Žilinský kraj

Žilinský kraj

Žilinský kraj sa nachádza v severozápadnej časti Slovenskej republiky. Kraj má 11 okresov, 314 obcí. Na jeho území sa nachádza 17 miest.
Rozloha: 6807 km2
Počet obyv.: 694 129
Kraj hraničí s Českou a Poľskou republikou

Kraj má 8 hraničných priechodov: s Českou republikou - Svrčinovec, Čadca–Milošová, Makov, Klokočov
- s Poľskou republikou - Skalité, Oravská Polhora, Suchá Hora, Trstená

Urbanizácia:51% najväčšie mesto: Žilina, najmenšie mesto: Rajecké Teplice
Rieky: Váh, Orava, Turiec, Kysuca,...Najvyšším vrchom je Bystrá 2248m n.m
Mierne teplé až chladné vlhké podnebie s najnižšími nameranými teplotami v Oravskej Polhore
História: - územie kraja v minulosti patrilo k stoliciam Liptov, Orava a Turiec- v roku 1949 vznikol Žilinský kraj, do ktorého patrili i okresy Považská Bystrica a Ilava, dnes súčasti Trenčianskeho kraja- kraj zanikol v roku 1960- obnovený bol až v roku 1996
Národnostné zloženie: 98,00% Slováci 1,17% Česi 0,39% Rómovia
Zastúpenie priemyslu:72%
Priemysel: najmä ťažiskové odvetvia ako spracovanie kovov, chemický, textilný priemysel, energetika a celulózovo-papierenská výroba

Najviac pracovníkov (vyše 4000) zamestnáva ZTS TEES Martin a Severoslovenské celulózky a papierne v Ružomberku. Viac ako 3000 zamestnávajú Považské chemické závody v Žiline, Oravská televízna fabrika v Nižnej, Kysucká ložisková fabrika ZVL v Kysuckom novom meste
Po priemysle druhé najdôležitejšie odvetvie ekonomiky je stavebníctvo: 13%
Najviac zamestnancov pracuje vo Váhostave Žilina, druhým najvýznamnejším podnikom je Doprastav Žilina.

Najvýznamnejšie stavby: Vodné dielo Žilina, výstavba diaľnice v okrese Liptovský Mikuláš a výstavba dopravného koridoru do Poľska a Česka
Poľnohospodárstvo: 4% - prevažuje družstevné vlastníctvo pôdy. Pestujú sa obilniny, krmoviny a najmä zemiaky
Pitnou vodou je zásobených 83% obyvateľov, najviac z vodného zdroja Nová Bystrica v Kysuciach. Kanalizačná sieť pokrýva 44% obyvateľov.
Elektrická sieť: 11 vodných elektrární vyrába elektrinu o veľkosti 1192MW. Najväčší výkon majú: Čierny Váh734MW, Liptovská Mara 198MW, Mikšová 93MW

Železničná doprava: významná tým, že je priame napojenie na Poľsko železnicou cez Čadcu a Zwardoň a z Česka cez Čadcu a Žilinu v smere na Košice alebo na Bratislavu
Letecká doprava: regionálne letisko v obci Dolný Hričov
Cestná doprava: medzinárodné cestné ťahy: E50 Česko–Žilina–Košice, E75 Poľsko–Čadca–Žilina–Maďarsko a Rakúsko, E77 Poľsko–Trstená–Dolný Kubín–Šahy–Maďarsko, E442 Česko–Makov–Bytča–Žilina s pripojením na E50 a E75

Školstvo: 4 vysoké školy–Žilinská univerzita (7 fakúlt), Jeseniova lekárska fakulta v Martine, Pedagogický inštitút sv. Ondreja v Ružomberku, Vojenská akadémia v Liptovskom Mikuláši (4 fakulty).
Na území žilinského kraja sa nachádzajú 4 národné parky: Malá Fatra, Veľká Fatra, Nízke Tatry, Vysoké Tatry a 3 CHKO: Kysuce, Horná Orava, Strážovské vrchy
Žilinský kraj má 23 národných kultúrnych pamiatok (Budatínsky zámok, Hrad Strečno, Hrad Lietava), 1 mestskú pamiatkovú rezerváciu (Mariánske námestie a priľahlé ulice starého mesta), 3 pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry (Čičmany) a 19 pamiatkových zón

Okres Žilina

Rozloha: 815km2
Počet obyvateľov: 155 513 - deti do 15 rokov 15%, produktívny vek 66%, poproduktívny vek 19%
Vekové zloženie obyvateľstva: Zloženie obyvateľstva podľa pohlavia: 48,7% muži, 51,3% ženy
Nezamestnanosť: 10% najnižšia: Žilina (8%), najvyššia: Rajec (14,5%)

Lesy: 52,2% rozlohy okresu
Kultúrne zariadenia: Považské múzeum, Považská galéria, Hvezdáreň, Krajská štátna knižnica, Hvezdáreň, Štátny komorný orchester,...
Životné prostredie: Žilinská kotlina je charakteristická slabou veternosťou a výskytom bezvetria 60%, kde sa nachádza najväčšia koncentrácia obyvateľstva. Najväčší podiel na znečisťovaní má automobilová doprava, SSE, štátny podnik Žilina – závod Tepláreň a PCHZ Žilina-ovzdušie: znečisťuje najmä SSE, štátny podnik Žilina – závod Tepláreň 57,7% a PCHZ Žilina 3,1%-voda: znečisťuje najmä PCHZ Žilina a HYZA a.s. Žilina-odpady: v okrese sa nachádza 6 povolených skládok a 218 nepovolených, momentálne sa likvidujú skládky popri Váhu

Okres patrí do pásma listnatých a zmiešaných lesov mierneho pásma. Z geomorfologických celkov okres susedí s Kysuckou vrchovinou, Javorníkmi, Malou Fatrou, Strážovskými a Súľovskými vrchmi.

Krajské mesto Žilina 49o15´ sev.zem.šírky a 18o45´ východ.zem.dĺžky, Žilinská kotlina 85 268 obyv. (2004). V Žiline je prirodzený úbytok 10 ľudí ročne (muži sú v prírastku 2 muži za rok, ale žien ročne v Žiline ubudne o 12)
Rímskokatolícke 74,91%, Evanjelické 3,74%, Gréckokatolícke 0,31%, Pravoslávne 0,11%, Čs. Husitské 0,06%, Bez vyznania 16,74%, Ostatné 0,13%.