POLOHA: patrí do BB samosprávneho kraja, rozprestiera sa v jeho J-V časti. Jeho tvar je natiahnutý v smere S-J, na juhu sa rozširuje.-južná časť okresu hraničí s Maďarskom na dĺžke 74 km.-hraničí s okresmi - LC, PT, BR, RAROZLOHA: BB kraj – 9455 km213 okresov (Žarnovica, Žiar, B. Štiavnica, Krupina, Zvolen, B. Bystrica, Detva, V. Krtíš, Brezno, Poltár, Lučenec, R. Sobota, Revúca)RS – 1471 km2 – najväčší okres BB krajaPočet obyv. – 83124 (r. 2002)POVRCH: Sústava: Alpsko himalájskaPodsústava: KarpatyProvincia: Západné KarpatySubprovincia: Vnútorné Z. Karpaty

CELOK PODCELOKoblasť: - Slovenské Rudohorie: Veporské vrchy Spišsko-Gemerský kras – Muránska planina Stolické vrchy – Trstie, Klenovské vrchy Revúcka vrchovina – Železnické predhorie- Lučenecko-Košická zníženina: Juhoslovenská kotlina – Rimavská kotlina- Matransko-Slanská oblasť: Cerová vrchovina – Hajnáčska Petrovská vrchovina BučeňskáNajvyšším vrcholom okresu je Klenovský Vepor – 1338 m.n.m.Najnižší bod 151 m.n.m.

PODNEBIE: mierne podnebie – prechodná oblasť-klimatická oblasť: - teplá: najnižšie položené časti – Rimavská kotlina pozdĺž Rimavy, Blhu zabieha do Revúckej vrchoviny. Takmer celá Cerová vrchovina priem. júl. teplota – 20,2 °C, RS 20 °C jan. teplota - -3,8 °C priem. roc. tepl. v tepl. obl. 8,0 °C – 0 °C zrážky – ročný úhrn – 640 mm max. jún, júlmin. jan., feb. Slnečný svit nad 2000 h. Počet dní so sneh. pokrývkou RS – 53 dní- mierna: Revúcka vrchovina, časť Stolických vrcov, Veporských vrchov, vyššie položené časti Cerovej vrchovinypriem. júl. teplota – 10 °C jan. teplota - -4,6 °C –-4,8 °Czrážky od 700 do 900 mm- chladná: nad 850 m.n.m. vo Veporských, Stolických vrchoch, v Spišsko-Gem. kraseNajteplejší mesiac – priem. Teplota 16 – 17 °CPriem. ročná – 5 – 7 °CZrážky až nad 900 mmDĺžka sneh. pokrývky – 130 – 140 dní

VODSTVO: územie okresu patrí do povodia – Slanej - Ipľa (malá časť na západe) potok Suchá Osou územia od S → J je rieka Rimavas prítokom Klenovská Rimava, Rimavica, Blh, Gortvapri Lenartovciach – Rimava ústi do Slanej (asi 1 km pred štát. hranicou)povodie Rimavy – 1379 km2riečna sieť – horný, stredný tok – perovitá - dolné toky – vejárovitá (vznik veľkých vôd)Podľa režimu odtoku – väčšia časť územia patrí do vrchovino-úžinnýDažďovo-snehový režim max. II.→ IV. (stredný, dolný tok Rimavy, Blhu) podružné max. – jeseň menšia časť – vrchovinný snehovo dažďový - horný tok Rimavy - max. III. - V. - podružné max. jeseň – nevýraznéJazerá –

Pokoradzké jazierka - medzi Tornaľou a Lenartovcami – jazierka, močiare (z mendrov Slanej)Vodné nádrže – menšie rybníky – Včelince, Hubovo, Číž, Bottovo, Bátka, Kurinec, Teplý Vrch, Klenovec, Vyšný SkálnikPodzemné vody – 1. kryštalického jadra, 2. vápencov a dolomitov, 3. neovulkanické, 4. neogénne sedimenty Minerálne vody – liečivé – Číž, Hodejov - stolové minerálne – Tisovec, Hodejov, Hajnáčka, Rim. Brezovo (predtým aj Hrnč. Zalužany, Sušany, Maštinec – okres Poltár)

OBYVATELSTVO: r. 1996 = 82106 r. 2000 = 82508 1.1.2001 = 82463 r. 2002 = 83124 obyv. BB kraj = 662121muži = 48,5 % , ženy = 51,5 %RS mesto – 25088 obyv. počet domov v okrese 19108, v kraji 141472hustota zaľudnenia 57 ob./ km2 r. 2002národnostná štruktúra – Slováci – 52,3 % 52 %- Maďari - 41,3 % 41 %- Rómovia – 4,7 % 5 %náboženská štruktúra – rímsko katolíci – 45,4 % 54%-evanjelici - 20,5 % 13%-bez vyznania - 18%-reformovaná - 10%SÍDLA: 107 sídelRS – 25400Hnúšťa – 7600Tisovec – 4300Klenovec – 3300 obceJesenské – 2300mestské obyv. 45 %

PRIEMYSEL: - ťažobný – Hnúšťa, Hačava (magnezit), Gemerská nerudná spoločnosť (magnezit, mastenec, dolomit), Tisovec - chemický – Rimavan, SLZ, Tech. guma - strojársky – Stanex , CSM-Tisovec - elektrotechnický - konfekčný - obuvnícky - potravinársky – (Tauris, Gemer-pivovar, sladovňa, Gemercukor, RSK, GM, Spohypo)40 % zamestnancov a priemyslu77,5 % podiel tržiebNER. SUROVINY: zväčša nerudné – stavebný kameň – čadič – Husiná, Konrádovce- tehliarske íly- štrky, piesky, štrkopiesky- vápenec – Tisovec, Drienčany, Hrušovo- mastenec – Hnúšťa– Sinec, Mútnik- ryžoviská zlata – Rimavica- prítok Rimavy

POĽNOHOSPODÁRSTVO: - rastlinná výroba – pšenica, jačmeň- repka olejná, slnečnica- cukr. repa- zemiaky- zelenina – menej – súkromne hosp. roľníci- živočíšna výroba – chov ošípaných- hovädzí dobytok – mlieko, mäso- ovce- hydinaPÔDY: - lužné pôdy – čiernice, miestami glejové (Rimava, Blh, Slaná)- nivné- hnedozeme, ilimerizované- hnedé – kambizeme, podzolované, sprievodné rankre- rendziny (vápencové oblasti – Tisovec, Drienčany)- pôdne druhy – piesočnaté - hlinité - ílovité

RASTLINSTVO: zimný- dub letný cerovýCerová vrchovina – javor, hrab, čerešňa vtáčia, jaseň, brekyňa, lipa, agát-pomerne veľké plochy (konáre obsahujú N2→ nitrofilné rastlinstvo), hlaváčik jarný, kavyle, ostrica, hrachor, lucerna, vtáčí zob atď.vyššie pohoria – buk, smrek, smrekovec, jedľa, borovicekostravy, lipnice, ostrice, zimozeleňNP- Muránska planinaCHKO – Cerová vrchovinaNPR – Suché doly- Hradová- Klenovský Vepor (časť)- Kurinec (dubina 150 – 200 r.)- Ragáč- Pohanský hrad