Severná Amerika

Geologicky najstaršiu časť kontinentu tvorí Kanadský štít modelovaný ľadovcom, s množstvom plytkých údolí, riek a jazier. Západnú časť vypĺňa mladé pohorie Kordillery, ktoré sa tiahnu z Aljašky v dvoch výrazných pásmach – Pobrežné Kordillery a Skalisté vrchy. Oddeľujú tichooceánsku oblasť od vnútrozemia. Výškovo i rozlohou tvoria významnú dopravnú i bioklimatickú prekážku. Stredohorský reliéf má Lauretínska plošina a Appalačské vrchy, ktoré vytvárajú prírodnú hrádzu medzi Atlantickým pobrežím a vnútrozemím, kde sa nachádzajú Centrálne nížiny a Veľké plošiny. Medzi Appalačmi a Atlantickým oceánom sa rozprestiera Atlantická nížina, na severe Arktická nížina, Mississippská nížina lemuje Mexický záliv.

Podnebie:Severná časť kontinentu, Aljaška, Arktické súostrovie a Grónsko ležia v arktickom a subarktickom pásme. Prevažná časť kontinentu sa rozkladá v miernom klimatickom pásme (s veľkými rozdielmi teplôt v lete a v zime). Oblasť pri Mexickom zálive leží v subtropickom a južná časť Floridy zasahuje do tropického klimatického pásma. Orientácia pohorí poludníkovým smerom umožňuje prenikanie horúceho vzduchu z oblasti Mexického zálivu a chladného arktického vzduchu do vnútrozemia, čo spôsobuje náhle klimatické zmeny s negatívnym dosahom (ohrozenie úrody, dopravy). Panvy vo vnútri Kordiller a široké pásmo v západnej časti povodia Mississippi ležia v zrážkovom tieni (umelé zavlažovanie). Výrazné ochladzovanie v zimnom období v oblasti New Yorku spôsobuje studený Labradorský prúd.Vodstvo:Vývoj riečnej siete bol ovplyvňovaný štvrtohorným zaľadnením (na severe) a reliéfom (Kordillery, Appalače). Najväčšia časť povodia kontinentu je odvodňovaná do Atlantického oceánu (Mississippi, Missouri, Rieka Svätého Vavrinca, Rio Grande), do Severného ľadového oceánu sa vlieva Mackenzie, do Tichého oceánu Colorado, Columbia, Fraser, Yucon. Severné rieky majú dostatok vody po celý rok, sú napájané z ľadovcov a snehu, v zime zamŕzajú. Najväčšie nahromadenie sladkej vody na svete predstavujú Veľké jazerá tektonicko-ľadovcového pôvodu.Pôdy:Najúrodnejšie pôdy sú černozeme. Veľké plochy zaberajú neúrodné arktické, tundrové pôdy a v horských oblastiach podzolové pôdy. Na ochranu prírody boli zriadené národné parky a rezervácie, napr. Yellowstone, Olympic, Yosemite, Sequoia, grand Canyon v USA, Banf a Jasper v Kanade.

Obyvateľstvo:Pôvodní obyvatelia, Indiáni, prišli do Ameriky asi pred 20 – 30 tis. rokmi z Ázie cez Beringov prieliv. Prví Európania, ktorí sa usadili v Amerike, boli Vikingovia. Neskôr v kolonizácii pokračovali Španieli, Francúzi a Holanďania. Násilne boli privezení černosi z Afriky. Západné pobrežie osídľovali prisťahovalci z Ázie. V súčasnosti sa migrácia významne podieľa na vzraste počtu obyvateľstva Severnej Ameriky, ročne pribúda viac ako 500 000 prisťahovalcov najmä z Latinskej Ameriky, Ázie a Európy. Takmer 80 % obyvateľstva Severnej Ameriky žije v mestách. Hlavné koncentrácie obyvateľstva sa sústreďujú do troch oblastí - na atlantickom pobreží, v jazernej oblasti a na tichomorskom pobreží.Hospodárstvo:Poľnohospodárstvo sa vyznačuje vysokou mechanizáciou, špecializáciou i kvalitnými službami a má vysokú prodiktivitu. Dominantné postavenie majú veľké farmy. Poľnohospodárstvo zamestnáva menej ako 5 % ekonomicky aktívnych osôb. Mierne prevláda živočíšna výroba nad rastlinnou. Severná Amerika sa podieľa asi 30 % na svetovej primyselnej výrobe. Má obrovské zásoby ropy, zemného plynu, čierneho uhlia, medi, olova, zinku, niklu, azbestu a uránu. Napriek tomu USA pre rozsiahly spracovaleľský priemysel suroviny dovážajú. Vedúce postavenie má strojárstvo, hutníctvo, elektrotechnický priemysel a moderné chemické odbory. Najviac priemyslu sa koncentruje do tzv. priemyselného pásma od Bostonu a Baltimore pozdĺž južného pobrežia Veľkých kanadských jazier (až 70 %).

Rozvoj moderných odvetví priemyslu zabezpečujú vedecko-výskumné centrá : Los Angeles, San Francisco, Boston, New York? Chicago, Dallas a i. Spojené štáty i Kanada majú intenzívne rozvinutú dopravu s veľkým objemom prepravy na obrovských priestoroch s nerovnomerne rozmiestneným obyvateľstvom a priemyslom. Priemyselný rast prispel k rozvoju služieb a obchodu. Severná Amerika predstavuje najvýznamnejšiu hospodársku a politickú oblasť sveta.USA USA sú hospodársky najvyspelejší štát sveta, počtom obyvateľov (278 mil.) sa zaraďujú na 3. miesto a rozlohou (9.629 mil. km2) na 4. miesto na Zemi. Vytvárajú vyše 25 % svetovej priemyselnej produkcie, majú najvyššiu hodnotu HDP. USA tvorí 50 štátov. Je to nezávislá pluralitná federatívna republika s dvojkomorovým parlamentom – s veľkou prezidentskou právomocou. Prevažná časť obyvateľov USA je európskeho pôvodu, 12% tvoria černosi, 8 % pochádza z Latinskej Ameriky a asi 3 % z Ázie. Pôvodní obyvatelia Indiáni a Eskimáci tvoria 0,8 %. Poľnohospodárstvo:USA sú prvé na svete vo výrobe a vývoze poľnohospodárskych výrobkov. Vyvážajú 15 % z celej poľnohosp. výroby, iba niektoré tropické plodiny sa musia dovážať. Patria medzi popredných svetových pestovateľov kukurice, sóje, pšenice, tabaku, ovsa, citrusového ovocia, podzemnice olejnej a bavlníka.

Fyzickogeografické podmienky ovplyvnili charakter poľnohospodárskej výroby, vytvorili sa územia zamerané na pestovanie určitej plodiny. Najvýznamnejšie je kukuričné pásmo, ktoré sa ťahá na juh a západ od Veľkých jazier a zaberá najmä Centrálne nížiny. Okrem kukurice sa tu pestuje i sója, pšenica. Na západ od kukuričného pásma na Veľkých plošinách sa na územiach s nižším množstvom zrážok rozprestiera pšeničné pásmo. Okrem pšenice sa pestuje aj ovos, cukrová repa, zemiaky. V južných oblastiach USA s dostatkom vlahy je bavlníkové pásmo, pestuje sa tu i podzemnica olejná, tabak a citrusové ovocie. Úzky pás pobrežia Mexického zálivu a južnej časti pobrežia Atlantického oceánu produkuje ryžu, cukrovú trstinu, citrusy. Hlavné oblasti chovu hospodárskych zvierat sú kukuričné a pšeničné pásmo, kde sa chová HD na mäso a mlieko i ošípané. V produkcii mäsa sú USA na 1. mieste a v produkcii mlieka na 2. mieste na svete. Významný je chov hydiny a rybolov. 1. miesto na svete majú v ťažbe dreva.

Priemysel:USA má dostatok surovín a elektrickej energie. Patria k najväčším výrobcom elektrickej energie na svete, produkujú štvrtinu svetovej výroby. Hlavné zdroje: zemný plyn, ropa, uhlie, urán, energia riek. Hutníctvo železa a ocele (3. miesto na svete) sa sústredilo pri uhoľných panvách na pobreží Veľkých jazier, pri zásobách železnej rudy. Strediská: Pittsburgh, Chicago, Cleveland, Baltimore. Farebná metalurgia sa zameriava na spracovanie medi a hliníka. Hlinikárne sa sústreďujú na riekach Tennessee a Columbia a pri Mexickom zálive. V strojárstve dominuje výroba dopravných prostriedkov. Výroba lietadiel, družíc, rakiet a kozmickej techniky je sústredená na pobreží Mexického zálivu. Elektrotechnický a elektronický priemysel sa sústreďuje do výskumných a vývojových centier, na juh od San Francisca (Silicon Valley), Boston a do oblastí s veľkým odbytom ( Chicago, New York). Chemická výroba sa sústreďuje do miest ťažby a dovozu ropy a do oblastí s dlhou tradíciou chemickej výroby ( New York – Baltimore). Drevospracujúci priemysel je sústredený na severozápade a v okolí Veľkých jazier, kde najväčšie lesné komplexy a dostatok energie viedol k rozvoju výroby celulózy a papiera. Významný je aj potravinársky priemysel.

Tri hlavné hospodárske oblasti: severná – New York, Washington, Chicago, Detroit, Philadelphia, Boston južná – Houston, Dallas, Atlanta, Miami, Tampa západná – San Francisco, Los AngelesKanadaKanada je druhý najrozľahlejší štát sveta (9,976 mil. km2). Má 31,6 mil. obyvateľov. Obyvateľstvo tvorí asi 40% Anglokanaďanov a 20 % Frankokanaďanov, ktorí žijú najmä v provincii Quebec. Hlavné mesto je Ottawa. Najväčšie mesto je Toronto. Administratívne sa Kanada delí na 11 provincií a 2 teritóriá. Je to nezávislý parlamentný federatívny štát, konštitučná monarchia, člen Britského spoločenstva.Kanada je priemyselne vyspelý štát s veľmi výkonným poľnohospodárstvom. Patrí medzi 10 hospodársky najvyspelejších štátov sveta. K jej hospodárskej vyspelosti prispeli obrovské prírodné a nerastné bohatstvo i susedstvo s USA.

Najrozvinutejšie odvetvie je ťažba nerastných surovín a hydroenergetika (80 % elektrickej energie), ktoré umožnili rozvoj moderného priemyslu. Z energetických surovín sa ťaží ropa, zemný plyn, urán a uhlie. Svetové prvenstvo má v ťažbe niklovej rudy a azbestu, patrí medzi producentov zlata, medi, zinku, olova. Spracovateľský priemysel je zastúpený výrobou papiera a spracovaním dreva, hutníctvom železa a farebných kovov. Zvyšuje sa význam petrochémie a strojárstva. Tradičné je potravinárstvo.Najvýznamnejšia priemyselná oblasť je okolie Veľkých jazier a územie povodia Rieky sv. Vavrinca. Významné priemyselné strediská sú Montreal, Toronto, v prérijnej oblasti Winnipeg, Edmonton, Calgary a v tichomorskej oblasti Vancouver.Kanada je jednou zo svetových obilníc i napriek tomu, že poľnohospodárska pôda zaberá len 8 % rozlohy štátu. Poľnohospodárstvo sa zakladá na farmárskej veľkovýrobe špecializovanej na pestovanie obilia (pšenice, jačmeňa, ovsa a kukurice), sóje, repky olejnej, na produkciu mlieka, mäsa a kožušinových zvierat.