Dnes je to jedna z najkrajších fasád na Hlavnej ulici.Miklušova väznica: Miklušova väznica pozostáva z dvoch gotických meštianskych domov. Oba pochádzajú z prvej polovice 15.storočia, pričom nárožný dom čoskoro v druhej polovici toho istého storočia, zvýšili o poschodie. Pôvodne boli obytnými domami až do začiatku 17.storočia. Podľa nálezu bohatého keramického materiálu a predmetov zo zariadenia dielne nájdených pri vyprázdňovaní zasypaných pivničných priestorov možno usudzovať, že v časti budovy pracovala už od 16.storočia hrnčiarska dielňa. Začiatkom 17.storočia boli pravdepodobne oba domy spojené a stavebne prispôsobené pre mestskú väznicu s mučiarňou. Od roku 1872, keď nastala reorganizácia súdnictva a odčlenenie súdnej právomoci od mestskej rady, bola až do roku 1909 väznicou mestskej polície. O dva roky neskôr budovu ako sklad dostalo múzeum. Objekty dôkladne rekonštruovali až v rokoch 1940 - 1942.

V priestoroch upravených pre expozičné účely Východoslovenské múzeum inštalovalo pamiatky viažuce sa k histórii mesta i k dejinám vlastnej budovy v expozícii "Košické storočiaOpevnenie mesta:Výstavbou opevnenia mesta Košíc v rokoch okolo 1260 až 1290 vznikol vretenovitý typ mesta, ktoré bolo treba uzavrieť dvoma hlavnými bránami. „Horná brána" uzatvárala vchod do mesta na sever, „Dolná brána" na juh. Na západe bola vybudovaná tzv. „Hnilná brána", na východe „Maľovaná" a „Mlynská brána". Prvý hradbový pás bol hrubý asi 1,2 - 1,5m, vysoký 6 - 8m nad terénom. Postavený bol z lomového kameňa. Celková dĺžka bola asi 2260m. Predpokladá sa, že jeho súčasťou bolo okrem 5 - 6 brán asi 20 bášt. Vnútorný okruh hradieb pozostávajúci z hlavného obranného múru bol v 15.storočí opevnený deviatimi baštami. Boli pomenované podľa cechu, ktorý bol zodpovedný za ich obranu : bašta garbiarska, zámočnícka, debnárska, mäsiarska, kolesárska, hrnčiarska, povraznícka, obuvnícka a kováčska. pôdorys opevneného mesta Pred hlavným múrom postavili neskôr nižný parkan a vodné priekopy, do ktorých privádzali vodu z Čermeľa a Mlynského jarku. Za Žigmunda a Mateja Korvína postavili pred hlavnou priekopou vonkajší múr, ktorý bol nižší a opevnený vysunutými polkruhovými delostreleckými baštami. Výška múru bola asi 5 m nas terénom, hrúbka 0,8 - 1,0m, dĺžka asi 2355m.

Opevnenia mesta Košice silne poškodil požiar roku 1556. Keďže mestu hrozilo v 16.storočí turecké nebezpečie, rýchlo svoj hradobný systém opravilo a doplnilo. Vonkajší okruh spevnili ôsmimi viacuholníkovými bastiónmi, v ktorých umiestnili kanóny. Aj tento okruh postupne obohnali vodnou priekopou a začiatkom 17.storočia spevnili zemným valom s ďalšími bastiónovými plošinami na zachytávanie nepriateľských striel. V rokoch 1671 - 1677 vybudovali pod vedením cisárskeho inžiniera J. L. de Sichu pred Dolnou bránou päťramennú citadelu. Túto citadelu dal roku 1713 zbúrať Karol III. Jej posledné zvyšky odstránili pri predĺžení ťahu Hlavnej ulice smerom na juh. Ako sa výstavba mesta rozvíjala, hradby, brány, bašty a vodné priekopy sa postupne likvidovali. O ich pôvodnom stave hovoria dnes už len záznamy v archívnych dokumentoch, ako aj plány, kresby a veduty mesta Košíc od 16.storočia, uložené v muzeálnej expozícií mesta Košíc v Miklušovej väznici. Dodnes sa zachovali viditeľne časti hradových múrov na uliciach : Čajkovského, Hrnčiarskej, Podtatranského, Kováčskej, Starej baštovej, Štefánikovej,Gottwaldovej, Zbrojničnej, Baštovej, Hradbovej, Tajovského a Vrátnej. Časť hradobných múrov je použitá ako oplodnenie dvorov alebo je zabudovaná v murive domov, ktoré pozdejšie vybudovali popri hradbách.

Medzi najzachovalejšie časti mestského opevnenia patria bašty, pochádzajúce z viacerých stavebných etáp a zo všetkých troch ochranných pásov.Východoslovenské múzeum: postavené v roku 1896-99, sa nachádza na námestí Maratónu mieru. Námestie je pomenované podľa každoročne sa konajúcej medzinárodnej športovej akcie. Mená víťazov sú zvečnené na podstavci sochy maratónca od akademického sochára Arpáda Račku, nachádzajúcej sa pred budovou múzea. Na nádvorí múzea stojí drevený kostolík z Kožuchoviec, prenesený sem v roku 1927. V múzeu sú od roku 1903 sprístupnené rozsiahle expozície dejín východoslovenského regiónu, archeológie, numizmatiky, zdravotníctva a šperkárstva. K najcennejším skvostom múzea patrí známi Košický poklad pozostávajúci z 2920 altých mincí a zlatej reťaze. Časť umelecko- historických expozícií am prírodovedná expozícia múzea sú umiestnené v secesnej budove vojenského veliteľstva z roku 1908, známej pod názvom „Divízia“. Ostatné architektonické pamiatky mesta: Slovenské technické múzeum, Seminárny kostol, sídlo Ústavného súdu Slovenskej republiky, Immaculata- Mariánsky stĺp, Univerzitný kostol sv. Trojice, Levočský dom, Divadlo Janka Borodáča, Urbanova veža, Kaplnka sv. Michala, Bývalý župný dom, Palác grófa Forgácha, Miklušova väznica, Dominikánsky kostol, Jakabov palác, Fontána pri Dóme Svätej Alžbety,. Symboly Košického samosprávneho kraja sú erb, vlajka a pečať.

Heraldický opis erbu:Štvrtený štít.V prvom delenom poli hore v červenom dve strieborné brvná, dole v modrom strieborný stojaci vzlietajúci vpravo otočený vták v zlatej zbroji.V druhom poli v červenom zlatý lev s rozdvojeným chvostom a v striebornej zbroji.V treťom delenom poli hore v zlatom z línie delenia vyrastajúci červený kolmo postavený strapec hrozna na zelenej dvojlistej stopke, dole trikrát delené strieborno červené pole.Vo štvrtom poli v modrom zo spodného okraja vyrastajúci strieborný hrad s cimburím ukončenou vežou a otvorenou hradnou bránou vo farbe poľa.V hornej časti deleného prvého poľa je prevzatý Abovský erb, v dolnej časti Turniansky erb. Po spojení žúp bol vytvorený spoločný erb Abovsko-turnianskej župy. V druhom poli je prevzaté heraldické znamenie z prvej štvrte Spišského erbu. V hornej časti deleného tretieho poľa je prevzatá figúra objavujúca sa na štíte aj na klenote Zemplínskeho erbu. V dolnej časti je prevzatá časť dolnej časti Užského erbu. Vo štvrtom poli je prevzatá figúra z Gemerského erbu.Všetky tieto erby boli panovníkmi udelené v druhej polovici 16. storočia na základe dekrétu Ferdinanda I. z roku 1550.KultúraPoslaním Košického samosprávneho kraja (KSK) v oblasti kultúry je vytvárať priaznivé podmienky na uspokojovanie kultúrnych potrieb a záujmov obyvateľov na území košického kraja.

V pôsobnosti kraja je 22 kultúrnych organizácií so sídlom v jednotlivých okresných mestách. Činnosť KSK je zameraná vo svojom obsahu na koordináciu, aktivizáciu a hospodárskoriadiace aktivity v oblasti:•uchovávania kultúrnych hodnôt a dokumentov kultúrneho dedičstva nášho národa prostredníctvom múzeí •prezentácie výtvarného a umeleckého života v minulosti i v súčasnosti prostredníctvom Galérie umelcov Spiša a galerijných úsekov múzeí •uchovávania a prezentácie ľudových tradícií, na rozvoji miestnej kultúry a záujmovo umeleckej činnosti v podmienkach miest a obcí samosprávneho kraja v podmienkach osvetových stredísk •rozvoja divadelnej činnosti a divadelnej kultúry s osobitným zreteľom na vytváranie podmienok pre rozvoj divadelnej kultúry národnostných menšín (Divadlo Thália v Košiciach, Divadlo Romathan v Košiciach) •rozvoja siete verejných knižníc so zreteľom na podporu zavádzania nových informačných zariadení a ich elektronizácie •vytvárania podmienok pre prehlbovanie vedecko-technických poznatkov a výskumnej činnosti v oblasti astronómieRegionálny rozvojV oblasti regionálneho rozvoja Košický samosprávny kraj koordinuje aktivity na území kraja, spolupracuje s Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja, s obcami a ďalšími subjektami, pripravuje kraj na čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ, stará sa o prípravu projektov zameraných na modernizáciu, rekonštrukciu zariadení a zvýšenie kvality poskytovaných služieb v rámci školskej, zdravotnej, sociálnej a kultúrnej infraštruktúry v Košickom kraji.

Základným dokumentom regionálneho rozvoja v Košickom samosprávnom kraji je Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja.ŠkolstvoDo pôsobnosti KSK prešlo 111 stredných škôl, z toho 22 gymnázií, 15 stredných priemyselných škôl, 3 stredné umelecké školy, 4 dievčenské odborné školy, 6 združených stredných škôl, 6 stredných poľnohospodárskych škôl, 11 obchodných akadémií, 1 hotelová akadémia, 29 stredných odborných učilíšť, 2 strediská praktického vyučovania, 3 štátne jazykové školy, 6 škôl v prírode, 2 domovy mládeže a 1 centrum voľného času.Odbor školstva KSK má vo vzťahu k stredným školám kompetencie v oblasti hospodársko-riadiacej, t.j. tvorba a úprava rozpočtu, správa majetku, investičná výstavba v školstve, spracovanie personálnej agendy riaditeľov škôl, spracovanie výkonov škôl podľa počtu žiakov a tried, návrh siete stredných škôl, riešenie sťažností.

Samosprávny kraj vykonáva správu škôl a školských zariadení na uskutočňovanie výchovno vzdelávacieho procesu, vykonáva kontrolu hospodárenia s finančnými a materiálnymi prostriedkami, účelného hospodárenia s majetkom samosprávneho kraja v správe školy, prideľuje finančné prostriedky školám podľa osobitého predpisu a vykonáva kontrolu hospodárenia s týmito finančnými prostriedkami, schvaľuje návrh zmluvy o nájme školských budov škôl, ktorých je zriaďovateľom.ZdravotníctvoOdbor zdravotníctva Úradu KSK koordinuje výkon územnej samosprávy na úseku humánnej farmácie a zdravotníckej starostlivosti ako aj činnost štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadení na území vyššieho územného celku.Samosprávny kraj vydáva povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti neštátnym zdravotníckym zariadeniam, verejným lekárňam a výdajniam zdravotníckych potrieb, vedie register zdravotníckych zariadení, zakladá a spravuje stredné zdravotnícke školy a prijíma podnety a sťažnosti na činnosť neštátnych zdravotníckych zariadení.