Začiatky osídlenia Od juhu i severu prístupnú kotlinu, a tým aj územie dnešného mesta, osídlil praveký človek už v paleolite. V neďalekých Zamarovciach, dnešnej mestskej štvrti Trenčína, odkryli v tehelni stanicu so szlétienskou industriou, pod Borinou eneolitické sídlisko s kanelovanou keramikou, na Brezine hroby unetickej kultúry z mladšej doby bronzovej a na hradnej skale sídlisko púchovskej kultúry. Nechýbajú však ani pamiatky, najmä pohrebiská, hradištnej slovanskej kultúry - v Zamarovciach i ďalších k mestu pripojených obciach.

Hrad Začiatky kamenného hradu na vápencovom brale treba klásť azda už do 11. storočia. Vyrástol na mieste staršieho slovanského hradiska z 9. st. A spočiatku pozostával z obytnej veže a architektonicky cennej rotundy. Bol jedným z početných kráľovských hradov strážiacich pohraničné územie Uhorska, brod cez Váh i križovatku dôležitých ciest. jeho ďalší rozvoj podmieňovala nielen výhodná strategická poloha, ale aj moc a postavenie jeho majiteľov. História mesta Pod ochrannými krídlami mocného hradu vznikla a rýchlo sa rozvíjala remeselnícko-obchodná osada spomínaná kronikármi už r. 1067 a 1091, ale najmä v zoborských listinách z r. 1111 a 1113 (Trienchen, Trencsin), kde sa okrem hradu spomínajú trhová osada a mýto na starej obchodnej ceste popod Brezinu. Z pôvodne malej trhovej osady sa časom vyvinulo významné stredoveké mesto, živé remeselnícke a obchodné stredisko Považia.

Školstvo Už v minulosti mal Trenčín dobre vyvinuté a vyspelé školstvo - mestskú školu azda už koncom 14. st., od 16. st. gymnázium, neskôr meštiansku školu a od r. 1919 obchodnú akadémiu. Možnosti vzdelania širokých ľudových vrstiev vytvorila až víťazná socialistická revolúcia po februári 1948. Dnes má mesto okrem gymnázií celý rad SOŠ i SOU. Nachádza sa tu aj univerzita.