Slovenská republika

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

FYZICKOGEOGRAFICKÁ ČASŤ

Geologický vývoj, stavba a nerastné suroviny

Územie Slovenska zaberajú z väčšej časti Karpaty, ktoré na juhu lemujú nížiny Panónskej panvy. Karpaty patria do Alpsko-himalájskej sústavy, ktorá vznikla niekoľkými vrásneniami v druhohorách a treťohorách. Karpatský oblúk: Západné, Východné a Južné Karpaty. Naše územie: prevažne Západné Karpaty, iba na východe Slovenska ležia Východné Karpaty.

Vývoj Karpát vo viacerých etapách-starohory a prvohory: v mobilných zónach sa usadzovali horniny, ktoré boli zvrásnené a premenené na kryštalické bridlice ( napr. ruly, pararuly, svory)-počas varískeho vrásnenia koncom prvohôr: magmatické telesá granodioritov a žúl. Tie prenikali do okolitých kryštalických bridlíc- vznikli zmiešané horniny migmatity. Kryštalické bridlice, granodiority, žuly, a migmatity vytvorili Slovenský blok tvoriaci podklad Západných Karpát.-Koncom prvohôr a v druhohorách: územie našich Karpát pokleslo a zalialo ho more. Tam sa v triase, jure a kriede usadzovali vrstvy sedimentárnych hornín – vápence, dolomity a sliene; menej pieskovce a bridlice. V kriede sa alpínskym horotvorným pochodom zvrásnili. Mohutnými tlakmi od juhu boli druhohorné sedimenty stlačené a presunuté vo forme príkrovov na sever o 50- 100km- tak sa utvorila najstaršia centrálna časť Západných Karpát.

Flyšové pásmo: do morskej priehlbiny vzniknutej vo vrchnej kriede na severnom okraji centrálnych Karpát, sa vo vrchnej kriede a v paleogéne( staršie treťohory) splavoval z pevniny štrk, piesok a hlina- vznikli striedajúce sa vrstvy zlepencov, pieskovcov a ílovcov, ktoré sa nazývajú flyš. Tie boli koncom paleogénu a začiatkom neogénu zvrásnené ďalšou fázou alpínskeho vrásnenia. Tvorí vonkajšie Západné Karpaty – Myjavská pahorkatina, Biele Karpaty, Javorníky, Kysucká vrchovina, Oravská Magura, Oravská vrchovina, Kysucká vrchovina, Podtatranská brázda, Pieniny, Spišská Magura, Levočské vrchy, Šarišská vrchovina, Spišsko-Šarišské medzihorie, Bachureň

Bradlové pásmo: pri vrásnení flyšu boli z podložia vytrhnuté a tlakom zdvihnuté aj slieňovce vrchnej kriedy a odolné jurské vápence. Mäkké slieňovce podľahli erózii, kým odolné vápence sa zachovali a výrazne vyčnievajú v teréne. Má zložitú tektonickú stavbu. Oddeľuje vonkajšie a vnútorné Karpaty. Tiahne sa od Myjavskej Pahorkatiny, Biele Karpaty, Vršatecké bradlá, dolina Váhu, Žilina, Orava, Poľsko vracia sa pri Dunajci- Pieniny, Humenné na Ukrajinu

Sopečné pohoria: pri ďalšej fáze alpínskeho vrásnenia sa na vnútornom okraji Karpát vytvorili hlboké zlomy. Pozdĺž nich vystupovala láva a sopky vyvrhovali aj sypké materiály. Prevládajúce horniny: andezity, ryolit, čadiče, tufy, bazalty. Kremnické vrchy, Pohronský Inovec, Poľana, Javorie, Krupinská planina, Cerová vrchovina, Slánske vrchy, Vihorlat, Štiavnické vrchy.

Jadrové pohoria: vznikli na konci druhohôr, ich podklad však varískym vrásnením koncom prvohôr. Ostrovčekovite v týchto pohoriach vystupujú na povrch vápence, dolomity, bridlice, pieskovce. Prevládajúce horniny: žuly, granodiority, ruly, svory, fylity. Malé Karpaty, Strážovské vrchy, Tríbeč, Malá a Veľká Fatra, Nízke a Vysoké Tatry, Slovenské rudohorie – Slov. raj, kras a Muránska planina.

Neogénne kotliny: Vznikli v mladších treťohorách. Pokles území na juh od jadrových pohorí. Nachádzajú sa tu štrky, piesky, íly a spraše. Juhoslovenská, Hornonitrianska, Žilinská, Turčianska, Podtatranská, Žiarska, Pliešovská, Zvolenská, Hornádska, Košická, Rožňavská, Horehronské podolie.

Čelná karpatská priehlbina: vytvorila sa na začiatku neogénu na obvode flyšových Karpát. U nás sa nevyskytuje. Prechádza Moravou, pokračuje do Sliezska a Poľska. Nížinaté územie – nespevnené alebo slabo spevnené usadené horniny neogénu íly, piesky a štrky.
RELIÉF

Ľadovcový reliéf- vytváral sa v starších štvrtohorách, keď sa podnebie ochladilo. V nadmorských výškach nad 1700 m n. m. bol v našich pohoriach sneh po celý rok. Hromadením snehu sa vytvárali horské ľadovce. V záveroch dolín sa vytvorili ľadovcové kotly- kary. Pohybom, tečením ľadovca vznikli ľadovcové doliny – trógy s priečnym profilom v tvare písmena U. Do dna dolín vyhĺbili ľadovce panvy, ktoré vyplnili jazerá – plesá: Popradské, Zelené, Veľké Hincovo. Cez skalné skoky, ktoré ľadovce vytvorili do dna a na stranách väčších dolín, pretekajú dnes vodopády. V nižších polohách uložili rozdrobený materiál a vytvorili morény. Najlepšie sa vyvinul v Tatrách.

Veterný reliéf- v ľadových dobách bol rastlinný kryt veľmi riedky. Horniny na povrchu rýchlo zvetrávali na piesok a prach. Prudké vetry vyvievali tento materiál a ukladali ho najmä v nížinách. Z naviatych pieskov sa vytvorili pieskové pokrovy a presypy: Záhorská nížina, Podunajská a Východoslovenská nížina. Z prachu uloženého vetrom vznikli v nížinách pokrovy spraše- úrodné černozeme a hnedozeme: Podunajská, Východoslovenská nížina, Košická a Juhoslovensá kotlina.

Riečny reliéf- rieky vytvorili v dolinách terasy a nivy napr. Dunaj v Malých Karpatoch pri Bratislave vytvoril 4 terasy a nivu. Pri vystúpení z pohorí naniesli rieky náplavové kužele- Dunaj pod Bratislavou. Prerezali cez odolné horniny úzke tiesňavy a kaňony – Váh cez Malú Fatru, Hron cez Štiavnické vrchy, Hornád cez Slov. raj, Dunajec cez Pieniny.

Antropogénny reliéf- vznikol pri ťažbe a spracovaní nerastných surovín: Hornonitrianska kotlina a okolie Veľkého Krtíša(hnedé uhlie). Haldy – Žiar nad Hronom, Sereď, Dobšiná, Jelšava, Lubeník. Vznik aj pri ťažbe vápenca, piesku atď. Poľnohospodári vytvorili antropogénne terasy- Malé Karpaty, Podunajská pahorkatina. Pri výstavbe komunikácií a priehrad vznikli násypy a nárezy. Podľa členitosti povrchu sa rozlišuje 5 typov reliéfu:

1.roviny- 11% percent rozlohy štátu; vyskytujú sa popri riekach
2.pahorkatiny- 39%; tvoria dná kotlín a členitejšie časti nížin
3.vrchoviny- 26%; v nižších častiach Karpát
4.hornatiny a veľhornatiny- 22% a 2%; tvoria najvyššie časti slov. klenby Karpát

NERASTNÉ SUROVINY

Hnedé uhlie- Handlová, Nováky
Magnezit- Jelšava, Lubeník, Kavečany
Lignit- Veľký Krtíš, M. Kameň
žiaruvz. íly- Tomášovce, Kalinovo, Poltár
Rašelina- Oravská Magura, Oravská priehrada
azbest- Dobšiná Babia hora
mastenec- Hnúšťa
Ropa- ľahká ropa: Javorníky, Turzovka
kremenec- B.Štiavnica, Ž.n.Hronom

Významnejšie: Gbely, Malacky
soľ- Prešov
Urán- Spiš. Nová Ves- dnes zatvorené
vápenec- Rohožník, Stupava, Ladce, BB, Gombasek

Želez.rudy-siderit- Rudňany, Rožňava
travertín- Dreveník(Spiš) Nižná Slaná
mramor- Tuhár
Mangán- Spiš(Kišovce, Švábovce) neťaží sa tehliaren.
Íly, spraše- Trnava, Pezinok,
Polymetalické rudy- súčasťou aj strieborné Zlaté Moravce B.Štiavnica, Hodruša( aj zlato)
Medené- Rudňany, Slovinky, Gelnica, Rožňava, B.Štiavnica, Hodruša
PODNEBIE A POČASIE

-mierne podnebné pásmo severnej pologule-vzhľadom na polohu SR- vplyv Atlantického oceána- zo západu, prináša zrážky, zmierňuje teploty - vplyv kontinentu- od východu; teplé a suché leto; silné mrazy v zime

Vzhľadom na predĺžený tvar územia v rovnobežkovom smere majú na západe väčší vplyv oceánske a na východe kontinentálne vzduchové hmoty-neprejavuje sa u nás horizontálna zonálnosť = pásmové usporiadanie

Jednotlivé prvky podnebia ovplyvňujú na Slovensku predovšetkým nadmorská výška, v menšej miere orientácia strání voči svetovým stranám a členitosť povrchu. Počasie sa vyznačuje premenlivosťou- pomerne rýchlo sa striedajú obdobia s teplým a chladným, suchým či daždivým počasím. Je to spôsobené polohou SR neďaleko rozhrania medzi chladnejšími polárnymi vzduchovými hmotami na severe a teplejšími subtropickými vzduch. hmotami na juhu. Toto rozhranie sa nazýva polárny front.

Cyklonálna situácia- leto: výdatné dažde, prinášajú ochladenie-zima: sneženie, oteplenie- odmäk-prevažuje u nás v zime a na jar; najtypickejšie sa prejavuje v júni a zač. júla

Anticyklonálna situácia- leto: jasno, slnečno, vysoké teploty-zima: silné mrazy-najčastejšie sa u nás vyskytuje začiatkom jesene- babie leto

Okrem putujúcich cyklón a anticyklón ovplyvňujú počasie aj stacionárne cyklóny a anticyklóny: islandská tlaková níž a azorská tlaková výš. V zime sa prejavujú aj účinky: sibírskej tlakovej výše a v lete: iránskej tlakovej níže. Teplotu vzduchu podmieňuje najmä nadmorská výška. Na každých 100m n.v. klesá od 0,3°C do 0,7°C = teplotný gradient.

Teplotná inverzia- studený vzduch stečie do kotlín a dolín, kde je zamračené a chladno, kým na slnkom vyhriatych vrcholoch hôr je teplota vyššia. -mrazový rekord: inverzná situácia; vo Vigľáši- Pstruši(Zvolenská kotlina); 11.2.1929; - 41°C-najvyššia okamžitá teplota: 39,8°C; Komárno; 5.7.1950

TEPLOTA

-najchladnejší mesiac – január; niekedy december a február; priemerná januárová teplota nížiny: -1°C- -2°C; najvyššie vrcholy Tatier: -11°C-najteplejší mesiac- júl, menej často august, zriedkavo jún; priemerné júlové teploty v nížinách: 20°C a na vrcholoch Tatier: 4°C-mrazové dni- teplota vzduchu klesá pod 0°C; BA: 90dní, KE: 110dní, Lomnický štít: 285dní-letné dni- teplota vystupuje nad 25°C; Podunajská nížina. 70dní, nadmor. výška nad 1000m: vyskytujú sa len v niektorých rokoch

ZRÁŽKY

-u nás vo forme dažďa a snehu; rastú s nadm. Výškou-prichádzajú najmä zo západu preto sú západné náveterné strany pohorí vlhšie-najmenej zrážok: Podunajská nížina: 520-550mm; ostatné kotliny- okolo 600mm; najvlhším miestom je Zbojnícka chata vo Vysokých Tatrách: 2130mm-najdaždivejšie mesiace: jún a júl; najsuchšie: január a február-rozdelenie počas roka: leto- 40%, jar- 25%, jeseň- 20%, zima- 15%-trvanie snehovej pokrývky: Podunajská nížina: do 40dní, Východoslov. Nížina: nad 50dní, vysoké pohoria: nad 100dní-hrúbka snehovej pokrývky: 20- 40cm koniec januára; do 200cm- pohoria, začiatok jari
KLIMATICKÉ OBLASTI

Vyjadrujú priestorové rozdiely podnebia na našom území. Závisia od nadmorskej výšky. Pri ich ohraničovaní sa zohľadňovali napr. aj vplyv kontinentality a fenologické ukazovatele( napr. začiatok žatvy ozimnej pšenice). Delia sa na:

1.teplá klimatická oblasť: zaberá nízko položené kotliny do 400m n.m.; má najviac slnečného svitu; priemer ročná teplota- 8-10°C, leto-20°C, zima- -2– -3°C; viac ako 50 letných dní; zimy sú mierne; zrážky- 520-750mm preto je potrebné zavlažovať územie; žatva ozimnej pšenice sa začína najneskôr 15.7; pestujú sa- kukurica na zrno, pšenica, cukrová repa, paprika, melóny, vinič, marhule, broskyne
2.mierne teplá klimatická oblasť: siaha do nadmorskej výšky 800m; priemerná ročná teplota- 4-8°C; zrážok spadne viac- 1300-2000mm; žatva ozimnej pšenice sa začína po 15 júly; časté inverzie; pestovanie- raž, jačmeň, ovos a zemiaky.
3.chladná klimatická oblasť: oblasti nad 800m; rozlohou je najmenšia; Tatry, Nízke Tatry, Malá a Veľká Fatra, Orava; priemerná ročná teplota = 0°C; zrážky dosahujú až 2000mm ročne; sneh sa udržuje aj dlhšie než 6 mesiacov; nie je možné pestovať poľnohospodárske plodiny; lesy, lúky, pasienky a skaly

Znečisťovanie ovzdušia spôsobujú:-výroba energie a tepla ( Zemianske Kostoľany)-hutnícky priemysel ( Košice, Žiar nad Hronom, Podbrezová)-chemický priemysel ( BA, Nováky, Šaľa, Humenné, Strážske)-ťažba a výroba stavebných materiálov ( magnezitky- Jelšava, Lubeník; cementárne- BB, Rohožník, Lietavská Lúčka, Bystré)-doprava- automobilová ( najmä dopravne využívané doliny Váhu a Hrona)Najznečistenejšie sú veľké mestá.

VODSTVO

Do úmoria Čierneho mora patrí 96%, no do úmoria Baltského mora len 4% rozlohy Slovenska. Do Čierneho mora odvádza vodu z takmer celého Slovenska Dunaj so svojimi prítokmi. Do Baltského mora tečú Dunajec a Poprad, ktoré sa v Poľsku vlievajú do Visly.

Rieky

-Dunaj: najväčšia stredoeurópska- prietok je 2045 kubických metrov za sekundu v BA; pramení v Nemecku; vytvára ramená- najväčšie je Malý Dunaj;
-Morava: vlieva sa do Dunaja nad Devínom pri BA; tvorí časť hranice s CZ a RAK.; druhý najväčší prítok Dunaja; ústia do nej Myjava, Rudava a Malina
-Váh: najväčšia slovenská rieka; prietok- 152 k.m. za sekundu, dĺžka- 402,5km; dve zdrojnice: Biely Váh prameniaci pod Kriváňom a Čierny Váh prameniaci pod Kráľovou Holou sa spájajú pri Kráľovej Lehote; z flyšových pohorí priberá Oravu, Kysucu a Vláru; pred ústím do Dunaja vteká do neho Nitra
-Nitra: pramení na južných svahoch Malej Fatry; na dolnom toku priberá svoj najdlhší prítok Žitavu
-Hron: prechádza stredom Slovenska; vlieva sa do Dunaja pri Štúrove; pramení v Nízkych Tatrách pod Kráľovou Hoľou; najväčšie prítoky sú Slatina a Sikenica; perovitá riečna sieť
-Ipeľ: pramení v Slovenskom rudohorí; jeho najväčšie prítoky sú Krtíš a Krupinica
-Tisa: tečie na juhovýchodnom cípe Slovenska; rieky odvodňujúce východné Slovensko a časť stredného sa do nej vlievajú v Maďarsku
-Slaná: so svojimi prítokmi vytvára vejár; najdôležitejšie prítoky sú Rimava, Blh, Turiec a Muráň;
-Hornád: pramení v Nízkych Tatrách; priberá Hnilec a Torysu
-Bodrog: vzniká sútokom Ondavy( Topľa) a Latorice( Laborec, Cirocha a Uh);
Rieky pretekajúce Slovenskom možno podľa režimu odtoku rozdeliť do troch typov:

1.vysokohorský typ riek- Dunaj, ktorý zásobujú vodou prítoky z Álp; najvyšší stav vody = začiatkom leta, keď sa vo vysokých pohoriach topí sneh a ľad; najnižší = v zime
2.stredohorský typ riek- horné toky Váhu, Hrona a ich prítoky; maximálny vodný stav = na jar; najnižší odtok v zime;
3.vrchovino-nížinný typ riek- Dudváh, Nitra, Žitava, Ipeľ a iné; najvyšší stav vody na jar; podružné maximum býva v zime, keď sa v nízkych polohách často topí sneh, pričom je malý výpar; najmenej vody koncom leta a na začiatku jesene- výpar veľký a zrážky malé

Jazerá- najviac ich je v Tatrách- nazývajú sa plesá, vznikli ľadovcovou činnosťou; Štrbské, Skalnaté, Popradské pleso a Hincove plesá, v Nízkych Tatrách má ľadovcový pôvod iba Vrbické pleso v Demänovskej doline-ďalšie vznikli prehradením doliny zosunom: Morské oko- Vihorlat, Izra- Slánske vrchy, Jašteričie jazero- Slovenský kras-v medzidunových depresiách vo viatych pieskoch : Lakšárske jazero- Záhorská nížina

Umelé vodné nádrže zachytávajú vodu na rôzne využitie; začali sa budovať v 15. a 16. storočí na chov rýb a v súvislosti s banskou činnosťou v okolí BB. Súčasné využitie: na rekreáciu, chránia pred povodňami, výroba elektrickej energie, zásobovanie obyvateľstva, priemyslu a poľnohospodárstva vodou.
Na Dunaji: Hrušovská nádrž pri Gabčíkove. Na Váhu ich je 19: Liptovská Mara, Nosice, Madunice, Sĺňava.
Ostatné: Oravská priehrada( Orava), Palcmanská Maša( Hnilec), Ružín( Hornád), Zemplínska šírava Laborec), Starina( Cirocha).

Podzemná voda sa vyskytuje na celom území Slovenska. Jej zásoby sú však rozdelené nerovnomerne. Závisia od geologickej stavby územia a od zdrojov dopĺňania, ktorými sú zrážky a rieky. Delíme ju na:
•podzemnú vodu s plytkým obehom- v podzemí je kratší čas, nestačí sa veľmi mineralizovať
•podzemná voda s hlbokým obehom- stačí sa nasýtiť minerálmi a zohriať; na povrch vystupuje ako minerálna voda a termálna voda alebo voda s napnutou hladinou- artézska voda

Množstvo a kvalitu podzemnej vody podmieňuje horninové prostredie. Podľa neho možno na Slovensku rozdeliť podzemnú vodu s plytkým obehom do 6 typov:
1.podzemná voda v kryštaliniku Karpát- akumuluje sa len v puklinách a sutinách; pramene majú malú výdatnosť
2.podzemná voda v neogénnych sopečných horninách- podobné vlastnosti ako prvá; vyskytuje sa v Cerovej vrchovine, Slanských vrchoch a vo Vihorlate
3.podzemná voda vo vápencoch a dolomitoch- v obaloch jadrových pohorí a predovšetkým krasových územiach. Miesta, kde podzemné vody vychádzajú na povrch sa nazývajú vyvieračky. Tieto krasové pramene sú výdatné. Mnohé slúžia na zásobovanie vodou. Pri rozpúšťaní vápenca sa nasycuje hlavne kyslým hydrogénuhličitanom vápenatým- označuje sa ako tvrdá voda
4.podzemná voda vo flyši- vyskytuje sa v priepustných pieskovcoch, ktorých vrstvy sú prekladané vrstvami nepriepustných ílovcov = malá výdatnosť a v lete často vysychajú; pieskovce- trochu väčšia výdatnosť
5.podzemná voda v neogénnych usadených horninách- v neogénnych kotlinách; v štrkoch a pieskoch; ak sú v nadložných vrstvách nepriepustné íly, po ich navŕtaní môže vystupovať na povrch ako artézska voda- napnutá hladina a hlboký obeh= vyššia teplota a viac minerálnych látok
6.podzemná voda v štvrtohorných sedimentoch- viaže sa na štrky a piesky riečnych nív, terás a náplavových kužeľov; najväčšie zásoby podzemnej vody; Žitný ostrov;Minerálne a termálne vody majú hlboký obeh, počas ktorého sa v hlbinách Zeme obohacujú o minerálne látky a otepľujú. Na povrch vystupujú pozdĺž zlomov.

•Minerálne vody- Santovka, Slatina, Fatra, Salvator, Cígeľka, Korytnica, Brusno, Budiš,
•Pri termálnych liečivých prameňoch vznikli kúpele: Bardejov Piešťany, Trenčianske Teplice, Sliač, Dudince, Korytnica, Kováčová, Turčianske Teplice, Vyšné Ružbachy, Lúčky
•Termálne kúpaliská: Podhájska, Patince, Štúrovo, Bešeňová, Veľký Meder Rieky znečisťujú hlavne priemyselné závody, poľnohospodárstvo, a sídla. Znečistené sú: Dudváh, Trnávka, Hornád- Košice, Torysa- Prešov, Topľa- Bardejov.
PODY

Rozmiestnenie pôdnych typov u nás podmieňuje najmä predhorská a výšková zonálnosť, ale aj geologické a hydrologické pomery. Podstatou predhorskej zonálnosti je zvyšovanie množstva zrážok a znižovanie teploty smerom k pohoriu. To sa prejavuje v následnosti určitých pôdnych typov:

•Černozeme- najďalej od pohorí; na sprašových pahorkatinách; najrozšírenejšie sú: Podunajská pahorkatina, Chvojnická pahorkatina, Východoslovenská nížina a Košická kotlina
•Hnedozeme- bližšie k pohoriam; viac zrážok a o niečo nižšie teploty; na sprašiach a sprašových hlinách; Podunajská, Chvojnicka a Východoslovenská pahorkatina, Košická a Trenčianska kotlina
•Luvizeme( ilimerizované) a pseudogleje( oglejené)- styk nížin a pohorí, dná kotlín, kde je vlhšie a chladnejšie podnebie; na sprašových a svahových hlinách; pseudogleje sa viažu na nepriepustné horniny; výbežky Podunajskej a Východoslovenskej nížiny, Juhoslovenskej kotliny
•Kambizeme- vyššie a stredne položené kotliny a v pohoriach na silikátových horninách; viažu sa na piesky a štrkopiesky: Záhorská nížina; Popradská a Hornádska kotlina
•Fluvizeme- v tesnej blízkosti riečnych tokov, kde zasahovali záplavy; kotliny a širšie doliny; Podunajská a Východoslovenská rovina, Záhorská nížina
•Čiernice- ďalej od riek; hromadenie humusu z bohatej vegetácie zavlažovanej podzemnou vodou; nižšie a stredne položené kotliny; Podunajská a Záhorská nížina
•Solončaky a slance- najteplejšie oblasti, kde je veľký výpar a prísun solí vzlínajúcou podzemnou vodou; tvoria ostrovčeky medze fluvizemami a čiernicami na Podunajskej a Východoslovenskej rovine
•Glejové- trvalo zamokrené miesta pozdĺž vodných tokov, v depresiách a prameniskách;, záplavové územia riek na Východoslovenskej rovine a pozdĺž Ipľa
•Rašelinová- zamokrené depresie, kde sa dlhodobo hromadila rašelina; Orava, Záhorská a Podunajská nížina

Výšková zonálnosť- rastom nadmorskej výšky sa menia pôdne typy:
•Kambizeme- na nekarbonátových horninách na stráňach pod lesmi; skoro vo všetkých pohoriach do 1000-1200m
•Podzoly- nad kambizemami; do výšky 1800m; ihličnaté lesy a kosodrevina
•Rankre a alpínske mačinové pôdy- najvyššie polohy pohorí, nad hornou hranicou lesa; veľa kameňa a bývajú porastené alpínskymi lúkami
•Rendziny- na karbonátových horninách, najmä na vápencoch a dolomitoch; sú aj kamenité zväčša pokryté lesom; krasové oblasti: Slovenský kras, raj, Muránska planina

Zrnitosť pôd závisí od materských hornín, ktoré zvetrávajú na rôzne veľké častice. Druhy:
•Piesčité pôdy- na pieskoch, pieskovcoch a kremencoch; Záhorská nížina, Podunajská a Východoslovenská nížina, Podtatranská kotlina
•Hlinito-piesčité a piesčito-hlinité- vznikajú zvetrávaním kryštalických hornín; Slovenské rudohorie a jadrové pohoria, pieskovcové masívy flyšových pohorí
•Hlinité pôdy- na sprašových sedimentoch; sprašové pahorkatiny: Podunajskej a Východoslovenskej nížiny, Chvojnícka pahorkatina a Juhoslovenská kotlina; na sopečných andezitoch: Štiavnické a Kremnické vrchy, Poľana, Javorie, Slánske vrchy a Vihorlat
•Ílovo-hlinité pôdy- vo flyšových pohoriach a kotlinách, v Oravskej kotline; tam, kde prevažujú ílovce nad pieskovcami; v jadrových pohoriach sa viažu na zvetraniny vápencov a dolomitov; na nivách sa viažu na jemnozrnné sedimenty
•Ílovité pôdy a íly- na ílových horninách, ktoré vznikli usadením bahna na dnách morí a jazier; v nízko položených neogénnych kotlinách : Juhoslovenská kotlina
Zrnitosť pôd výrazne ovplyvňuje ich úrodnosť:

1.ľahké pôdy- piesčité a hlinito-piesčité; vzdušné, vysychavé a ľahko nimi preteká voda, ktorá vyplavuje živiny, preto sú menej úrodné; porastené borovicovými a agátovými lesmi; pestuje sa: raž, zemiaky a krmoviny
2.stredne ťažké pôdy- hlinité, piesčito-hlinité a ílovito-hlinité; najlepšie fyzikálne vlastnosti pre obrábanie; primerane prevzdušnené, majú priaznivý vodný režim; sú najúrodnejšie; pestuje sa: cukrová repa, pšenica, jačmeň
3.ťažké pôdy- piesčito-ílovité a ílovité; nepriaznivé fyzikálne vlastnosti; po nasiaknutí vodou zväčšujú svoj objem, zlievajú sa a sú lepivé; za sucha zmenšujú objem tvrdnú a vytvárajú sa v nich pukliny; ťažko sa obrábajú; nepriaznivý vodný a vzdušný režim; pri vhodnom obrábaní možno na nich pestovať väčšinu našich pľnhs. rastlín; obsahujú určité množstvo kameňa- lesné hospodárstvo. Najdôležitejšou vlastnosťou pôdy je úrodnosť. U nás dochádza aj ku škodám, ktoré spôsobuje erózia.

RASTLINSTVO A ŽIVOČÍŠSTVO

Rozšírenie rastlín a živočíchov závisí od vlastností ostatných prírodných zložiek a je aj výsledkom zásahov človeka do krajiny, ktoré prešli dlhým vývojom. V mladších treťohorách bolo na našom území podnebie o niečo teplejšie ako v súčasnosti. V ľadových dobách sa ochladilo. Niektoré teplomilné rastliny a živočíchy vyhynuli, iné sa presťahovali do teplejších oblastí. Na ich miesta nastúpili spoločenstvá s arktickými druhmi. Po oteplení v mladších štvrtohorách sa chladnomilné spoločenstvá zachovali nad 1800m n. m. alebo na chladných tônistých miestach: limba, dryádka osemlístková, vŕba laponská, breza nízka; kamzík, svišť, tetrov. Po oteplení sa teplomilné rastliny a živočíchy postupne vrátili na naše územie.

Prirodzené usporiadanie rastlín a živočíchov značne pozmenil človek : mladšia doba kamenná- roľníci klčovali lesy; stredovek- rozvoj baníctva si vyžiadal veľa dreva, poľnohospodárska pôda, kde sa na poliach rozširovali stepné živočíchy; vysádzanie monokultúr( napr. smrekov); zníženie stavu veľkých dravcov, tie sú v súčasnosti pod ochranou.

Celé územie Slovenska patrí do oblasti listnatých a zmiešaných lesov mierneho pásma. S nadmorskou výškou sa menia aj rastlinné spoločenstvá, ktoré tak vytvárajú výškové stupne:

1.dubový stupeň- nížiny, nižšie časti pohorí a kotlín, kde je najteplejšie a najsuchšie; bylinný a krovinatý porast; väčšinu územia človek premenil na ornú pôdu; borovica- záhorská nížina; umelo bol vysadený agát
2.stupeň bučín- 550-1100m; viac zrážok; vyskytuje sa v týchto lesoch jedľa najmä v Nízkych Beskydách, v okolí B. Štiavnice, Kremnice a Gelnice; bylinný podrast s tieňomilnými a na vlhko náročnými druhmi
3.smrekový stupeň- 1100-1600m vo svetlejších lesoch sú v podraste kríky čučoriedok a brusníc; po odlesnení sú tu lúky a pasienky
4.stupeň kosodreviny- 1600-1800m; jarabina vtáčia a na voľných plochách čučoriedky a brusnice; chudobné pasienky
5.alpínske lúky- len v Tatrách nad 1800m n. m.; chladnomilné druhy tráv a bylín; miestami kríky čučoriedok a brusníc
6.podsnežné pásmo- najvyššie polohy Tatier; skaly sú pokryté lišajníkmi.

V lužných lesoch rastú vŕby, topole, jelše a na suchších miestach aj duby a bresty. Ich vznik podmienila vysoká hladina vody na nivách riek. Rozlišujeme živočíšne spoločenstvá:
1.stepí- jarabica, králik, bažant, drop, hraboš
2.listnatých lesov- diviak, srnec, líška
3.ihličnatých lesov- diviak, jeleň, tetrov
4.vysokohorských polôh- kamzík, svišť
5.vôd, močiarov a ich brehov- pstruh, kapor, ropucha, skokan, volavka

Najmenej živočíchov žije v chladných vysokohorských polohách.

Ochrana prírody: národné prírodné rezervácie, prírodné rezervácie, národné prírodné pamiatky, prírodné pamiatky, chránené prírodné areály. Chránené krajinné oblasti- 14; Národné parky- 9;
SLOVENSKO - POLOHA, ROZLOHA A HRANICE

Matematickogeografickú polohu určujú geografické súradnice. Slovensko sa rozprestiera v stredných geografických šírkach severnej pologule. Naším územím prechádzajú rovnobežky 48° a 49° severnej geografickej šírky.

•Najsevernejší bod- Oravská Polhora
•Najjužnejší bod- Patince
•Najzápadnejší bod- Záhorská Ves
•Najvýchodnejší bod- Nová Sedlica

Rozdiel v dĺžke dňa a noci počas roka v dôsledku malého rozdielu geografickej šírky sa prejavuje na území Slovenska len minimálne. Menší praktický význam má poloha vzhľadom na geografickú dĺžku. Prejavuje sa rozdielom miestnych časov. Ich maximálna odchýlka na Slovensku je 22 minút. Na celom území Slovenska platí stredoeurópsky pásmový čas. V letnom polroku sa používa na území Slovenska východoeurópsky čas, čiže tzv. stredoeurópsky letný pásmový čas. Vzhľadom na polohu k oceánom a moriam je Slovensko vnútrozemský štát. Túto nevýhodu zmierňuje medzinárodná plavba po Dunaji a cez prieplavy aj po Mohane a Rýne. Vzdialenosť Slovenska od morí umožňuje striedanie vplyvov vlhkých oceánskych a suchých kontinentálnych vzdušných más. Územím Slovenska prechádza významné rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom. Poloha vzhľadom na nadmorskú výšku určuje zmeny ( výšková zonálnosť) podnebia a celej fyzickogeografickej sféry, čo sa prejavuje aj vo využívaní pôdy. Najnižším miestom Slovenska je výtok Bodrogu na hraniciach s Maďarskom- 94m n.m. a najvyšším vrchol Gerlachu- 2655m n. m. Priemerná nadmorská výška Slovenska je 392m n. m. Územie Slovenska má rozlohu 49 035km. Tvar územia je predĺžený v smere západ-východ. Vzdialenosť medzi Záhorskou Vsou a Novou Sedlicou je 429 km a medzi Skalitým a Štúrovom 197 km. Celková dĺžka hraníc Slovenska je 1672 km. Ochrannú funkciu hraníc zvýrazňujú prírodné prekážky, napr. pohoria a rieky. Tvoria viac ako 75% našich hraníc.