Rozloha v ha 24 382 poľnohospodárska pôda9 270 nepoľnohospodárska pôda15 112Štruktúra pôdneho fondu v %: poľnohospodárska pôda38,0nepoľnohospodárska pôda62,0 Hustota obyvateľstva na 1 km2964,3Priemerný vek obyvateľov36,73Obyvateľstvo (30.9.2001)235 281v tom: muži112 275ženy123 006Počet okresov4Počet mestských častí22Nadmorská výška v m n. morom: stred208 maximálna851 minimálna184Rozdelenie mesta:Košice IDžungľa, Kavečany, Sever, Sídlisko Ťahanovce, Staré mesto, Ťahanovce Košice IILorinčík, Luník IX, Myslava, Pereš, Poľov, Sídlisko KVP, Šaca, Západ Košice IIIDargovských Hrdinov, Košická Nová VesKošice IVBarca, Juh, Krásna, Nad jazerom, Šebastovce, Vyšné Opátske Úmrtí 1 392do 1 roka 14Prirodz. prírastok: Úbytok obyvateľstva272 Sobáše 874Rozvody 410Potraty 1 058Prisťahovaní 1 337Vysťahovaní 1 623Národnostná štruktúra obyvateľstva:Spolu 236 093Slovenská 210 340Česká 2 803Moravská143Chorvátska11Maďarská8 940Rómska5 055Poľská 125Nemecká398Rusínska1 279Ukrajinská 1 077Ruská 165Židovská35Srbská 37Bulharská91Rumunská18Rakúska4Iná 643Nezistená4 936Priemysel: Banský Chemické výrobky Chemický Drevársky Elektrotechnický Energetický Galvanotechnika Geológia a geodézia Gumárenský Hutníctvo Kamenárstvo, kamenosochárstvo Manipulačná technika Obalový materiál Palivo Papierenský Plastové výrobky Plynárenský Poľnohospodárstvo Porcelán, keramika Potravinársky Povrchové úpravy kovov Pyrotechnika Sklársky Skúšobníctvo, certifikácia Stavebný Strojárstvo Teplárenský Textilný Výrobná činnosť Zábavný, hračky NezamestnanosťRok: Percento :1991 7,3%1992 6,84%1993 10,01%1994 12,35%1995 11,31%1996 10,49%1997 11,08%1998 13,31%1999 17,35%2000 17,94%Pomerne vysoká nezamestnanosť ( vzhľadom na to ,že Košice sú druhé najväčšie mesto na Slovensku) je podľa mňa spôsobená tým, že všetky inštitúcie , riaditeľská veľkých zahraničných ale aj domácich podnikov bánk atď. sú sústredené hlavne do Bratislavy.

Možno aj preto bolo v roku 2000 v Košiciach voľných len 167 pracovných miest a 20 974 evidovaných nezamestnaných => 125,6 človeka na 1 voľné prac. miesto. S bytmi je to už lepšie. Je ich tu 87 718 na 241 874 obyv. = 1byt/2,75obyv. V Košiciach sa nachádza veľa rôznych športových oddielov. S tých známejších sú to hlavne:• 1 F.C Košice: Futbalový klub ktorý je tento rok skôr v tej nižšej časti tabuľky ale myslím ,že nový majiteľ železiarní US. STEEL prebudí klub. Vymení hráčov kúpi nové schopné posily atď. . (je to klub ktorý ja nemám veľmi rád ale robím referát o Košiciach tak čo mám robiť). J • H.C Košice : Hokejový klub ktorý podobne ako futbalový mal tento rok slabšiu sezónu zapríčinenú finančnými problémami (-||-) • HK Košice: Hádzanársky oddiel ktorý tento rok vyhral Slovenskú hádzanársku ligu. (finále bolo medzi Košicami a Sečovcami )• Biele Albatrosi: Známa Košická letecko-akrobatická skupina ktorá vystupuje na leteckých dňoch u nás i vo svete. Smerom zo severu na juh preteká okresom rieka Hornád,ktorej priemerný ročný prietok v Kysaku je 19m3 .s-1.

Na území okresu sa do nej z pravej strany vlievajú Pstružník a Čermeľ, z ľavej strany Moňok. Vo Volovských vrchoch a Čiernej hore, teda v nezastavanej časti mesta, sa vyskytujú hnedé lesné pôdy- kambizeme. Na nive Hornádu vznikli nivné pôdy- fluizeme. Okres je najzalesnenejšou časťou Košíc. V nižších polohách rastú dubové lesy, vo vyšších bukové, jedľové i smrekové porasty. Vyskytujú sa tu aj niektoré vyácne rastliny, ako sú poniklec slovenský, ľan chlpatý a sleziník severný. V lesoch Slovenského rudohoria žijú živočíchy spoločenstiev listnatého a ihličnatého lesa: jeleň lesný, líška hrdzavá, srnec lesný, diviak lesný a mnohé druhy vtáctva.Hospodárstvo Košice sú hospodárskym centrom východnej časti republiky. Sú tu mohutné závody : VSŽ (Východoslovenské železiarne – U.S.Steel), ktoré produkujú železo, oceľ a široký sortiment oceliarskych výrobkov. Popri tomto priemyselnom gigante sú na území Košíc ešte ďalšie závody so strojárskou a kovospracujúcou výrobou, napr. firma VARIAKOV, a.s. – spracúva plechy a vyrába hydraulické hadice, AKRA, a.s. – vyrába oceľové konštrukcie, CASSPOS,a.s. vyrába potravinárske stroje, ARTEP, a.s. – vyrába priemyselnú elektroniku a elektrické pohony. Košice majú aj dobré podmienky na poľnohospodársku výrobu. Darí sa tu najmä pšenici a jačmeňu.

Zaujimavosti:Architektonické pamiatky Najvýznamnejšou historickou pamiatkou, dominantou a pýchou mesta je Dóm sv. Alžbety. Najkrajší gotický chrám na Slovensku bol spolu s Urbanovou vežou a kaplnkou sv. Michala vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Jeho stavba sa začala okolo r. 1380, prebiehala v niekoľkých etapách a nikdy nebola úplne dokončená. Dóm odolal požiarom v r. 1556 a 1775, zemetraseniu v r. 1834, povodni v r. 1845 a víchrici v r. 1875. Z pôvodného zámeru postaviť päťloďovú baziliku, vznikol päťloďový kostol s krížnou loďou. Dóm meria v pozdĺžnej osi 60,5 m, v priečnej osi 39,5 m. Hlavná loď má rozpon 9,75 m. Nad krížením dómskych lodí sa nachádza drevená vežička, oplechovaná medeným plechom, nazývaná sanktus. Severná veža dómu s rokokovým zastrešením z r. 1775 je vysoká 58,5 m, hrebeň strechy je vo výške 32,2 m. Na ochodzi dómu je možné vidieť zaujímavé zoomorfné chŕliče vody. Na juhozápadnom rohu má jeden z nich podobu ženy, údajne manželky majstra Štefana, takto potrestanej za nadmerné popíjanie vína.

Umelecky najhodnotnejší a najhonosnejšie vyzdobený je severný portál dómu v tympanóne je zobrazený posledný súd, obklopený piatimi reliéfmi – dvoma výjavmi zo života sv. Alžbety, Pannou Máriou so ženami, Apoštolom Jánom s vojakmi a ukrižovaným Kristom. Vstup bol na prelome 19. a 20. storočia doplnený sochami uhorských svätcov – Imricha, Štefana, Alžbety Uhorskej, Ladislava a Henricha. Hlavný neskorogotický oltár bol vyrobený v rokoch 1474-77. V arche oltára sú uložené plastiky Panny Márie s Ježiškom, sv. Alžbety Uhorskej a sv. Alžbety Biblickej. Na dvoch pároch oltárnych krídel je spolu 48 obrazov zobrazujúcich život sv.Alžbety Uhorskej, pašijový a adventný cyklus. Najstaršou pamiatkou v dóme je však bronzová krstiteľnica z prelomu 13. a 14. storočia. Druhým najvzácnejším oltárom je neskorogotický oltár navštívenia Panny Márie z roku 1516. Mimoriadne cenné je aj nádherné kamenné pastofórium z rokov 1468-77. V roku 1906 bola v dóme vybudovaná krypta na uloženie pozostatkov Františka II. Rákociho. V sarkofágoch sú uložené aj pozostatky jeho matky Heleny Zrínskej a jeho najstaršieho syna Jozefa. Pochované sú tu aj pozostatky grófov Antona Esterháziho, Mikuláša Šibrika, Mikuláša Berčéniho a jeho manželky Kristíny Čákiovej.Technická univerzita v Košiciach bola založená v roku 1952, no jej korene treba hľadať v hlbokej minulosti.

Už v roku 1657 bola v Košiciach založená Universitas Cassoviensis, ale technické vzdelanie bolo na úroveň vysokoškolského povýšené až v roku 1762, keď bola rakúsko-uhorskou panovníčkou Máriou Teréziou založená Banícka akadémia v Banskej Štiavnici. Tá poskytovala vzdelanie a vyvíjala výskumnú činnosť v celom komplexe vedných odborov, od rudného baníctva po výrobu a spracovanie kovových materiálov. Zárodky technického vysokého školstva v Košiciach siahajú do roku 1937, keď bola Zákonom č. 170 Československej republiky zriadená Štátna vysoká škola technická Dr. Milana Rastislava Štefánika v Košiciach. S vyučovaním sa malo začať už v školskom roku 1938/39, no predvojnové udalosti po Viedenskej arbitráži prinútili presťahovať ju najskôr do Prešova, potom do Martina, až nakoniec zakotvila v Bratislave a dala základ dnešnej Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. K skutočnému zrodu Vysokej školy technickej v Košiciach došlo na základe Vládneho nariadenia č. 30./1952 Zb. z 8. júla 1952, ktorým bola táto zriadená s tromi fakultami, a to fakultou ťažkého strojárenstva, baníckou a hutníckou fakultou.

V roku 1969 pribudla elektrotechnická fakulta, v roku 1976 stavebná fakulta. Významnou udalosťou bolo premenovanie školy na Technickú univerzitu v Košiciach na základe zákona SNR z 13. februára 1991. V roku 1992 bola v Prešove zriadená fakulta odborných štúdií, ktorá sa v roku 1996 pretransformovala na dnešnú fakultu výrobných technológií. V roku 1992 bola zriadená aj ekonomická fakulta, čím univerzita opustila rámec rýdzo technických disciplín a v tomto trende pokračovala aj v roku 1998, keď bola založená fakulta úžitkových umení. Dnes má TU v Košiciach deväť fakúlt a okolo 12 tisíc študentov riadneho štúdia, okolo 700 doktorandov, pracuje na nej takmer 900 pedagógov a rovnaký počet výskumných a technicko-hospodárskych pracovníkov. Technická univerzita v Košiciach pokrýva široké spektrum potrieb vzdelávania nielen pre región východného Slovenska, ale v mnohých odboroch je jediným centrom vedy, výskumu a vzdelávania nielen na Slovensku, ale aj v stredoeurópskom priestore. Úzko spolupracuje s inými univerzitami a s priemyselným zázemím regiónu i celého Slovenska.

Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach bola zriadená zákonom Slovenskej národnej rady zo dňa 16.XII.1949, číslo 1/1950 Zb. s účinnosťou od školského roka 1949/50 ako Vysoká škola veterinárska so sídlom v Košiciach.Vládnym nariadením zo dňa 8.VII.1952 bola zmenená na Veterinársku fakultu a organizačne začlenená do novovytvorenej Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre. História štátneho divadla Košice:História divadelníctva v Košiciach má viac ako šesťstoročnú tradíciu. Divadelné umenie vždy zapúšťa korene tam, kde pre svoj rozkvet a vývoj nachádza vhodnú pôdu. Mesto Košice od svojho zrodu takou pôdou bolo. V 14. storočí boli Košice najelitnejšou metropolou severovýchodnej časti monarchie. Ležali na križovatke dôležitých obchodných ciest. Bolo to mesto bohaté, ktoré ako kultúrne centrum na Východe považovalo za povinnosť stále napomáhať rozvoju divadelníctva. História divadelnej scény v Košiciach bola paralelná s vývojom divadelníctva. Prispôsobovala sa jeho potrebám a úrovni od provizórnych javísk drevených búd, školských divadiel až po stále divadelné budovy.

Súčastná budova divadla vznikla pred 105-timi rokmi, a je adekvátnym reprezentantom veľkej tradície divadelníctva v Košiciach. Je významnou kultúrnou pamiatkou a dôležitou dominantou historického jadra mesta Košice. Budova, označovaná za prejav ekumenizmu, je vzácna nielen svojou nevšednou krásou, ale aj tým, že iniciatíva postaviť ho vzišla z vôle kultúru milujúceho obyvateľstva mesta. To sa zaslúžilo nielen o jej zrod, ale vynútilo si aj jej dôstojnú centrálnu polohu a voľbu kvalitného architekta. Adolfa Langa - autora divadla, označuje história za jedného z najnadanejších európskych architektov 19. storočia. Rodák z pražského Smíchova sa už počas štúdií prejavil ako veľký talent. Vo svojich 23- rokoch mal za sebou výstavbu palácových domov na významnej Andrássyho ulici v Budapešti a ako 25-ročný sa stal víťazom prestížnej medzinárodnej súťaže za návrh budovy Umeleckej galérie v Budapešti. Popri tvorbe odovzdával svoje vedomosti študentom vysokých škôl v Holandsku, Rumunsku a vo Viedni. Bol veľkým znalcom historických architektúr, ctiteľom tradície a solídnosti v architektúre, ale aj virtuózom farebnosti a krásy architektúry. Budova Štátneho divadla je jeho vrcholným dielom. Svojou dokonalosťou budí dojem, že ju tento nadaný umelec priam vysníval. Divadlo je postavené v štýle eklektizmu s prvkami neobaroku a secesie . Právom je považovaná za architektonický klenot uznávaný a obdivovaný odborníkmi celej Európy. Exteriér divadla je pýchou mesta, interiér zas poskytuje divákom atmosféru tepla, lesku a luxusu.