KLIMATICKÉ OBLASTI

Vyjadrujú priestorové rozdiely podnebia na našom území. Závisia od nadmorskej výšky. Pri ich ohraničovaní sa zohľadňovali napr. aj vplyv kontinentality a fenologické ukazovatele( napr. začiatok žatvy ozimnej pšenice). Delia sa na:

1.teplá klimatická oblasť: zaberá nízko položené kotliny do 400m n.m.; má najviac slnečného svitu; priemer ročná teplota- 8-10°C, leto-20°C, zima- -2– -3°C; viac ako 50 letných dní; zimy sú mierne; zrážky- 520-750mm preto je potrebné zavlažovať územie; žatva ozimnej pšenice sa začína najneskôr 15.7; pestujú sa- kukurica na zrno, pšenica, cukrová repa, paprika, melóny, vinič, marhule, broskyne
2.mierne teplá klimatická oblasť: siaha do nadmorskej výšky 800m; priemerná ročná teplota- 4-8°C; zrážok spadne viac- 1300-2000mm; žatva ozimnej pšenice sa začína po 15 júly; časté inverzie; pestovanie- raž, jačmeň, ovos a zemiaky.
3.chladná klimatická oblasť: oblasti nad 800m; rozlohou je najmenšia; Tatry, Nízke Tatry, Malá a Veľká Fatra, Orava; priemerná ročná teplota = 0°C; zrážky dosahujú až 2000mm ročne; sneh sa udržuje aj dlhšie než 6 mesiacov; nie je možné pestovať poľnohospodárske plodiny; lesy, lúky, pasienky a skaly

Znečisťovanie ovzdušia spôsobujú:-výroba energie a tepla ( Zemianske Kostoľany)-hutnícky priemysel ( Košice, Žiar nad Hronom, Podbrezová)-chemický priemysel ( BA, Nováky, Šaľa, Humenné, Strážske)-ťažba a výroba stavebných materiálov ( magnezitky- Jelšava, Lubeník; cementárne- BB, Rohožník, Lietavská Lúčka, Bystré)-doprava- automobilová ( najmä dopravne využívané doliny Váhu a Hrona)Najznečistenejšie sú veľké mestá.

VODSTVO

Do úmoria Čierneho mora patrí 96%, no do úmoria Baltského mora len 4% rozlohy Slovenska. Do Čierneho mora odvádza vodu z takmer celého Slovenska Dunaj so svojimi prítokmi. Do Baltského mora tečú Dunajec a Poprad, ktoré sa v Poľsku vlievajú do Visly.

Rieky

-Dunaj: najväčšia stredoeurópska- prietok je 2045 kubických metrov za sekundu v BA; pramení v Nemecku; vytvára ramená- najväčšie je Malý Dunaj;
-Morava: vlieva sa do Dunaja nad Devínom pri BA; tvorí časť hranice s CZ a RAK.; druhý najväčší prítok Dunaja; ústia do nej Myjava, Rudava a Malina
-Váh: najväčšia slovenská rieka; prietok- 152 k.m. za sekundu, dĺžka- 402,5km; dve zdrojnice: Biely Váh prameniaci pod Kriváňom a Čierny Váh prameniaci pod Kráľovou Holou sa spájajú pri Kráľovej Lehote; z flyšových pohorí priberá Oravu, Kysucu a Vláru; pred ústím do Dunaja vteká do neho Nitra
-Nitra: pramení na južných svahoch Malej Fatry; na dolnom toku priberá svoj najdlhší prítok Žitavu
-Hron: prechádza stredom Slovenska; vlieva sa do Dunaja pri Štúrove; pramení v Nízkych Tatrách pod Kráľovou Hoľou; najväčšie prítoky sú Slatina a Sikenica; perovitá riečna sieť
-Ipeľ: pramení v Slovenskom rudohorí; jeho najväčšie prítoky sú Krtíš a Krupinica
-Tisa: tečie na juhovýchodnom cípe Slovenska; rieky odvodňujúce východné Slovensko a časť stredného sa do nej vlievajú v Maďarsku
-Slaná: so svojimi prítokmi vytvára vejár; najdôležitejšie prítoky sú Rimava, Blh, Turiec a Muráň;
-Hornád: pramení v Nízkych Tatrách; priberá Hnilec a Torysu
-Bodrog: vzniká sútokom Ondavy( Topľa) a Latorice( Laborec, Cirocha a Uh);