Čo je to vlastne vínna cesta? Pre turistu je vínna cesta jednoducho vyznačená trasa, kde sa môže potešiť z posedenia pri víne v príjemných prostrediach a pritom okrem chuti obohatiť aj iné zmysly pohľadom na kultúru, pamiatky či peknú krajinu, vypočutím si dobrej skladby či piesne. Takto sú známe vínne cesty v Rakúsku, Nemecku, ba i hneď na blízkej Morave. Čo všetko však treba urobiť, aby sa skupina miest a dedín mohla nazvať vínnou cestou? Stačí, aby tam bolo pár vinohradov a vinárov?Keď nadšenci, ktorí začali vytvárať Malokarpatskú vínnu cestu, hľadali odpoveď na túto otázku v krajinách, kde vínne cesty majú svoju tradíciu, zistili, že vínne cesty majú veľa podôb.

Napríklad v susednom Rakúsku hneď za hranicami narazili na dve podoby vínnej cesty: v Dolnom Rakúsku má vínna cesta podobu spolku s pevnými regulami združujúceho vinohradnícke obce, vinárov a zariadenia cestovného ruchu a fungujúceho s výraznou podporou Dolnorakúskej agentúry pre cestovný ruch i poľnohospodárskej komory; hneď vedľa - v Burgenlande, je vínna cesta iba marketingový produkt podporený krajinskou agentúrou pre cestovný ruch aj poľnohospodárskou komorou, ale jednotnej organizácie tu niet - zato v každej vinohradníckej obci je dosť vinárov združených v spolkoch a ponúkajúcich svoje kvalitné vína. Šťastná krajina, kde roľnícku tradíciu nenarušila kolektivizácia zhora a nikoho nenapadlo zrušiť tisícročné historicky utvárané celky a kresliť administratívne hranice podľa rovnobežiek, inokedy podľa poludníkov.V polovičke 90. rokov sa o vínnej ceste začalo hovoriť aj pod Malými Karpatami.

Veď víno sa tu dorába od nepamäti, vinobrania majú niekoľkodesaťročnú tradíciu, prví súkromní vinári už otvorili svoje pivnice, obnovili sa vinohradnícke a vinárske spolky, po privatizačnej rabovačke sa už začínalo čistiť zrno cestovného ruchu od pliev, obnovili sa výstavy vína, cestovné kancelárie v regióne zacítili, že víno môže ľudí pritiahnuť. Dokopy sa dali starostovia i primátori z regiónu - bez ohľadu na to, ako kto nakreslil administratívne hranice a založili Združenie miest a obcí Malokarpatského regiónu, v ktorom okrem predstaviteľov obcí okresu Pezinok sú zastúpené aj obce z okresov Trnava a Senec. Samozrejme, chýbalo viacero z toho, čo v susednom Rakúsku na vínnych cestách už bolo - bohatosť a rozmanitosť producentov s kvalitnými certifikovanými vínami, nenarušenosť vytvárania prirodzených regiónov a povedzme .... aj tie jednoduché tabuľky s nápisom „Vínna cesta“.Veľa z toho chýba do dneška, no prinajmenšom tie tabuľky už sú a dávajú istotu, že v zariadení, ktoré je takou tabuľkou označené, Vám neponúknu iba biele a červené víno a vínna karta nie je neznámy pojem.

Mapa vínnej cesty už tiež nie je novinka. Doposiaľ existovali dokonca tri verzie, posledná vyrobená s pomocou grantov z programu Phare. Vďaka ním vznikli i tabuľky, i pekná publikácia mapujúca producentov vína a v ničom nezaostávajúca za podobnými zahraničnými, i prvý kalendár Vinársko-vinohradnícky rok na Malokarpatskej vínnej ceste i partnerstvo s rakúsku Rímskou vínnou cestou Carnuntum súčasťou Dolnorakúskej vínnej cesty.Nadšenci zo Združenia Malokarpatská vínna cesta sa po niekoľkých rokoch tvrdej práce a presviedčania na možných i nemožných miestach dočkávajú uznania. Malokarpatská vínna cesta po Česku a Slovensku dostáva miesto na prezentáciu v najnovšom talianskom turistickom sprievodcovi i v prestížnom viedenskom diplomatickom časopise.Vďaka regionálnej spolupráci a pochopeniu, ktoré si svojou prácou získali na Ministerstve hospodárstva, vychádza i ďalší kalendár na rok 2002 / 2003 a ďalšie publikácie.

Plánov na ďalšie aktivity je nemálo napríklad spojiť vínnu cestu s cykloturistikou, ako to je na Morave.Takže: čo treba na to, aby vínna cesta bola vínnou cestou? Okrem vinohradov a vinárov v prvom rade pre vec zapálených ľudí, ktorí vedia obetovať svoj čas i peniaze a nemajú núdzu o dobré nápady. A potom pochopenie tam, kde sa rozhoduje o peniazoch. Potom budú aj naše vínne cesty takými, ako ich poznáme z Rakúska či Moravy.Na záver niekoľko údajov: Malokarpatská vinohradnícka oblasť, do ktorej patrí Malokarpatská vínna cesta svojou výmerou viníc 7 303,5 ha, tvorí približne tretinu viníc na Slovensku ( 22 847 ha, z toho 19 005 ha rodiacich ). Malokarpatskú vinohradnícku oblasť tvorí 12 rajónov - Skalický, Záhorský, Stupavský, Bratislavský, Pezinský, Modranský, Dolianský, Orešiansky, Senecký, Trnavský, Hlohovecký, Vrbovský.Malokarpatská vínna cesta je marketingovým produktom vínneho turizmu, ktorý spája najzaujímavejšie atrakcie, spojené s vinohradníctvom a vinárstvom na juhovýchodných svahoch Malých Karpát. Združenie Malokarpatská vínna cesta vzniklo v roku 1995 a dnes má takmer 70 členov z radov vinohradníkov, vinárov, podnikateľov z oblasti gastronómie, ubytovacích zariadení a milovníkov vína a prírody. Zdroj - www.mvc.sk