa nachádza plná tretina afrického kontinentu. Afrika je zo svojimi 30,319,000 km2 druhým najväčším kontinentom, ktorému patrí viac ako pätina pevniny. Z celkového počtu obyvateľstva sveta žije v Afrike niečo cez 10%, takže priemerná hustota zaľudnenia nepresahuje 16 obyvateľov na km2. Afrika zostala dlho neznámou pevninou pre svoju neprístupnosť, tropické klíma, pralesy, pustiny a iné prekážky.

Povrch:
Afrika má neveľkú horizontálnu a vertikálnu členitosť. Európu oddeľuje od Afriky Stredozemné more na severe spojené Gibraltárskym prielivom (širokým asi 14 km) s Atlantickým oceánom. Významnejšími zálivmi sú tu len Veľká a Malá Syrta pri líbyjskom a tuniskom pobreží, kde leží najväčší africký ostrov v Stredomorí Džerba. Jediné suchozemské spojenie má Afrika s Áziou 120 km širokou Suezskou šijou. Za vlastné kontinentálne rozmedzie sa pokladá Suezský prieplav, otvorený už v r. 1869. Za Suezským zálivom delí africké pobrežie od Arabského polostrova. Za širokým Mozambickým prielivom sa rozkladá Madagaskar (587 tis. km2), štvrtý najväčší ostrov sveta. Oceánske ostrovy Seychely, Komory, Maskarény a ďalšie sú väčšinou sopečného pôvodu.
Africký štít, tvorený kryštalickými horninami, patrí k najstarším a najstabilnejším geologickým útvarom na Zemi. Pokladá sa za zvyšok starej gondwanskej pevniny. Asi v jednej tretine kontinentu na juhu a východe, vystupujú staré horniny štítu (Juhoafrický štít) na povrch. Najmohutnejšia je sústava Východoafrického priekopu s radou tektonických zlomov a sopiek, miestami dodnes aktívnych.

Povrch Afriky je možné rozdeliť na tri základné oblasti:
oblasť Atlasu, oblasť tabuľových plošín, vrchovín, rovín a pánvi a oblasť východoafrických vysočín.
Atlas patrí k sústave tretohorních alpínskych pohorí. Cez svoju diaľku takmer 2 000 km zaujíma jen malú časť na severozápade kontinentu.
V plošinatej časti Afriky je ďaleko najrozľahlejšia pustinná oblasť Saharsko-súdánskej tabule, ktorá zahrnuje všetky typy púští. Vyniká medzi nimi púšť Sahara, takmer 9 mil. km2 rozľahlá, s typickými tvarmi púštneho vetrania. Uprostred nej vystupujú vysoké pohoria Ahaggar (3 005 m) a Tibesti (3 415 m). Na odkrytých saharských horninách sa tvoria skalné púšte. Najsuchšia je Líbyjská púšť. Na juh od Čadskej panvy sa rozkladá ešte rozsiahlejšia časť Konskej panvy na viac než 3 mil. km2.

Rozľahlá panva Kalahari sa rozkladá na juh od plošiny Lunda-Katanga. Hrebene Kapských hôr (2 326 m) vyplňujú najjužnejšiu časť kontinentu. Oblasť východoafrických vysočín je geomorfologicky najpestrejšia. Pôvodná náhorná plošina budovaná kryštalickými horninami, zvlášť žulami, je hlboko tektonicky rozrušená hlavne zložitou sústavou priekopových prepadlín. Tie vznikli od mladších treťohôr a boli sprevádzané sopečnými výbuchmi a výletmi. Západný systém vyplnený s časti jazerami Malawi, Tanganika a ďalšími, prečnievajú sopečné masívy Virunga a Ruwenzori z malými vrcholovými ľadovcami na rovníku. Bohato tektonicky členená a v mladších treťohorách premodelovaná Etiópska vysočina je od ostatných pohorí Somálskeho polostrova oddelená Etiópskym priekopom.

Vodstvo:
Väčšina afrických riek je charakteristická nepravidelnými odtokovými pomermi a tvarmi riečnej siete. Vodný režim ovplyvňujú hlavne rozdiely medzi zrážkovými úhrnmi tropických oblastí a suchými púšťami. Viac ako tretina Afriky odovzdáva svoje vody atlantickému oceánu. Kongo je druhá na vodu najbohatšia rieka sveta zo 41 400 m3. Niger na svojom rozsiahlom povodí a 4 160 km dlhom toku zbiera vody omnoho menej, lebo jeho stredný tok zasahuje hlboko do suchej saharskej oblasti. Veletokom pobrežia Indického oceánu je predovšetkým mocná Zambezi s Viktóriinými vodopádmi (až 130 m vysokými) a mohutnými vodnými dielami.
Jediný africký veletok, ktorý odovzdáva svoje vody Stredozemnému moru je Níl. S Kagerou je to druhý najdlhší tok sveta.