Živočíšstvo
Škandinávska flóra a fauna je dôsledkom nedávneho zaľudnenia pomerne chudobná na druhy. Lesné zver je zastúpená hlavne na chránených územiach. Medzi druhy lesnej zveri patria známy Sob, miestami aj Jeleň. Rys ostrovid, Lyšká obyčajná na severe aj polárna. V národných parkoch žije aj Vlk a Medveď hnedý. Z vtákov je to napríklad Sova snežná, Tetrov, Ďateľ čierny a Ďateľ trojprstý. Až za polárnym kruhom sa môže vyskytovať Zmija obyčajná rozšírená v blízkosti vôd. V nižších polohách sa dobre darí rôznym komárom. Domovom vodných vtákov sú často skaly pri pobrežiach. Tie tu tvoria mnohotisícové kolónie tzv. vtáčie bazáre. Veľmi bohatá je však morská fauna z ktorej sa hlavne lovia tresky, slede, lososy. Tiež sa tu lovia krevety. Na niektorých ostrovoch západného pobrežia Nórska a súostrovia Špicberky sa chovajú práve krevety. V pobrežných vodách možno vidieť delfíny a až 6m dlhé kosatky dravé. ObyvateľstvoNórsko so svojím počtom obyvateľov nepatrí medzi najväčšie krajiny sveta. Obyvatelia sú národnostne jednotný až na severnú časť krajiny kde žije asi 20 000 polokočovných Laponcov. Títo obyvatelia patria k poloázijským národom. Nóri patria k patria k škandinávskej vetve germánskych národov.

Ty sa sformovali z antropologického jadra normanskych kmeňov. Norština patrí k germánskym jazykom a vplyvom špecifických rysov politického, hospodárskeho a kultúrneho vývoja sa vyvíjala v dvoch líniách. Preto sa dnes v Nórsku hovorí dvoma jazykmi odlišujú sa hlavne slovnou zásobou a výslovnosťou. Jedna forma zvaná riksm sa vyvynula na základe hovorového jazyka slova meštianskeho obyvateľstva ktorý bol výrazne ovplyvnený dánštinov a cirkevnou nemčinou. Druhá forma landsm (tiež Ninorsk) bola vytvorená až v 18. storočí a základom bol dedinský dialekt obyvateľov Vestlandu. Viedli sa spory ktorí s týchto jazykov bude uznaný ako spisovný. Spory však neboli vyriešené tak dnes sú oba jazyky rovnocenné. V odľahlých oblastiach a ostrovoch sa tiež rozprava vlastným nárečím. ŠkolstvoZákon o jednotnom školstve, ktorý zaručuje základné vzdelanie všetkým deťom jak v mestách tak i na vidieku bol podpísaný v roku 1959. Povinná školská dochádzka začína v 7. rokoch. Na základné školstvo sa v Nórsku kladie veľký dôraz. Analfabeti s krajine niesu. Obce platia náklady na zariadenie, prevoz a údržbu škôl. Štát prispieva len na platy učiteľov na zdravotnú starostlivosť a na stavbu škôl. Vo všetkých školách je povinná výučba anglického jazyka. Základná škola je 9 ročná po nej môžu žiaci nastúpiť na predučnovský či učňovský odbor ale na odbornú školu alebo gymnázium.

Tieto školy sú väčšinou troj alebo štvor ročné. Po ňom nasleduje univerzitné alebo vysokoškolské štúdium. V Nórsku je malo vysokých škôl. Najväčšia univerzita je v Oslu založená v roku 1811 má 7 fakúlt. Ďalšia vlka univerzita je v Bergenu. Preto odchádzajú mladí Nóri študovať do zahraničia. Nórska kuchyňaNórska kuchyňa nieje však veľmi vychýrená ale za to je však vďaka veľkému počtu rab veľmi zdravá. Bežné raňajky pozostávajú z chleba , lekváru alebo z niektorých tradičných kozích syrov. Najtypickejším jedlom Nórska je sekaná s kyslou kapustou. Nóri prehlasujú že v Nórsku sa jedia iba sekané mäsá. Ako slávnostné jedlo podávajú lososa alebo morského pstruha. Ten je väčšinou varený, údený alebo marinovaný. Významnou zložkou nórskej kuchyne je aj zelenina. Často sa na obed alebo večeru stolujú tzv. švédske stoly. Veda a výskumNajväčší vedecký úspech dosiahli Nóri v oblasti prírodných vied. Predovšetkým v matematike, geofyzike, kozmickej fyzike, meteorológii a v geografickému prieskumu Arktídy a Antarktídy. Obrovskú popularitu získal aj Thor Heyerdahl, ktorý o podpore teórie o migrácii Polynézanov z Južnej Ameriky podnikol v roku 1974 pozoruhodnú plavbu na primitívnej lodi Kon-Tiki z Peru do Polynézie.

Najvýznamnejšou Nórskou vedeckou inštitúciou je Nórska akadémia v Oslo založená v roku 1857.Štátne zriadenieNórsko je konštitučná a dedičná monarchia. Štátna cirkev je evanielicko-luteránska. Ústava bola schválená v roku 1814 a rozdeľuje moc medzi kráľa, vládu, parlament a najvyšší súd. Kráľ sa volá a ma výkonnú moc prostredníctvom vlády. Pri uplatňovaní svojej moci je povinný sa riadiť vládnou väčšinou. Hlavné mesto je Oslo ktoré bolo založené v roku 1048 na výhodnej dopravnej polohe na konci zátoky Oslofjord. Dnes ma asi 1,5 mil. obyvateľov. Je tam najväčšia koncentrácia priemyslu, dopravy a služieb. Tiež je to hlavným centrom politických, hospodárskych i kultúrnych služieb. Nórsku menou je nórska koruna NOK tá sa delí na 100 Ore.Štátna vlajka a hymnaOsudy Nórskej štátnej vlajky boli veľmi pestré. Nedá sa hovoriť o dlhej tradícii ani jednej podoby ktorou sa pýši vlajka Dánska alebo Švédska. Nórsko bolo pod nadvládou Dánska alebo Švédska striedavo od roku 1380do roku 1905 kedy bol zvolený prvý Nórsky kráľ. Červene pole nórskej vlajky je prevzaté s dánskej vlajky a modrý kríž s bielym lemovaním je symbolom riek, fjordov a ľadovcov. V dobe Švédskej nadvlády bola uznávaná vlajka tzv. šalát kedy v nórskej vlajke bola zároveň v ľavom hornom rohu vlajka Švédska. Štátny znak tvorí zlatý lev so sekerou na červenom podklade.

Nórsku hymnu zložil Richard Nordraak a slova napísal Bjornstjerne Bjorson.Geologická stavbaNórsko spolu so Švédskom, Fínsko, ruskou Kereliou a polostrovom Kola tvoria veľkú výrazne obmedzenú geologickú, geografickú a prírodnú jednotku označovanú pojmom Fennoskandie. Je to územie na ktorom vystupujú najstaršie známe horniny s dôb prahôr až starších prvohôr. Naopak mladé horniny úplne chýbajú. Územie Nórska tvoria asi 70% prvohorné horniny a zvyšných 30% vyplňujú prahorné a starohorné útvary. Horniny zo starších prvohôr tvoria základnú zložku Škandinávskych hôr od západného pobrežia až k severným výbežkom. Túto horskú časť budujú uloženiný prvohorných útvarov kambria a silúru (známi ako kambrosilúr)Pôvodné morské uloženiný ktorých vek je až 500 mul. Rokov boli vyvrasnené a rozlámané pri tzv. Kaleidonskóm vrásnení. Pri ňom boli tieto horniny nahrnuté v podobe niekoľkých príkrovov na starý podklad Fennoskandie a tím vznikol základ dnešných Škandinávskych hôr. PobrežieNórske pobrežie je prevažné skalnaté niekoľko metrov vysoké a neuveriteľné členité.

Charakteristický je veľký počet fjordov, zálivov a zátok. Členitosť môžeme priblížiť týmito údajmi:Dĺžka pobrežia bez zálivov je 2650 km. So všetkými ostrovmi, fjordmi je to viac ako 20 000km čo je polovička zemegule. Nie nadarmo sa hovorí že Nóri sú výborný námorníci a rybári. Známi pojem „Viking“ znamená „obyvateľ zátoky“. Slovo vik znamená v nórštine zátoka. Preto aj mestá ležiace na pobreží majú v svojom názve Vik (Narvik, Hellvik, Sandvik).Fjordy- Veľké, často prstovité až stromovité rozvetvené zálivy, podľa nich je nazvaný typ nórskeho pobrežia, Fjordové pobrežie. Podobného typu pobrežia majú Grónsko, Labrador alebo južný ostrov Nového Zélandu. Za ich vznik môže pobrežie ktoré bolo v minulosti pokryté ľadovcovými splazmi. Prevažne sú široké 3-5 km (výnimočné 10 km), ale niekedy až 100 km dlhé. Dĺžka najdlhšieho Nórskeho fjordu Sognefjord je 260km. Povrch územiaCelé Nórsko je pokryté Škandinávskymi horami alebo aspoň ich svahmi alebo výbežkami. Vďaka tomu patrí Nórsko medzi najhornatejšie krajiny v Európe.

Škandinávske hory ide priblížiť týmito údajmi: Dĺžka celého masívu od severovýchodu k juhozápadu je asi 1800 km Najväčšia šírka v južnom Nórsku je viac ako 350 km. Cez polovicu územia leží vo výške väčšej ako 500 m.n.m a približné štvrtina vo väčšej ako 100 m.n.m. Skandy netvoria v celej svojej dĺžke súvislý masív je rozdelený na niekoľko vysokých masívov rozdelené hlbokými údoliami. Najväčšie vrcholy sa nachádzajú na juhu územia, ale ani tie nedosahujú väčšiu výšku ako 2500 m. Najvyšším vrcholom Nórska a zároveň aj celej Škandinávie je Galdhopiggen ktorý je vysoký 2 469 metrov.HospodárstvoNórsko je hospodársky vyspelá krajina. Vďaka prírodnému bohatstvu dosiahla pomerne vysoké ekonomickú úroveň.Je to však podmienené vysokým stupňom zapojenia do medzinárodnej deľby práce. Medzi hlavné odvetvie národného hospodárstva patrí rybolov, lodná doprava, energetika, ťažba a spracovanie dreva, chémia a metalurgia. Hlavnou zložkou vývozu sú hlavne neželezné kovy, lode, ryby, výrobky z rýb a dopravné prostriedky.

Podiel dreva na celkovom exporte je 20-25% a vyváža sa surové drevo ale aj celulóza, papier, nábytok a výrobky z dreva. Naopak veľký význam tu nemá poľnohospodárstvo pretože poľnohospodárska pôda činí len asi 3,2% celej plochy. Práve poľnohospodárstvo bolo po 2. Svetovej vojne najvýznamnejším odvetvím národného hospodárstva. Najviac úrodnej pôdy je na juhovýchode krajiny, v okolí mesta Trondheim. Ďalšia orná pôda je hlavne v ústiach veľkých riek a v údoliach okolo fjordov. Nórsky poľnohospodári sú veľmi dotovaný štátom a ceny potravín sa preto udržujú na nižšej úrovni ako sú výrobné náklady. Dobrý vplyv na energetickú situáciu Nórska mal objav plynu a ropy v Severnom morí. Po celom území sa nachádzajú bane na rôzne rudy. Významné sú bane na železnú rudu, ťaží sa aj uhlie. Veľa uhlia sa nachádza na súostroví Špicberky. V juhovýchodnom Nórsku sa ťažia nerastné suroviny mramor a vápenec.Použité zdroje:-Internet-Školský atlas-Sprievodca Nórskomskontrolovane kamaratom z Norska jeho me Nevermind