Poloha: Východné Slovensko Rozloha: 2500 kilometrov štvorcofích Etnika: Rómske, Maďarské, Slovenské, Rusini Naj.mestá: Trebišov, Michalovce, Sobrance, Vranov nad Topľou Okresy: Trebišovsky. Michalovský, Sobransky, Vranovský PolohaVýchodoslovenská nížina leží na východe Slovenská pri hraniciach s Ukrajinou a s Maďarskom. V toku riek Ondava Topľa Laborec Latorica Bodrog. Obkolesená Slanskými Vrchmi Zemplínskymi Vrchmi Beskydami Vihorlatskými Vrchmi. VodstvoVo Východoslovenskú nížinu je typická vajárovita riečna sieť (napr. Latorica, Laborec, Bodrog, Tisa ...). Rieky patria do povodia Bodrogu a do úmoria Čierneho mora. Latorica jej dĺžka na slovenskú je 38 km (celková 188km) s plochou povodia 2 486 m2 priemerný prietok je 86,8m3/s (maximálny prietok 483m3/s) vlieva sa do Ondavy jej hlavným prítokom je Laborec. Laborec jeho dĺžka 135km prietok je 54,5m3/s. Ondava jej hlavným prítokom je Topľa prietok Ondavy je 22,9m3/s (max. 772m3/s) plocha povodia je 3382m2 a dĺžka 146 km.

Bodrog doň sa vlieva Ondava aj Latorica prietok Bodrogu je 115 m3/s (max. 1007 m3/s) dĺžka 15 km (celková 123 km) plocha povodia je 7217m2. Neďaleko Michaloviec bola vybudovaná Zemplínska Šírava (slovenské more), veľmi napomohla k zníženiu nebezpečenstvá povodni. Významnou vodnou nádržou hlavne pre okres Vranov je nádrž Domaša (14,22m2) ktorá leží v severnej časti Ondavskej Vrchovine v doline Ondavy pod ňou sa nachádza mala vyrovnávacia nádrž Mala Domaša tieto vodne nádrže ma ju veľký vodohospodársky význam (regulácia tokov tečúca do nížiny) Povodne vo Východoslovenskej nížine spôsobovalo podložie riek v karpatskej časti (flyš), ktoré je malo priepustne a voda po ňom rýchlo steká do nížiny. Na dolných tokoch riek vznikli podmáčané územie (Bodrog). Podnebie Územie patri do teplej až mierne teplej klimatickej oblasti. Ba vo vrcholoch Slánskych vrchov patria do chladnej oblasti (nad 800m). Vo Vranovskom okrese vejú severné a severovýchodne vetry. Priemerná ročná teplota sa pohybujú okolo 7 C-9 C počet hodín slnečného svitu je 1600 hodín. Južná časť východoslovenskej nížiny ma priemernú ročnú teplotu 8-9 C, Beskydské predhorie 7-8 C v Slánskych vrchoch 5-6 C.

Ročný priebeh teploty je dosť pravidelný. Najteplejší mesiac je Júl (22,8-23,8 C), najchladnejší je január (-3,6- -4,3). Maximum zrážok je v letných mesiacoch 600mm, minimum v marci. V Trebišove v roku 1917 namerali absolútne najnižší úhrn zrážok na Slovensku – 283. Povrch územia Východoslovenská nížina sa delí na východoslovenskú rovinu a východoslovenskú pahorkatinu. Územie patrí do oblasti Východoslovenská nížina do subprovincia- Veľká Dunajská Kotlina provincie- Vychodopanónska Panva podsústavy- Panónska Panva sústava - Alpsko-himalajská).Pôdy Vo východoslovenskej nížine prevládajú z pôdnych typoch ílovito-hlinite pôdy, piesčité pôdy sa vyskytujú v južnej časti nížiny. Z pôdnych typoch sa tam vyskytujú neveľké areály vylúhovaných černozemi v okolí Trebišova a Malčic. Veľkú časť na juhozápade nížiny zaberajú hnedozeme. Väčšinu pôvodných lužných lesov sa vyrubalo, ostali len okolo brehov riek Laborca, Latorica, Bodrogu, Uhu. Nivne pôdy tvoria ďalšiu väčšiu časť. Pôdy východoslovenskej nížiny sú postihnuté vodnou a veternou eroziov.

Živočistvo a rastlinstvoTeple podnebie zabezpečuje dobra predpoklady pre poľnohospodárstvo. Medzi hlavné plodiny nížiny patria pšenica, jačmeň, kukurica, ďalej sa pestujú v menšom množstve cukrová repa ovocie zelenina. V južnej časti Zemplínskych vrchoch zasahuje z Maďarska tokajská vinohradnícka oblasť. Chovajú sa ošípané, hovädzí dobytok, hydina. V lese sa vyskytujú bežne druhy ako su Srnec lesný, Diviak lesný, v okolí riek, rys, kuna, a v okolí Zemplinskej šíravy sa vyskytuje Vydra riečna. Zo stromov sú zastúpene vŕby, topole, jelše. Na území Ondavskej vrchoviny a Slánskych vrchov v dubovo-hrabovom pásme je najčastejšie dub, hrab a nad 550m/m je to buk. Nerastné surovinyVyskytujú sa tu malé zásoby soli pri Zbodzi.

V okolí Kráľovského Chlmca sa nachádzajú ložiska nerudných nerastných surovín napr. Stavebný kameň, štrkopieskov. V blízkosti Michaloviec sa nachádzajú keramické suroviny ako napríklad íl haloyzit. Medzi Michalovcami a Trebišovom sa nachádzajú pomerne malé zásoby zemného plynu a ropy. Nachádzajú sa tu malé zásoby čierneho aj hnedého uhlia. Pri Vranove nad Topľou sa nachádzajú ložiska rudne ložisko ortuti, tehliarsky íl, piesky, zeolit. Pri hraniciach sa nachádza obec Michaľany a v okolí sa vyskytuje bentonit, tehľarsky íl, spraš. V blízkosti obce Brehov sa nachádzajú rudne ložiska zlato-medené, medené a polymetalické rudy a zásoby stavebného kameňa. V minulosti sa tu nenachádzali žiadne významne rudné ložiska. Mestá Východoslovenskej nížinyVranov nad TopľouPočet obyvateľov: 22 985 obyvateľov (údaje z roku 2001) Rozloha: 31,1 km2 Kraj: PrešovskyPrvé priame písomné zmienky o meste su z rokov 1333-1337.

Mesto sa vivynulo z pôvodnej slovanskej osady. Mesto je situované v severozápadnom výbežku Východoslovenskej nížiny, intravilán sa rozklada v riečnej nive Ondavy a Tople. Leží vo výške 132 m/m. V meste je zastúpený hlavne drevársky priemysel Bukoza. Vo Vranove žijú hlavne Slováci z menšín su to Rómovia. V meste sídlia tri gymnázia, dve stredné priemyselné školy, jedna akadémia, dve stredne odborné učilištia. Okres Vranov nad TopľouOkres Vranov sa rozklada vo východnej časti Slovenska, v severozápadnom výbežku východoslovenskej nížiny. Zemepisnú polohu okresu určujú súradnice: severný okraj 49 11’ 50‘‘ severnej šírky, južný okraj 48 45’ 41“ sev. šírky, západný 21 24’ 26“ vych. dĺžky, východný okraj 21 51’ 45“. Plošná rozloha okresu je 847,6 km2. Okresne mesto Vranov leží mierne excentrický v južnej až juhovýchodnej časti okresu. Územie nie je z geologickej stránky veľmi pestré.

Su tu zastúpené hlavne druhohorné horniny, hlavne však treťohorné a štvrtohorné. Z genetickej stránky su zastúpené najviac horniny Sedimentárneho pôvodu, menej su zastúpené horniny vulkanického pôvodu. Územie okresu je chudobné na nerastné suroviny. Z perspektívneho hľadiska sú nádejne Slanské vrchy, kde bolo v posledných rokoch objavené polymetalické zrudnenie. V bradlovom pasme a magurskom flyši sú perspektívy nálezcov zemného plynu a ropy. Podobne možno očakávať ja ložiska zemného plynu v neogéne v južných častiach okresu. Medzi význame ložiska nerastných surovín patria cementárske suroviny v bradlovom pásme, na báze ktorých pracuje cementáreň v Bystrom. Známke su aj ložiska bentonitov a zeolitov.Povrch územia okresu ja značne členitý s veľkými výškovými rozdielmi medzi jednotlivými germofologickými celkami. Najvyššie položeným germofologickými celkom sú Slanské vrchy, zaberajú severozápadnú časť územia, zastúpené skupinou Šimonka. Najvyšším bodom Slánskych vrchoch zároveň aj v celom okrese je vrch Šimonka 1092 m n m..