Rieky pretekajúce Slovenskom možno podľa režimu odtoku rozdeliť do troch typov:

1.vysokohorský typ riek- Dunaj, ktorý zásobujú vodou prítoky z Álp; najvyšší stav vody = začiatkom leta, keď sa vo vysokých pohoriach topí sneh a ľad; najnižší = v zime
2.stredohorský typ riek- horné toky Váhu, Hrona a ich prítoky; maximálny vodný stav = na jar; najnižší odtok v zime;
3.vrchovino-nížinný typ riek- Dudváh, Nitra, Žitava, Ipeľ a iné; najvyšší stav vody na jar; podružné maximum býva v zime, keď sa v nízkych polohách často topí sneh, pričom je malý výpar; najmenej vody koncom leta a na začiatku jesene- výpar veľký a zrážky malé

Jazerá- najviac ich je v Tatrách- nazývajú sa plesá, vznikli ľadovcovou činnosťou; Štrbské, Skalnaté, Popradské pleso a Hincove plesá, v Nízkych Tatrách má ľadovcový pôvod iba Vrbické pleso v Demänovskej doline-ďalšie vznikli prehradením doliny zosunom: Morské oko- Vihorlat, Izra- Slánske vrchy, Jašteričie jazero- Slovenský kras-v medzidunových depresiách vo viatych pieskoch : Lakšárske jazero- Záhorská nížina

Umelé vodné nádrže zachytávajú vodu na rôzne využitie; začali sa budovať v 15. a 16. storočí na chov rýb a v súvislosti s banskou činnosťou v okolí BB. Súčasné využitie: na rekreáciu, chránia pred povodňami, výroba elektrickej energie, zásobovanie obyvateľstva, priemyslu a poľnohospodárstva vodou.
Na Dunaji: Hrušovská nádrž pri Gabčíkove. Na Váhu ich je 19: Liptovská Mara, Nosice, Madunice, Sĺňava.
Ostatné: Oravská priehrada( Orava), Palcmanská Maša( Hnilec), Ružín( Hornád), Zemplínska šírava Laborec), Starina( Cirocha).

Podzemná voda sa vyskytuje na celom území Slovenska. Jej zásoby sú však rozdelené nerovnomerne. Závisia od geologickej stavby územia a od zdrojov dopĺňania, ktorými sú zrážky a rieky. Delíme ju na:
•podzemnú vodu s plytkým obehom- v podzemí je kratší čas, nestačí sa veľmi mineralizovať
•podzemná voda s hlbokým obehom- stačí sa nasýtiť minerálmi a zohriať; na povrch vystupuje ako minerálna voda a termálna voda alebo voda s napnutou hladinou- artézska voda

Množstvo a kvalitu podzemnej vody podmieňuje horninové prostredie. Podľa neho možno na Slovensku rozdeliť podzemnú vodu s plytkým obehom do 6 typov:
1.podzemná voda v kryštaliniku Karpát- akumuluje sa len v puklinách a sutinách; pramene majú malú výdatnosť
2.podzemná voda v neogénnych sopečných horninách- podobné vlastnosti ako prvá; vyskytuje sa v Cerovej vrchovine, Slanských vrchoch a vo Vihorlate
3.podzemná voda vo vápencoch a dolomitoch- v obaloch jadrových pohorí a predovšetkým krasových územiach. Miesta, kde podzemné vody vychádzajú na povrch sa nazývajú vyvieračky. Tieto krasové pramene sú výdatné. Mnohé slúžia na zásobovanie vodou. Pri rozpúšťaní vápenca sa nasycuje hlavne kyslým hydrogénuhličitanom vápenatým- označuje sa ako tvrdá voda
4.podzemná voda vo flyši- vyskytuje sa v priepustných pieskovcoch, ktorých vrstvy sú prekladané vrstvami nepriepustných ílovcov = malá výdatnosť a v lete často vysychajú; pieskovce- trochu väčšia výdatnosť
5.podzemná voda v neogénnych usadených horninách- v neogénnych kotlinách; v štrkoch a pieskoch; ak sú v nadložných vrstvách nepriepustné íly, po ich navŕtaní môže vystupovať na povrch ako artézska voda- napnutá hladina a hlboký obeh= vyššia teplota a viac minerálnych látok
6.podzemná voda v štvrtohorných sedimentoch- viaže sa na štrky a piesky riečnych nív, terás a náplavových kužeľov; najväčšie zásoby podzemnej vody; Žitný ostrov;Minerálne a termálne vody majú hlboký obeh, počas ktorého sa v hlbinách Zeme obohacujú o minerálne látky a otepľujú. Na povrch vystupujú pozdĺž zlomov.

•Minerálne vody- Santovka, Slatina, Fatra, Salvator, Cígeľka, Korytnica, Brusno, Budiš,
•Pri termálnych liečivých prameňoch vznikli kúpele: Bardejov Piešťany, Trenčianske Teplice, Sliač, Dudince, Korytnica, Kováčová, Turčianske Teplice, Vyšné Ružbachy, Lúčky
•Termálne kúpaliská: Podhájska, Patince, Štúrovo, Bešeňová, Veľký Meder Rieky znečisťujú hlavne priemyselné závody, poľnohospodárstvo, a sídla. Znečistené sú: Dudváh, Trnávka, Hornád- Košice, Torysa- Prešov, Topľa- Bardejov.