Vychodoslovenská nížina

Poloha: Východné Slovensko Rozloha: 2500 kilometrov štvorcofích Etnika: Rómske, Maďarské, Slovenské, Rusini Naj.mestá: Trebišov, Michalovce, Sobrance, Vranov nad Topľou Okresy: Trebišovsky. Michalovský, Sobransky, Vranovský PolohaVýchodoslovenská nížina leží na východe Slovenská pri hraniciach s Ukrajinou a s Maďarskom. V toku riek Ondava Topľa Laborec Latorica Bodrog. Obkolesená Slanskými Vrchmi Zemplínskymi Vrchmi Beskydami Vihorlatskými Vrchmi. VodstvoVo Východoslovenskú nížinu je typická vajárovita riečna sieť (napr. Latorica, Laborec, Bodrog, Tisa ...). Rieky patria do povodia Bodrogu a do úmoria Čierneho mora. Latorica jej dĺžka na slovenskú je 38 km (celková 188km) s plochou povodia 2 486 m2 priemerný prietok je 86,8m3/s (maximálny prietok 483m3/s) vlieva sa do Ondavy jej hlavným prítokom je Laborec. Laborec jeho dĺžka 135km prietok je 54,5m3/s. Ondava jej hlavným prítokom je Topľa prietok Ondavy je 22,9m3/s (max. 772m3/s) plocha povodia je 3382m2 a dĺžka 146 km.

Bodrog doň sa vlieva Ondava aj Latorica prietok Bodrogu je 115 m3/s (max. 1007 m3/s) dĺžka 15 km (celková 123 km) plocha povodia je 7217m2. Neďaleko Michaloviec bola vybudovaná Zemplínska Šírava (slovenské more), veľmi napomohla k zníženiu nebezpečenstvá povodni. Významnou vodnou nádržou hlavne pre okres Vranov je nádrž Domaša (14,22m2) ktorá leží v severnej časti Ondavskej Vrchovine v doline Ondavy pod ňou sa nachádza mala vyrovnávacia nádrž Mala Domaša tieto vodne nádrže ma ju veľký vodohospodársky význam (regulácia tokov tečúca do nížiny) Povodne vo Východoslovenskej nížine spôsobovalo podložie riek v karpatskej časti (flyš), ktoré je malo priepustne a voda po ňom rýchlo steká do nížiny. Na dolných tokoch riek vznikli podmáčané územie (Bodrog). Podnebie Územie patri do teplej až mierne teplej klimatickej oblasti. Ba vo vrcholoch Slánskych vrchov patria do chladnej oblasti (nad 800m). Vo Vranovskom okrese vejú severné a severovýchodne vetry. Priemerná ročná teplota sa pohybujú okolo 7 C-9 C počet hodín slnečného svitu je 1600 hodín. Južná časť východoslovenskej nížiny ma priemernú ročnú teplotu 8-9 C, Beskydské predhorie 7-8 C v Slánskych vrchoch 5-6 C.

Ročný priebeh teploty je dosť pravidelný. Najteplejší mesiac je Júl (22,8-23,8 C), najchladnejší je január (-3,6- -4,3). Maximum zrážok je v letných mesiacoch 600mm, minimum v marci. V Trebišove v roku 1917 namerali absolútne najnižší úhrn zrážok na Slovensku – 283. Povrch územia Východoslovenská nížina sa delí na východoslovenskú rovinu a východoslovenskú pahorkatinu. Územie patrí do oblasti Východoslovenská nížina do subprovincia- Veľká Dunajská Kotlina provincie- Vychodopanónska Panva podsústavy- Panónska Panva sústava - Alpsko-himalajská).Pôdy Vo východoslovenskej nížine prevládajú z pôdnych typoch ílovito-hlinite pôdy, piesčité pôdy sa vyskytujú v južnej časti nížiny. Z pôdnych typoch sa tam vyskytujú neveľké areály vylúhovaných černozemi v okolí Trebišova a Malčic. Veľkú časť na juhozápade nížiny zaberajú hnedozeme. Väčšinu pôvodných lužných lesov sa vyrubalo, ostali len okolo brehov riek Laborca, Latorica, Bodrogu, Uhu. Nivne pôdy tvoria ďalšiu väčšiu časť. Pôdy východoslovenskej nížiny sú postihnuté vodnou a veternou eroziov.

Živočistvo a rastlinstvoTeple podnebie zabezpečuje dobra predpoklady pre poľnohospodárstvo. Medzi hlavné plodiny nížiny patria pšenica, jačmeň, kukurica, ďalej sa pestujú v menšom množstve cukrová repa ovocie zelenina. V južnej časti Zemplínskych vrchoch zasahuje z Maďarska tokajská vinohradnícka oblasť. Chovajú sa ošípané, hovädzí dobytok, hydina. V lese sa vyskytujú bežne druhy ako su Srnec lesný, Diviak lesný, v okolí riek, rys, kuna, a v okolí Zemplinskej šíravy sa vyskytuje Vydra riečna. Zo stromov sú zastúpene vŕby, topole, jelše. Na území Ondavskej vrchoviny a Slánskych vrchov v dubovo-hrabovom pásme je najčastejšie dub, hrab a nad 550m/m je to buk. Nerastné surovinyVyskytujú sa tu malé zásoby soli pri Zbodzi.

V okolí Kráľovského Chlmca sa nachádzajú ložiska nerudných nerastných surovín napr. Stavebný kameň, štrkopieskov. V blízkosti Michaloviec sa nachádzajú keramické suroviny ako napríklad íl haloyzit. Medzi Michalovcami a Trebišovom sa nachádzajú pomerne malé zásoby zemného plynu a ropy. Nachádzajú sa tu malé zásoby čierneho aj hnedého uhlia. Pri Vranove nad Topľou sa nachádzajú ložiska rudne ložisko ortuti, tehliarsky íl, piesky, zeolit. Pri hraniciach sa nachádza obec Michaľany a v okolí sa vyskytuje bentonit, tehľarsky íl, spraš. V blízkosti obce Brehov sa nachádzajú rudne ložiska zlato-medené, medené a polymetalické rudy a zásoby stavebného kameňa. V minulosti sa tu nenachádzali žiadne významne rudné ložiska. Mestá Východoslovenskej nížinyVranov nad TopľouPočet obyvateľov: 22 985 obyvateľov (údaje z roku 2001) Rozloha: 31,1 km2 Kraj: PrešovskyPrvé priame písomné zmienky o meste su z rokov 1333-1337.

Mesto sa vivynulo z pôvodnej slovanskej osady. Mesto je situované v severozápadnom výbežku Východoslovenskej nížiny, intravilán sa rozklada v riečnej nive Ondavy a Tople. Leží vo výške 132 m/m. V meste je zastúpený hlavne drevársky priemysel Bukoza. Vo Vranove žijú hlavne Slováci z menšín su to Rómovia. V meste sídlia tri gymnázia, dve stredné priemyselné školy, jedna akadémia, dve stredne odborné učilištia. Okres Vranov nad TopľouOkres Vranov sa rozklada vo východnej časti Slovenska, v severozápadnom výbežku východoslovenskej nížiny. Zemepisnú polohu okresu určujú súradnice: severný okraj 49 11’ 50‘‘ severnej šírky, južný okraj 48 45’ 41“ sev. šírky, západný 21 24’ 26“ vych. dĺžky, východný okraj 21 51’ 45“. Plošná rozloha okresu je 847,6 km2. Okresne mesto Vranov leží mierne excentrický v južnej až juhovýchodnej časti okresu. Územie nie je z geologickej stránky veľmi pestré.

Su tu zastúpené hlavne druhohorné horniny, hlavne však treťohorné a štvrtohorné. Z genetickej stránky su zastúpené najviac horniny Sedimentárneho pôvodu, menej su zastúpené horniny vulkanického pôvodu. Územie okresu je chudobné na nerastné suroviny. Z perspektívneho hľadiska sú nádejne Slanské vrchy, kde bolo v posledných rokoch objavené polymetalické zrudnenie. V bradlovom pasme a magurskom flyši sú perspektívy nálezcov zemného plynu a ropy. Podobne možno očakávať ja ložiska zemného plynu v neogéne v južných častiach okresu. Medzi význame ložiska nerastných surovín patria cementárske suroviny v bradlovom pásme, na báze ktorých pracuje cementáreň v Bystrom. Známke su aj ložiska bentonitov a zeolitov.Povrch územia okresu ja značne členitý s veľkými výškovými rozdielmi medzi jednotlivými germofologickými celkami. Najvyššie položeným germofologickými celkom sú Slanské vrchy, zaberajú severozápadnú časť územia, zastúpené skupinou Šimonka. Najvyšším bodom Slánskych vrchoch zároveň aj v celom okrese je vrch Šimonka 1092 m n m..
Priemerná výška sa pohybuje v rozmedzí 800-1000m.Okres patrí do mierne teplej klimatickej oblasti. Iba vrcholové časti Slánskych vrchoch patria už do zimnej oblasti. Prevažná južná časť okresu ma priemernú teplotu 8-9 C. V Beskydskom predhori a prevažnej časti Ondavskej vrchoviny 7-8 C. Iba v rozvodnom chrbte medzi Topľou a Ondavou je pod 7 C. Vo vrcholovej časti Šimonky ja pod 5 C. Najteplejší mesiac je Júl, najchladnejší je Január. Okres ma zaujímavú riečnu. Z okresu vodu odvádzajú dva hlavne toky do ktorých sa vlieva viacero obojstranných tokov. Ako som už spomenul na území Vranovského okresu sa rozklada vodná nádrž Domaša. Okrem iného ma význam ako zásobáreň úžitkovej a perspektívne aj pitnej ale tiež slúži na rekreačne účely. Plocha cele nádrže ja 14,22 m2 dĺžka 13,8 km, maximálna šírka 3 km maximálna hĺbka 25 m.Okres ma typicky zástup živočíchov pre rovinatý povrch územia. Ale nachádzajú sa tu viacero lokalít znamích svojimi vzácnymi druhmi rastlín a živočíchov (napr. netopiere). Za chránene sú navrhnuté viaceré lokality v Nízkych Beskydách. Riečna sieť ja zaujímavá ja svijími druhmi rýb (jalce, mreny, šťuka obyčajná, medzi vzácne druhy patria hrúz dlhofúzy, hrúz Kesslerov, úhor riečny.

Do vodnej nádrže Domaša boli nasadené kapor, šťuka, zubáč, lieň a iné druhy. MichalovcePočet obyvateľov: 39 948 Rozloha: 52,82 km2 Kraj: PrešovskyPrvý známi názov Michaloviec je z roku 1244 volal sa Mihal neskôr sa volal napríklad Nogmihal (Veľký Michal). V roku 1773 sa začal podobať dnešnému názvu a volal sa Michalowce.Mesto Michalovce leží v severnej časti Východoslovenskej nížiny na brehu rieky Laborec. Súradnice mesta sú 48 46’ severnej zem. Šírky 21 54’ východnej zem. dĺžky. Mesto leží v nad. Výške 115 m/m. Mesto je vzdialene 60 km na východ od Košíc a 35 km od pohraničného mesta na Ukrajine Užhorod.V Michalovciach je 9 základných škôl, 2 gymnázia. Z toho jedno Pavla Horora, ktoré vzniklo v roku 1922 ako prvé gymnázium na Zemplíne. Okrem týchto sa v meste nachádzajú 11 stredných škôl, a 2 špeciálne stredné školy.V meste je aj celý rad priemyselných odvetví. Elektrotechnický priemysel zastupuje firma Siemens automotive s.r.o. Michalovce, ktorá je 100% dcérskou spoločnosťou koncernu Siemens AG, divízie Automobilová výroba.

Okres MichalovceOkres Michalovce zaberá územie ohraničené na severe podhorím Vihorlatských vrchoch, na juhu jeho prirodzenú hranicu tvorí rieka Latorica. Okres hraničí na východe s novovytvoreným okresom Sobrance a z časti s Ukrajinou. Západnými susedmi sú okresy Sobrance a Vranov. V okrese sa nachádza 78 obcí.Z energetických surovín sa v okrese nachádzajú ložiska zemného plynu, gazolínu a lignitu. Z nerudných surovín ma okres dostatok stavebných hmôt a hallozitu. Významným ložiskom soli pri obci Zbudza, ktorý ma celoštátny význam. Zásoby su až 720 mil. ton.Poľnohospodárska pôda 72079 ha z celkovej plochy okresu čo je 70,8%. Na ornú pôdu pripadá 67,2%, na trvalé trávne porasty 27,3%.SobrancePočet obyvateľov: 6 262 Rozloha: 10,62 km2 Kraj: KošickyÚzemie Sobraniec bolo osídlené už v neolite. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1344. Pôvodný názov obce bol Vasaros Tyba, z neho sa postupnými úpravami - Sabrants, Zobrancz, Sobranec.Sobrance ležia na Sobraneckej tabuli na Východoslovenskej rovine¨.

Mesto je ohraničené na severe Vihorlatské Vrchy, Južná časť ma nížinatý charakter vo výške 122 m/m. Sobrance sú vzdialené od hraničnej obce Vyšné Nemecké 13 km po ceste medzinárodného významu E-50. V meste je pomerne dobré rozvinuté školstvo sú tam 2 základné školy, gymnázium, SOU- poľnohospodárske.Priemerná ročná teplota je 9 C- 10 C ročný priemer zrážok je 702 mm a dĺžka slnečného svitu je až 2200 hodín ročne.Okres Sobrance Územie okresu zo severu ohraničujú Vihorlatské vrchy južná časť je tiež ako Sobrance rovinatá. Okres ohraničuje z východu hranica z Ukrajinou (dĺžka hranice 35,7 km) zo západu ho ohraničuje okres Michalovce. Okres zaberá plochu 538 km2 ma 24 000 obyvateľov a pozostáva z 46 obcí a okresného mesta. Juhozápadná, úrodná časť okresu spadajúca do Východoslovenskej nížiny je prekrásnym zlatožltým rovinatým obilným morom zúrodnenej krajiny s očarujúcou ornitologickou rezerváciou sťahovavého vtáctva ( Národná prírodná rezervácia Senné-rybníky ), ktorého výskyt na území svedčí o zdravom a ekologicky nenarušenom regióne tu hraničiacom s okresom Michalovce.V okrese sa chovajú ošípané a hovädzí dobytok a do oblasti zasahuje ej vinohradníctvo Okres Sobrance nieje bohaté na nerastné suroviny akurát pri Vihorlatských vrchoch je malé ložisko stavebného kameňa a pri Zemplinskej šírave malé nálezisko hnedého uhlia.

Trebišov Počet obyvateľov: 22 342 Rozloha: 62,5 km2 Kraj: KošickyPrvá zmienka o meste Trebišov pochádza z roku 1254. Prvé osídlenie mestá sa datuje už v období Neolitu. Trebišov sa nachádza na prevažne rovinatom území.Mesto je v teplej oblasti ročná priemerná teplota sa pohybuje od 8 C až do 10 C. V Trebišove je dobre vyvinuté školstvo nachádzajú sa tam 2 gymnázia 2 ďalšie stredné školy a 2 špeciálne školy.Okres Trebišov Územie okresu ohraničuje zo západu Slanské vrchy južnú okraj okresu tvorí hranica s Maďarskom a východ tvorí hranica s Ukrajinou zo severu susedí s okresmi Michalovce a s vranovským okresom. Humenné Počet obyvateľov: 35 157 Rozloha: 28,67 Kraj: Prešovsky este nieje skennem obrazky hodim ich sem