Skôr rozsiahla emigrácia do USA; v súčasnosti imigrácia z juhovýchodnej Európy a severnej Afriky a sezónni pohyb za prací hlavne do Nemecka a Francúzska; vnútroštátna migrácia zo zaostalejšieho juhu na vyspelejší sever. Urbanizácia 66,6 % (1995). – Rozvinutý priemyselný štát, najvyspelejší v južnej Európe; hospodárskym potenciálom tretí v Európe a šiesty na svete. Značné vnútorné rozdiely medzi ekonomicky vyspelým priemyslovým severom (dve tretiny priemyselnej výroby) a zaostávajúcim poľnohospodárskym juhom. Hrubý domáci produkt 20 170 USD/obyvateľa (1997). Podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov je 36,9 % (1997), z nich 6,8 % pracuje v poľnohospodárstve, 32,0 % v priemysle. – Poľnohospodársky sa využíva 55,6 % územia (orná pôda 40 %), zalesnené 22,6 %. Prevláda rastlinná výroba. Pestujú sa obilniny (18,3 mil. t, 1998, najviac pšenice a kukurice, tiež ryže), cukrová repa, zemiaky, olejniny, sója, vinná réva (8,2 mil. t, 1998), olivy (2,8 mil. t, 1994), citrusy a iné ovocie, zelenina. Chov oviec (10,9 mil. kusov, 1996), ošípaných. Rybolov. – Nerastné zdroje pestré, ale málo výdatné; nedostatok palív aj železnej rudy (dovoz). Ťažba ortuti, bauxitu, síry, zinku, stavebných surovín (mramor), ropy, zemného plynu. Hlavnými odvetviami sú priemysel strojárenský (automobily 1,4 mil. kusov, 1998; spotrebná elektrotechnika, materiálové nenáročné stroje a prístroje), chemický (plasty), potravinársky, hutnícky (25,8 mil. t oceli, 2. miesto v Európe), textilný. Výroba cementu (33,1 mil. t, 2. v Európe). – Dopravná
sieť komplexná, 6 500 km diaľnic, 15 950 km železníc. Významné námorné loďstvo, najväčšie prístavy Janov (obrat 39,5 mil. t), Terst, Neapol, Tarent. Intenzívny cestovní ruch, jedna z najnavštevovanejších zemí sveta (56,3 mil. zahraničných návštevníkov vrátane krátkodobých, príjem 30 mld. USD). – Koncom 2. tis. p. n. l. bolo územie osídlené indoeurópskymi kmeňmi (Italikovia, Illyrovia). V 8.st. p. n. l. sú doložení Etruskovia a zároveň južné Taliansko a Sicíliu kolonizovali Gréci (Veľké Grécko). Zatiaľ čo etruská civilizácia utrpela nájazdy Keltov (Galov) od 5.st. pr. n. l., do popredia sa dostával staroveký Rím, ktorý zjednotenie polostrova dovŕšil po 272 pr. n. l.; iba územie na sever od Pádu zostalo formálne až do 41 pr. n. l. mimo jeho rámec. Odpor podmaneného obyvateľstva Talianska bol definitívne zlomený v tzv. spojeneckej vojne v rokoch 90 – 88 pr. n. l. Octavian, neskôr Augustus, spravil 41 pr. n. l. správnu reformu, pri nej územie Talianska rozdelil do 11 obvodov, ktoré do značnej miery rešpektovali historické územie. V cisárskej dobe (27 pr. n. l. – 476 n.