Nórsko a jeho hospodárstvo

Do oblasti severnej Európy patrí polostrovný a ostrovný štát Dánsko, vzdialený ostrov Island, štáty na Škandinávskom polostrove - Nórsko a Švédsko a k nim patriace ostrovy, na východ od nich Fínsko a najnovšie sa do nej zaraďujú aj pobaltské štáty: Litva, Lotyšsko a Estónsko na východnom pobreží Baltského mora.Severná Európa sa niekedy nazýva aj Škandinávia a štáty, ktoré v nej ležia, škandinávske štáty.

Toto pomenovanie sa však týka iba skupiny štyroch štátov - Dánsko, Nórsko, Švédsko a Fínsko.Práve Nórsko môžeme v súčasnosti zaraďovať medzi najvyspelejšie krajiny sveta. Táto krajina má nielen bohatú históriu, kultúru, ale je veľmi vyspelá aj po hospodárskej stránke, čo dokazuje aj nulové zadĺženie tejto krajiny. Nórsko sa však môže pochváliť aj inými dôležitými zaujímavosťami a hlavne aj tým, že v tejto krajine vysoká stredná dĺžka života, čo iba dokazuje, že nórske obyvateľstvo ešte nepodľahlo typickému konzumnému životu ako mnohé iné vyspelé krajiny západnej Európy, či USA.

1.ZÁKLADNÉ ÚDAJE
Názov štátu: Nórske kráľovstvo (Kongeriket Norge)Ústavné zriadenie: konštitučná monarchiaRozloha: 386 958 km2, z toho Svalbard 62 700 km2 a ostrov Jan Mayen 380 km2Hlava štátu: kráľ HARALD V. od 17.1. 1991. S kráľovnou Sonjou má 2 deti: korunného princa Haakona Magnusa (1973) a princeznú Märthu Louisu (1971)Predseda parlamentu: Jürgen KOSMO (Strana pracujúcich – od 19. októbra 2001Predseda vlády: K. M. BONDEVIK (Kresťanská ľudová strana - od 19. októbra 2001Minister ZV: J. PETERSEN (Konzervatívna strana) - od októbra 2001Zákonodarný orgán: Storting (165 poslancov; 124 tvorí Odelsting, 41 Lagting)Úradný jazyk: nórčina - dva rovnocenné druhy nórčiny: 1) bokmaal - hovorí ňou 85% obyvateľstva, hlavne v Oslo a veľkých mestách južného Nórska 2) nynorsk - staršia verzia nórčiny, založená na západonórskych dialektoch; používa sa v západných a severných oblastiach NórskaMena: nórska koruna (NOK), 1 USD = 6,892 NOK (január 2003), 1 NOK = 5,757 Sk

2.VŠEOBECNÉ GEOGRAFICKÉ ÚDAJE
Nórsko leží v západnej časti Škandinávskeho polostrova, až jedna tretina jeho územia sa nachádza za Severnou polárnou kružnicou. Hlavnú časť povrchu Nórska tvorí Škandinávske pohorie, ktoré sa ťahá v smere poludníkov. Tu sa nachádza aj najvyšší bod štátu (Glittertind 2470 m). Nórsko má vďaka veľkému množstvu ostrovov a fjordov veľmi členité pobrežie..Jeho podnebie zmierňuje Golfský prúd, vďaka ktorému oceán nezamŕza ani v prístave Bergen, ktorý leží za 60. rovnobežkou. Na pobreží je oceanické podnebie, vo vnútrozemí sa prejavujú rysy kontinentality. Typické leto je pomerne príjemné, na východe krajiny aj teplé a zima je mierna a vlhká, na východe výrazne chladnejšia. Na severe krajiny je zima dlhá a studená. V Oslo sa dlhodobo v januári priemerná teplota vzduchu drží na mínus 4,5 stupňoch Celzia a v júli na plus 17 stupňoch Celzia. Ročné zrážky v hlavnom meste dosahujú 740 mm, čo v porovnaní so západným pobrežím s 1900 až 2000 mm je iba zlomok. V hospodárskom živote hrá najdôležitejšiu úlohu more a voda.

Energia riek a zdroje mora sú najväčším bohatstvom krajiny. Nórsko je vedúcou krajinou Európy v rybolove, vylovené ryby spracovávajú plávajúce továrne priamo na mori. Vďaka tomu sú rybacie konzervy a mrazené ryby najdôležitejším vývozným artiklom. Disponuje veľkou obchodnou flotilou a podľa množstva prepraveného tovaru patrí medzi 10 námorných mocností. Okrem rýb má Nórsko v mori aj ďalšie zdroje svojho bohatstva a tým sú náleziská ropy a zemného plynu na dne Severného mora. Táto ťažba prináša polovicu príjmov krajiny. Časť ropy a zemného plynu spracováva chemický priemysel, zvyšok sa vyváža. Nórsko je aj veľkým producentom elektrickej energie, vyrobí najviac elektrickej energie na jedného obyvateľa, a to vo vodných elektrárňach postavených na riekach bohatých na vodu s veľkým spádom. Na báze tejto lacnej elektrickej energie je postavené hutníctvo farebných kovov, chemický priemysel, získavanie horčíka z morskej vody. Významnú pozíciu v hospodárstve Nórska má aj strojárstvo a výroba technologických celkov pre petrochemický priemysel a výroba lodí.

3.VÝSKYT NERASTNÝCH SUROVÍN AKO PREDPOKLAD HOSPODÁRSKEHO ROZVOJA
Nórsko je bohaté na tradičné nerastné zdroje, medzi ktoré môžeme zaradiť železnú rudu, či rudy farebných kovov. Najbohatšie a najviac využívané ložiská železných rúd sú v okolí Kirkenesssu. Obsah kovu v rude je pomerne nízky a preto sa na mieste vyrába koncentrát, ktorý ide z veľkej časti na export. Významné ložiská nachádzame v Dunderlande, v Fossdalene, Fausanne a na juhu krajiny v Nissedalu. Európsky význam majú bohaté ložiská pyritu, ktorý obsahuje i priemyselne využiteľné zdroje farebných kovov. Najväčšie a najviac využívané je ložisko v Lokken v údolí rieky orkly na juh od Trondheimfjordu. Ďalšie väčšie zdroje sú na ostrove Stordu u Bergena a Bjorkassenu u Narviku. Z hľadiska produkcie medi sú najcennejšie ložiská pyritu u Sulitjelma a Roros. Hospodársky a strategicky významné majú ložiská rúd obsahujúce v ťažitelnom množstve molybden a titan. Molybdenit sa vyskytuje na juhu krajiny pri okraji žulových masívov. Najbohatšie je ložisko Knaben.Z početných ložíska niklových rúd si udržali priemyselný význam zdroje v Erteli v Ringerike, Romsaas v Smaalenene a Raana v Narviku. Z morskej vody a dolomitov sa získava horčík. Nórsko je najväčším exportérom horčíka na svete.

Menšie zásoby uhlia sú na Špicberkách.Pre hospodársky vývoj Nórska mali obrovský význam objavy ložísk ropy a zemného plynu v nórskom kontinentálnom šelfu v Severnom mori. Zhruba jedna polovica známych nálezísk ropy je situovaná v oblasti Ekofisk na juhu šelfu a ďalšia polovica na severu v Statfjorde. Zemný plyn sa nachádza v oblasti Ekofisk a Cod a časť je rozdelená do nórskej časti Frigg a Heimdal a v Statfjode.

4.OBYVATEĽSTVO A SÍDLA
Počet obyvateľov: 4 574 560Hustota zaľudnenia: 14 obyv./km2Ročný prirodzený prírastok: 0,41 %Stredná dĺžka života - muži: 75,87 rokov - ženy: 81,92 rokovHlavné mesto: Oslo (508,7 tis. obyvateľov)Ďalšie významné mestá: Bergen (230,9 tis.), Trondheim (150,1), Stavanger (108,8), Kristiansand (73)Zloženie obyvateľstva:4 574 tis. obyvateľov - 94,5% Nóri, 0,5% Laponci, 5% prisťahovalci (Dáni - 21 tis., Švédi - 20 tis., USA - 15 tis., Briti - 13 tis., Pakistanci - 12 tis., Vietnamci - 10 tis., býv. Juhoslávia - 25 tis.)Náboženstvo:93,3% obyvateľstva sa hlási k štátnej evanjelickej cirkvi, 2,2% k iným náboženstvám a 4,5% bez vyznania

5.ODVETOVÁ ŠTRUKTÚRA HOSPODÁRSTVA ŠTÁTU
Nórsko je vyspelým priemyselným štátom s významnými priemyselnými odvetviami akými sú ťažobný, metalurgický, chemický, textilný drevársky či strojársky priemysel. Tento štát zaraďujeme medzi najvyspelejšie krajiny sveta s vysokou životnou úrovňou a to i napriek tomu, že nie je členom Európskej únie.

5.1. ŤAŽISKOVÉ PRIEMYSELNÉ ODVETVIA
5.1.1.Ropný priemysel
Vznik ropného priemyslu je spojený s objavmi nálezísk v polovine 60. rokov nórskom kontinentálnom šelfu v Severnom mori, odkiaľ sa ropa získava pomocou ťažných plošín s vrtnými súpravami. Strediskom ropných operácií v Severnom mori je mesto Stavanger na juhozápadnom pobreží Nórska a na severe mesto Harstad. Asi 60 % vyťaženej ropy vyváža Nórsko do Európy, 20 % do USA a zbytok sa spracováva v nórskych rafinériách.

5.1.2.Energetický priemysel
Rozvoj energetického priemyslu sa opiera predovšetkým o bohatstvo vodných tokov a vhodné podmienky pre ich využitie ako zdroj energie. Vodné elektrárne boli vybudované pod náhornými jazerami alebo na riekach v veľkým spádom. Najväčším spotrebiteľom elektrickej energie je priemysel metalurgický a chemický, ktoré odoberajú zhruba polovicu vyrobenej elektrickej energie, ostatné priemyselné odvetvia približne 20 % a zbytok pripadá na dopravu, domácnosti a poľnohospodárstvo.Výroba elektriny: 121.084 mil. kWhPodiel fosilních palív na výrobe elektriny: 0,63 %Podiel vodných elektrárni na výrobe elektriny: 99,11 %Podiel jadrových elektrární na výrobe elektriny: 0,00 %Podiel ostatných zdrojov na výrobe elektriny: 0,26 %Spotreba elektriny: 110.795 mil. kWhVývoz elektriny: 8.280 mil. kWhDovoz elektriny: 6.467 mil. kWh

5.1.3.Ťažobný priemysel
ťažba ropyŘťažba zemného plynuŘruda (medená, železná, titánová, zinková)Řkamenné uhlieŘmeďŘmagnéziumŘnikelŘčierne uhlieŘzinok ´

5.1.4.Metalurgický priemysel
Nórsko má pre toto výrobné odvetvie vhodné podmienky, hlavne, čo s týka dostatočných zdrojov elektrickej energie. Významné miesto tu zastáva hliník, pomerne vysoká je aj výroba železozliatin, horčíka, surového železa a surovej ocele. Medzi významné strediská metalurgického priemyslu zaraďujeme mestá ako: Sulitjelma, Mo, Mosjoen, Sunndal, Alvik, Kristiansand a iné.

5.1.5.Strojárenský a elektrotechnický priemysel
Najvýznamnejším odvetvím spracovateľského priemyslu je strojárenstvo. Prevažuje v ňom stavba lodí, výroba lodného príslušenstva, dopravných zariadení, stavebných strojov, zariadení elektrárni, strojov pre spotrebný priemysel. Strojárenstvo sa opiera o kvalitné železo a ocele väčšinou domácej výroby. Značný význam má aj výroba elektrických zariadení od generátorov a elektromotorov cez domáce spotrebiče až k rozvodným zariadeniam (transformátory, káble, drôty a pod.).

5.1.6.Drevospracujúci a papierenský priemysel
Bohaté zdroje dreva umožnili rozsiahly rozvoj priemyselných odvetví spracovávajúcich drevo, ktoré sa významnou mierou podieľajú na tvorbe HDP a na exporte. Hlavné produkty sú: celulóza, papier a nábytok.

5.15.1.7.Textilný priemysel
Textilný priemysel mal v minulosti relatívne značný význam, ale jeho produkcia sa postupne znižuje. Najvýznamnejšia je výroba konfekcie, obuvnícky priemysel a výroba dámskeho prádla.

5.1.8.Chemický priemysel
V spojitosti s ťažbou ropy sa prudko rozvíjal najmä petrochemický priemysel. Boli vystavané rafinérie ropy v Oslo, Bergene a Stavagere, avšak najvýznamnejšie stredisko sa nachádza v Rafsnesu. Chemický priemysel sa opiera z časti o domáce zdroje, najmä o prírodnú celulózu a elektrickú energiu. Významná je výroba dusíkatých hnojív a iných chemikálií v elektrochemickom priemysle. Dôležitými výrobkami chemického priemyslu sú aj umelé hmoty rôzneho druhu.5.1.9.Potravinársky priemyselTento priemysel zahrňuje mnoho podnikov najrôznejšieho druhu, ako mliekárne, mlyny, pekárne, pivovary a rybí priemysel. Veľký význam z hľadiska vývozu má spracovanie jedlých tukov a olejov. Dôležitou surovinou je veľrybí, rybí a tulení tuk.

5.2. POĽNOHOSPODÁRSTVO
5.2.1.RastlinstvoZvláštnosťou nórskeho poľnohospodárstva je skutočnosť, že je veľmi často spojený aj s obhospodarovaním lesa. Čo sa týka rastlinstva, medzi najfrekventovanejšie plodiny zaradujeme obilie a zemiaky. Obilie sa pestuje predovšetkým na východe a juhozápade Nórska. Používa sa však najmä ako krmivo, len asi 4 % sú spracovávané potravinárskym priemyslom. Hlavnými obilnými plodinami sú jačmeň a ovos. Pôda v Nórsku:Podiel ornej pôdy: 3,00 %Podiel pastvín: 0,00 %Podiel lesov: 27,00 %Ostatná pôda: 70,00 %Zavlažovaná pôda: 970 km2

5.2.2.Živočíšstvo
V živočíšnej výrobe je Nórsko v podstate sebestačné. Rozšírený je chov oviec, ktorý je spojený s produkciou vlny a chov kožušinových zvierat. Hlavnými produktmi zo živočíšnej výroby sú vajcia, mlieko, hovädzie a bravčové mäso. 5.2.3.RybolovRybolov bol po stáročia popri klasickom poľnohospodárstve hlavným zdrojom obživy u ľudí a táto skutočnosť ovplyvňovala nielen rybársku techniku, ale i charakter osídlenia krajiny. Nórsky rybolov však v súčasnosti činí iba 2 % celosvetového rybolovu. V súvislosti s rybolovom vznikol v krajine rozvinutý priemysel spracovania rýb, ktorý je rozptýlený po celom pobreží a má prevažne charakter menších výrobných závodov. Značná časť úlovku je spracovávaná vo forme zmrazeného rybieho mäsa, ale dôležitými vývoznými produktmi sú aj rybia múčka a rybí tuk.

5.3 DOPRAVA
Lodná doprava pozdĺž pobrežia zostáv naďalej najdôležitejším spôsobom transportu. Najväčšie prístavy majú Oslo, Bergen, Tonsberg, Porsgrunn a Narvik. Viac než polovica železníc je elektrifikovaná. Železničné spojenie so severom (Narvik) je však možné iba cez švédske územie. Železnice tvoria 4 012 km železnice.Diaľničná sieť, hlavne na juhu dobre vybavená, doplnená nespočetnými trajektmi, má dĺžku 91 180 km.V leteckej doprave sa využíva takmer 50 letísk. Medzinárodného charakteru sú v Oslo, Stavangeru a Bergenu.

6.ZAHRANIČNÝ OBCHOD
6.1. TERITORIÁLNA ŠTRUKTÚRA
Partneri pre export : EU 73%Veľká Británia 17%, Nemecko11%, Holandsko 10%, Švédsko 9% USA 5% (1999)Export: 59.200 mil. $Partneri pre import: EU 66% -Švédsko 15%, Nemecko 12%, Veľká Británie 9%, Dánsko 7% USA 10%,Import: 35.200 mil. $6.2. KOMODITNÁ ŠTRUKTÚRA:Export: ropa, zemný plyn, petrochemické produkty, lode, stroje, hliník, ryby, kovy, chemikálieImport: stroje, automobily, elektrotechnické výrobky, chemikálie, kovy, potraviny 7.ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ UKAZOVATELEHDP (hrubý domáci produkt): 148.073 mil. $Hospodársky rast: 0,5%Inflácia: 2,90 %Rast HDP: 2,70 %Tvorba HDP: 73% služby 25% priemysel 2% poľnohospodárstvoPráceschopné obyvateľstvo: 2.400.000Zamestnanosť: 74% služby 22% priemysel 4% poľnohospodárstvo Nezamestnanosť: 4,5% Dlh (2002): 0 USD

8.OBCHODNO-EKONOMICKÁ SPOLUPRÁCA SLOVENSKEJ REPUBLIKY A NÓRSKEHO KRÁĽOVSTVA
8.1. VZÁJOMNÝ OBCHOD
Zahranično-obchodná spolupráca SR s NK bola v roku 2003 priaznivá i napriek miernemu poklesu vývozu v roku 2003, čo bolo spôsobené 40 % poklesom vývozu áut. Napriek tomu sa v roku 2003 udržala kladná bilancia ZO vo výške 748 mil. Sk. Mil. Sk200120022003I. Q 20042004/2003Dovoz z NK do SR (D)1 1089901 13525794,5Vývoz zo SR do NK (V)1 4682 1581 883595146,2Celkový obrat (D+V)2 5763 1483 018852125,5Bilancia pre SR+360 +1 168+748+339253,0Výsledky I. Q 2004 naznačujú pomerne veľký nárast vývozu a to až o 46,2 % oproti rovnakému obdobiu roku 2003. Najväčší podiel na vývoze mali osobné autá, papier a buničitá vata, nákladné vagóny, elektrické transformátory a meniče, nepremokavá obuv, uhlíkové elektródy, motúzy a laná a ploché vlacované výrobky. Najväčší podiel na dovoze mali ferozliatiny, chemická drevná buničina, nenatieraný papier a lepenka, elektrické transformátory, stroje a zariadenia a fluority.

8.2. INVESTÍCIE NÓRSKA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
SR nemá investície v NK, ale Nórsko má nasledovné investície na Slovensku: Investície na Slovensku : Investície z Nórska: Telenor Slovakia, s. r. o., Bratislava TELENOR, Fornebu Slovalco, a. s., Žiar nad Hronom HYDRO, Oslo Rema 1000 REMA 1000, Oslo TIMM Slovakia, s.r.o., Trenčashy;n TIMM, Oslo Coop Jednota, Bratislava Coop Norge, Oslo Domex-Interier-Export, Bratislava Master Management, Trondheim

9.ZÁVISLÉ ÚZEMIA NÓRSKA
9.1. SVALBARD (ŠPICBERGY)Hlavné mesto: Longyearbyen, 1000 obyvateľov Rozloha: 62 700 km ŠTV.Počet obyvateľov: 2591 (1433 Nórov, 1100 Rusov, ostatní sú Ukrajinci a Poliaci) Hustota zaľudnenia: 0,05 obyv./km štv. Súostrovie tvorí takmer 1000 ostrovov, pokrytých na 60% ľadom. Podstatnú časť rozlohy tvoria 4 hlavné ostrovy: Západná Zem (39 043 km2), Severovýchodná Zem (14 530 km2), Ostrov Edge (5030 km2) a Barentsov ostrov (1330 km2). Z hospodárskeho hľadiska je významná ťažba čierneho uhlia.

9.2. OSTROV JAN MAYEN Rozloha: 380 km2 Počet obyvateľov: osadenstvo meteorologickej výskumnej stanice

9.3. BOUVETOV OSTROVRozloha: 58 km2 Počet obyvateľov: osadenstvo meteorologickej stanice Ostrov, ležiaci v južnej časti Atlantického oceánu patrí Nórsku od roku 1930. V roku 1970 tu postavili meteorologickú stanicu.

9.4. OSTROV PETRA I.Rozloha: 249 km2 Tento neobývaný ostrov leží v juhovýchodnej časti Tichého oceánu medzi Južnou polárnou kružnicou a Antarktídou. Nórsku patrí od rokov 1931