Zrnitosť pôd výrazne ovplyvňuje ich úrodnosť:

1.ľahké pôdy- piesčité a hlinito-piesčité; vzdušné, vysychavé a ľahko nimi preteká voda, ktorá vyplavuje živiny, preto sú menej úrodné; porastené borovicovými a agátovými lesmi; pestuje sa: raž, zemiaky a krmoviny
2.stredne ťažké pôdy- hlinité, piesčito-hlinité a ílovito-hlinité; najlepšie fyzikálne vlastnosti pre obrábanie; primerane prevzdušnené, majú priaznivý vodný režim; sú najúrodnejšie; pestuje sa: cukrová repa, pšenica, jačmeň
3.ťažké pôdy- piesčito-ílovité a ílovité; nepriaznivé fyzikálne vlastnosti; po nasiaknutí vodou zväčšujú svoj objem, zlievajú sa a sú lepivé; za sucha zmenšujú objem tvrdnú a vytvárajú sa v nich pukliny; ťažko sa obrábajú; nepriaznivý vodný a vzdušný režim; pri vhodnom obrábaní možno na nich pestovať väčšinu našich pľnhs. rastlín; obsahujú určité množstvo kameňa- lesné hospodárstvo. Najdôležitejšou vlastnosťou pôdy je úrodnosť. U nás dochádza aj ku škodám, ktoré spôsobuje erózia.

RASTLINSTVO A ŽIVOČÍŠSTVO

Rozšírenie rastlín a živočíchov závisí od vlastností ostatných prírodných zložiek a je aj výsledkom zásahov človeka do krajiny, ktoré prešli dlhým vývojom. V mladších treťohorách bolo na našom území podnebie o niečo teplejšie ako v súčasnosti. V ľadových dobách sa ochladilo. Niektoré teplomilné rastliny a živočíchy vyhynuli, iné sa presťahovali do teplejších oblastí. Na ich miesta nastúpili spoločenstvá s arktickými druhmi. Po oteplení v mladších štvrtohorách sa chladnomilné spoločenstvá zachovali nad 1800m n. m. alebo na chladných tônistých miestach: limba, dryádka osemlístková, vŕba laponská, breza nízka; kamzík, svišť, tetrov. Po oteplení sa teplomilné rastliny a živočíchy postupne vrátili na naše územie.

Prirodzené usporiadanie rastlín a živočíchov značne pozmenil človek : mladšia doba kamenná- roľníci klčovali lesy; stredovek- rozvoj baníctva si vyžiadal veľa dreva, poľnohospodárska pôda, kde sa na poliach rozširovali stepné živočíchy; vysádzanie monokultúr( napr. smrekov); zníženie stavu veľkých dravcov, tie sú v súčasnosti pod ochranou.

Celé územie Slovenska patrí do oblasti listnatých a zmiešaných lesov mierneho pásma. S nadmorskou výškou sa menia aj rastlinné spoločenstvá, ktoré tak vytvárajú výškové stupne:

1.dubový stupeň- nížiny, nižšie časti pohorí a kotlín, kde je najteplejšie a najsuchšie; bylinný a krovinatý porast; väčšinu územia človek premenil na ornú pôdu; borovica- záhorská nížina; umelo bol vysadený agát
2.stupeň bučín- 550-1100m; viac zrážok; vyskytuje sa v týchto lesoch jedľa najmä v Nízkych Beskydách, v okolí B. Štiavnice, Kremnice a Gelnice; bylinný podrast s tieňomilnými a na vlhko náročnými druhmi
3.smrekový stupeň- 1100-1600m vo svetlejších lesoch sú v podraste kríky čučoriedok a brusníc; po odlesnení sú tu lúky a pasienky
4.stupeň kosodreviny- 1600-1800m; jarabina vtáčia a na voľných plochách čučoriedky a brusnice; chudobné pasienky
5.alpínske lúky- len v Tatrách nad 1800m n. m.; chladnomilné druhy tráv a bylín; miestami kríky čučoriedok a brusníc
6.podsnežné pásmo- najvyššie polohy Tatier; skaly sú pokryté lišajníkmi.

V lužných lesoch rastú vŕby, topole, jelše a na suchších miestach aj duby a bresty. Ich vznik podmienila vysoká hladina vody na nivách riek. Rozlišujeme živočíšne spoločenstvá:
1.stepí- jarabica, králik, bažant, drop, hraboš
2.listnatých lesov- diviak, srnec, líška
3.ihličnatých lesov- diviak, jeleň, tetrov
4.vysokohorských polôh- kamzík, svišť
5.vôd, močiarov a ich brehov- pstruh, kapor, ropucha, skokan, volavka

Najmenej živočíchov žije v chladných vysokohorských polohách.

Ochrana prírody: národné prírodné rezervácie, prírodné rezervácie, národné prírodné pamiatky, prírodné pamiatky, chránené prírodné areály. Chránené krajinné oblasti- 14; Národné parky- 9;