SLOVENSKO - POLOHA, ROZLOHA A HRANICE

Matematickogeografickú polohu určujú geografické súradnice. Slovensko sa rozprestiera v stredných geografických šírkach severnej pologule. Naším územím prechádzajú rovnobežky 48° a 49° severnej geografickej šírky.

•Najsevernejší bod- Oravská Polhora
•Najjužnejší bod- Patince
•Najzápadnejší bod- Záhorská Ves
•Najvýchodnejší bod- Nová Sedlica

Rozdiel v dĺžke dňa a noci počas roka v dôsledku malého rozdielu geografickej šírky sa prejavuje na území Slovenska len minimálne. Menší praktický význam má poloha vzhľadom na geografickú dĺžku. Prejavuje sa rozdielom miestnych časov. Ich maximálna odchýlka na Slovensku je 22 minút. Na celom území Slovenska platí stredoeurópsky pásmový čas. V letnom polroku sa používa na území Slovenska východoeurópsky čas, čiže tzv. stredoeurópsky letný pásmový čas. Vzhľadom na polohu k oceánom a moriam je Slovensko vnútrozemský štát. Túto nevýhodu zmierňuje medzinárodná plavba po Dunaji a cez prieplavy aj po Mohane a Rýne. Vzdialenosť Slovenska od morí umožňuje striedanie vplyvov vlhkých oceánskych a suchých kontinentálnych vzdušných más. Územím Slovenska prechádza významné rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom. Poloha vzhľadom na nadmorskú výšku určuje zmeny ( výšková zonálnosť) podnebia a celej fyzickogeografickej sféry, čo sa prejavuje aj vo využívaní pôdy. Najnižším miestom Slovenska je výtok Bodrogu na hraniciach s Maďarskom- 94m n.m. a najvyšším vrchol Gerlachu- 2655m n. m. Priemerná nadmorská výška Slovenska je 392m n. m. Územie Slovenska má rozlohu 49 035km. Tvar územia je predĺžený v smere západ-východ. Vzdialenosť medzi Záhorskou Vsou a Novou Sedlicou je 429 km a medzi Skalitým a Štúrovom 197 km. Celková dĺžka hraníc Slovenska je 1672 km. Ochrannú funkciu hraníc zvýrazňujú prírodné prekážky, napr. pohoria a rieky. Tvoria viac ako 75% našich hraníc.