Česká republika

K prvým obyvateľom dnešných Čiech patrili keltskí Bójovia, od nich pochádza aj meno zeme Bohémia. Na prelome nášho letopočtu začala invázia germánskych kmeňov ( Markomani, Kvádi ) a v 6. storočí územie definitívne obsadili z východu Slovania, pôvodní pastieri a lovci. V 7. stor. vzniká v oblasti slovanských kmeňov zväz Samova ríša na obranu proti útokom Avarom a pozdejšie i Frankom. Keď Karol Veľký zničil avarskú ríšu , vznikla na území Moravy prvý štátny útvar v českej zemi – Veľkomoravská ríša ( 830-907). Z nej sa ešte pred rozpadom odtrhli Čechy a tak na prelome 9. a 10. stor. čo možno pokladať za začiatok českého přemyslovského štátu. Přemyslovci postupne ovládli Moravu , r. 1158 získali dedičný titul ( potvrdený r. 1212 tzv. Zlatou bulou sicílskou ) ich štát sa stal súčasťou Svätej rímskej ríše. Za vlády Přemysla Otakara II. (1251 – 1278 ) český štát bol európskou veľmocou.

Keď r. 1306 Přemyslovci vymreli , česká šľachta povolala na trón Jána , princa Luxemburského (1296 - 1346 ) , jeho syn Karol IV. (1316 – 1378) sa stal r. 1355 cisárom Svätej rímskej ríše, stanovil Prahu za hlavné mesto a prispel k hospodárskemu a kultúrnemu rozkvetu Čiech . Za vlády Václava IV. náboženský reformátor Ján Hus (1372 – 1415) vyvolal po svojom upálení ľudové hnutie, ktoré prerástlo do husitskej vojny ( 1419 – 1437 ) proti cisárstvu a pápežovi a celú zem značne zdevastovalo. Za vlády Jiřiho z Poděbrad / 1458 – 71 / sa český štát skonsolidoval a za nasledujúcej vlády Jagellovcov (1471 – 1526) došlo k spojeniu českého štátu s uhorským, teda aj so Slovenským. Roku 1526 prešla česká koruna na Ferdinanda Habsburského (1503 – 1564) aj jeho panovanie bolo sprevádzané vojnami, povstaniami čo spôsobilo úpadok a koniec samostatnosti českého štátu. Krízu feudálneho systému priniesli jozefínske reformy ( 1780 – 1790 ) a nástupom kapitalizmu na konci 18. a začiatku 19. stor. dochádza k ohrozeniu českého jazyka a kultúry aj formovaného moderného českého národa.

K obnoveniu českého štátu došlo po rozpade Rakúsko – Uhorskej monarchie po 1. svetovej vojne v r. 1918 kedy bola vytvorená Československá republika s prvým prezidentom Tomášom Garriguem Masarykom. Po 2. svetovej vojny r. 1948 moc prevzali komunisti a v roku 1960 bola „ľudová demokratická“ republika premenovaná na „socialistickú“ republiku. V r. 1968 došlo k formálnemu vzniku Československej federácie, ktorá zanikla 1.1.1993, kedy Česká a Slovenská republika osamostatnila.Českú republiku tvoria 2/3 bývalého Československa, skladá sa z 3 historických krajín, Čiech, Moravy a Sliezska. Väčšinu krajiny zo západu, severu a z juhu chránia pohoria. Česká kotlina má na severe úrodnú nížinu a na juhu pahorkatinu. V strede leží hlavné mesto Praha. V Čechách prevládajú kopcovité oblasti, južná časť Moravy je úrodná nížina. Najväčšia rieka Labe odvádza väčšinu vôd do Severného mora. Z Moravy odvádza rieka Morava vody do Dunaja a Čierneho mora. Sever odvodňuje rieka Odra, ktorá tvorí hranicu medzi Nemeckom a Poľskom, do Baltického mora.

Názov štátu: Česká republikaŠtátne zriadenie: republika – pluralitná s jednokomorovým parlamentom, volebné obdobie 4 roky, poslanecká snemovňa – 200 miest, ČSSD (sociálni demokrati) – 70 ODS (občianska demok. strana) – 58 KSČM (komunis.str. Čiech a Moravy) – 41 Koalícia - 31Rozloha: 78 865 Km²Lesy: 33,3%Orná pôda: 43,4%Lúky – pastviny: 11,0%Ostatné: 12,3%Hlavné mesto: Praha ( 1 216 000 obyvateľov)Jazyky: čeština (úradný), slovenčinaNáboženstvo: rímsko katolíci 39% - 2 709 453, protestanti 4 %, evanjelici 137 070 , čes.cirk.hus. – 96 352,ostatné vyz. 314 520, bez vyznania 40%, Veriaci: 3 257 895 – 37,7% Bez v. : 5 999 047 – 43,4% Etnické skupiny: Česi 81% - 9 270 618 Moravania 13% - 373 294 Slováci 3% - 183 749 Slezania – 11 248 Nemci – 38 321 Maďari- 50 971 Rómovia a UkrajinciPočet obyvateľov: 10 394 000 (2005)Prirodzený prírastok: - 0,1% Hustota zaľudnenia: 130,2 / km² (r.2005)Hustota zaľudnenia veľkých miest: Praha – 1 216 000 Brno – 381 862 Ostrava - 320 041 Plzeň - 160 759 Olomouc - 102 702 Liberec - 99 155Stredná dĺžka života: r. 2001 muži- 72 rokov, ženy- 79 rokovVekové zloženie: r. 2001, 0 – 14 rokov- 1 707 194 15 – 64 rokov- 7 152 802 nad 65 rokov- 1 418 102 Členstvo: EÚ, OBSE, OSN, NATO, EBRD, ECE, OECD, IMFDosiahnutý stupeň vývoja: Urbanizácia – 75,0% Gramotnosť – 99,0% Počet obyvateľov na 1 lekára – 270Prezident ČR: Václav Klaus Predseda vlády: Jiři ParoubekMinister zdravotníctva: D. RuthMinister obrany: KühnlMinister dopravy: Milan Šimonovský Minister kultúry: Vítězslav JandákMinister spravodlivosti: Němec

PODNEBIEMierna klíma Českej republiky podlieha oceánskemu a kontinentálnemu vplyvu. Väčšinou prevláda vzdušné prúdenie od Atlantického oceánu, len niekedy prinášajú východné vetry z Ruska veľmi studené zimné počasie. Praha má teplé slnečné leto a chladné zimy. Priemerné zrážky na náveternej strane hôr sú do 1 500 mm v oblasti Žatecko a časť stredných Čiech, priemerné zrážka v nížinách sú od 500 do 700 mm ročne. Premenlivosť počasia ja ovplyvňovaná nadmorskou výškou a polohou. Priemerné januárové teploty sa pohybujú od -7 ºC na horách a 0 ºC v nížinách. Najvyššia teplota v júni na horách od 7 ºC po 20 ºC Rozpätie absolútnej teploty dosahuje od -42 ºC až + 40 ºCRASTLINSTVO A PRÍRODNÉ POMERYVäčšinu územia Českej republiky zaberá hercýnsky Český masív, resp. Česká vysočina tvorená pahorkatinami a vrchovinami. Nížinné a rovinné partie predstavuje Česká tabula z kriedového sedimentu oživená pieskovcovými skalami a čadičovými vrchmi odvodňovaná riekou Labe. Celú oblasť obklopujú hraničné pohoria: Novohradské hory, Šumava a Český les, Krušné, Lužické a Jizerské hory, Krkonoše, Orlické hory a Jeseníky. Najväčším krajinným celkom vo vnútrozemí je Českomoravská vrchovina.

Východná časť Moravy patrí do systému Karpát. Český masív oddeľuje zníženina moravský úval a úzka Moravská brána. Hranicu so Slovenskom tvoria nízke Biele Karpaty, Javorníky, a najvyšší - Beskydy 1323 m.Dnes lesy tvoria 30 % rozlohy krajiny, vysádzajú smrekové monokultúry. V minulosti prevažovali listnaté a zmiešaná lesy. Na severe sú lesné porasty poškodené kyslými dažďami. POHORIA:Česká Vysočina: 1. Krkonošská sústava: Krkonoše, Orlické hory, Jizerské hory, Lužické hory 2. Krušnohorská sústava: Krušné hory, České stredohorie, Doupovské hory, Slaupovský les, Tepelská pahorkatina 3. Šumavská sústava:Šumava, Český les, Novohradské hory 4. Českomoravská sústava: Českomoravská vrchovina, Stredočeská pahorkatina 5. Poberounská sústava Brdy, Pražská plošina, 6. Česká kriedová tabuľa: Polabie, Dolné povltavie, Karpaty: Biele Karpaty, Javorníky, Chřiby, Hostínskovsetínska hornatina, Moravskosliezske Beskydy Hranica Karpaty a Česká vysočina: Ostravská panva, Moravská brána, Hornomoravský úval, Dijskosvratecký úval, Vyškovská brána

RIEKY:Severné more: Labe: Jizera, Vltava, Ohře, Bylina Vltava: Mlaše, Lužnice, Sázava, Otava, Berounka Berounka: Mře, Radbúza, Uhlava, Úslava Čierne more: Morava: Dje, Svratka, Myjava, Bečva Baltské more: Odra Rybníky: Třeboňská panva, Českobudejovická panva, Rožumberský, Svjet, Horusický, Bezdev Priehrady: Vltava -6-NERASTNÉ SUROVINY:Čierne uhlie: OstravskoHnedé uhlie: Mostecká, Chebská, Sokolovská panvaKaolín: okolie Plzne a Karlových Varov Sklárske piesky: západné a severné ČechyTuha: južné ČechyStavebný materiál: piesok, štrk, kameň.

HOSPODÁRSTVO
Ekonomické ukazovatele199419962002Miera nezamestnanosti3,5%5,2%9,3%Miera inflácie10,2%8,5%3,9%Hrubý domáci produkt/1 obyv.neuvedené4 740 USD5 305 USDHospodársky rast2 – 3%-0,1 %0,9 %Tvorba HDP 1998Vývoz 2000Odberateľské štáty 2000Služby 57,0%Stroje a doprav.zar. 25,5%SRN 40,4%Priemysel 39,0%Polotovary 25,5%Slovensko 7,7%Poľnohospodárstvo 4,0%Iné hotové výrobky 12,6%Rakúsko 6,0%Zamestnanosť 1998Dovoz 2000Dodávateľské štáty 2000Služby 53,6%Stroje a doprav.zar. 40,2%SRN 32,3%Priemysel 40,9%Polotovary 20,7%Rusko 6,4%Poľnohospodárstvo 5,5%Chem. Výrobky 11,2%Slovensko 6,0%Mena1 česká koruna(Kč)= 100 halierov; 1 Kč = 0,03 EUR;1 EUR= 34,14 KčV poľnohospodárstve pracuje 7,5 % obyvateľstva, vo výrobe potravín je sebestačná, na ploche 43% ornej pôdy sa pestujú obilniny, pšenica, jačmeň, cukrová repa, zemiaky, chmeľ, ovos, kukurica, raž, zelenina, ľan, repka olejná, ovocie, jablká, vinná réva (južná Morava). Tradičný je chov rýb a lov zvery, ďalej chov hovädzieho dobytka, ošípané, hydiny, kone, ovce, skotu.

Najviac rybníkov majú južných Čechách. Ťažba dreva a jeho vývoz. Z nerastných zdrojov najdôležitejšie je koksovateľné čierne uhlie, ťažba hnedého uhlia v severných Čechách, ropa a zemný plyn sa dováža z Ruska, plánuje sa obnova ťažby zlata. Významná ja produkcia kaolínu, vápenca a tuhy. Výroba elektrickej energie: jadrové elektrárne: Temelín, Dukovany tepelné elektrárne: Ostrava, Mostecko, Chebsko, Chomotov vodná elektráreň: Vltava Hutnícky priemysel: výroba železa, železiarne: Ostrava, Kladno, Vítkovice, Třinec, Nová Huť

Strojárstvo: výroba ťažkých zariadení, dopravných prostriedkov: Praha, Brno, Plzeň, Hradec Králové, Olomouc, Mladá Boleslav, Vodochody, Mníchovo Hradiště. Rastie výroba osobných automobilov Škoda – Volkswagen. V chemickom priemysle dominuje petrochémia a ťažká chémia: Litvínov, Králupy n. V., Neratovice, Pardubice, Ústí n. Labem, Zlín, Záluží u Mostu. Významná je výroba umelých hmôt, vlákien a pneumatík. Vývoz cementu, svetoznáme sú sklárske výrobky úžitkového a umeleckého skla: Karlové Vary, Nový Bór, Květná, Teplice. Bižutéria: Jablonec n. N., porcelán keramika – Karlove Vary, Bechyně, Rakovník. Textilný priemysel, odevný, kožiarsky patria medzi tradičné priemyselné výrobky a orientuje sa na náročný západoeurópsky a svetový trh spolu s potravinárskym priemyslom. Export: vo vývoze majú prevahu: palivá, suroviny a polotovary. V Česku je pozoruhodná veľmi nízka nezamestnanosť okolo 3%. V priemysle pracuje asi 40 % obyvateľov.-7- Potravinárstvo preslávilo pivo Doprava: ovplyvňuje reliéf a splavné rieky Labe, Vltava. Najrozvinutejšia ja cestná a železničná doprava. Cesty a trate sa lúčovito zbiehajú v Prahe. Hlavné smery boli Praha – Brno – Bratislava a Praha – Ostrava – Žilina. V súčasnosti sa zvýrazňuje význam ciest z Prahy do Nemecka. Medzi Prahou, Plzňou a štátnou hranicou sa rýchlym tempom dokončuje diaľnica. Lodná doprava môže využívať splavnú rieku Labe. Perspektívne sa predpokladá na Morave prepojenie Dunaja s Labe (Čierneho mora so Severným morom).

CESTOVNÝ RUCH
Obrovský potenciál má cestovný ruch, ktorý sa podieľa temer 5% na hrubom domácom produkte. Prevažuje mestská turistika a kúpele. Kúpele: Karlove Vary, Františkove lázne, Mariánske lázne, Poděbrady, Luhačovice, Dargov. Niektoré z nich sú strediskom filmových festivalov. Praha patrí k najnavštevovanejším mestám na svete. Celé územie má veľmi zastaralú komunikačnú a technickú infraštruktúru. Málo efektívnu a veľmi hustú železničnú sieť, 380 km diaľnicu a zlé telefónne spojenie. Zaujímavosti: Praha sa nazýva „ stovežatá“, pretože je v nej mnoho krásnych chrámov a iných významných stavieb.Svetoznámi Českí skladatelia: Bedrich Smětana, Antonín Dvořák, Leoš Janáček, Bohuslav Martinů.Historické pamiatky: Pražský hrad, socha sv. Václava patróna Českej republiky, Karlov most.Kraje: Stredočeský: Praha, Kladno, Mladá Boleslav, Kutná Hora, Mělník, Příbran, Kolín Severočeský: Ústí nad Labem, Most, Chomutov, Jablonec nad Nisou, Liberec, Děčín, Teplice Západočeský: Plzeň, Cheb, Sokolov, karlove Vary, Mariánske Lázňe, Františkovy Lázňe, Domažlice, Klatoví Juhočeský: České Budejovice, Tábor, Český Krumlov, strakonice, Písek, Jindřichuv Hradec, Třeboň Východočeský: Hradec Králové, Pardubice, Trutnov, Chrudim, Havlíčkuv Brod, Špindlerov Mlyn, Pěc pod Sněžkou, Harachov Juhomoravský: Brno, Jihlava, Znojmo, Uherské Hradište, Žďár nad Sázavou, Zlín, Blansko, Břeclav, Prostějov Severomoravský: Ostrava, Opava, Bohumín, Frýdek – Místek, Třinec, Vsetín, Olomouc, Přerov, Karviná, Havířov, Šumperk Vypracované z kníh: Keith Lye - Svet do vrecka ad A do Z, Lexikon Zeme 2003, Encyklopédie Zeměpis světa, Milada a Erich Einhornovi – Zlatá Praha, Ctibor Rybár – Československo sprievodca