Jadran leží medzi Balkánskym a Apeninským polostrovom. Chorvátskej republike pripadá východné pobrežie, ktoré predstavuje oblasť od Prevlake na juhu do mysu Savudrije na západe, vrátane všetkých ostrovov, ostrovčekov a hrebeňov (spolu je ich vyše 1700) pozdĺž pobrežia, plus súostrovie Palagruža. Je to jedinečná oblasť Európy, ako stvorená na plavbu motorovými loďkami, rýchloloďami alebo plachetnicami, ale aj miesto, kde môžete obdivovať krásy podmorského sveta.Viac ako polovica celkovej rozlohy Chorvátska pripadá moru – teplému, čistému, modrému a slnečnému. Nárazové vetry, veľké vlny a silné morské prúdy sa vyskytujú len zriedkavo a neexistujú tu veľké výkyvy medzi prílivom a odlivom. Podmorský svet má rôznorodý reliéf (kamenistý aj piesočnatý) ako aj rôznorodú a pestrofarebnú flóru a faunu.

More je najplytšie v okolí pobrežia Istrie (do 50 m) a neďaleko ostrova Palagruža sa prehlbuje do 250 m. Na juhu je oveľa hlbšie (do 1300 m pri ostrove Jabuka). V jadranskom mori žijú stovky druhov rýb, hlavonožcov, kôrovcov a mušlí. Sladko-morská voda v oblasti pobrežných prameňov a ústí riek je tiež bohatá na mnoho druhov rýb. Jaskynné nálezy hvarskej kultúry sú dôkazom používania lodí v tejto oblasti už 3500 rokov pnl. Pomocou vesiel a plachiet sa po jadranskom a aj celom Stredozemnom mori plavili ilýrske vojnové „liburny“, starochorvátske „sanény“ a „kondury“ (všetko sú to typy starých plavidiel). Chorváti boli zruční lodiari a námorníci už od dávnych čias. Plachetnicami sa plavili cez oceán a skúmali Nový svet. Aj dnes sa tu stavajú lode – od klasických drevených lodí po super tankery, ktoré sa plavia po všetkých moriach sveta. Rybári aj dnes používajú tradičné „leuty“ a „gajety“ (loďky s jedným stožiarom). Jedlá rybárov a námorníkov sú tradične zhotovované z rôznych druhov rýb a iných morských živočíchov, vždy dochutené domácim olivovým olejom.

Z 1185 ostrovov a hrebeňov rozosiatych pozdĺž jadranského pobrežia Vám predstavíme len niektoré. Rab: V roku 1889 ho mestská rada vyhlásila za kúpalisko a liečebňu. Britský kráľ Eduard VIII. veľmi podporoval rozvoj cestovného ruchu na ostrove Rab. Navštívil ho so svojou veľkou láskou Američankou Wallis Simpson. Legenda hovorí, že sa tu práve on prvý kúpal bez oblečenia. To bol začiatok nudizmu na ostrove Rab. Rab je jedným z ostrovov s najbohatšími lesmi a má až 300 prameňov vody. Neďaleký ostrov Pašman je prepojený s Ugljanom. Oni sú vlastne dvojičky a jediným rozdielom je to, že Pašman je pokojnejší. Obidva ostrovy sú rovnako pekné a pokryté striebristými olivovými hájmi. Tieto dve perly môžte vidieť z pobrežného mesta Biograd, ktorý je geografickým centrom Jadranu. Iž je ostrov, ktorý sa nachádza medzi ostrovmi Ugljan a Dugi otok. Je známy kvôli tomu, čo má, ale aj kvôli tomu, čo nemá: má bujnú vegetáciu Stredozemia a nemá autá. Podľa legendy Kornati, labyrint morských priechodov a ostrovčekov, vznikli z veľkého množstva kamenných stien, ktoré Bohu ostali po stvorení sveta. Hodil ich do mora, pozrel sa na ne a skonštatoval, že už nič netreba meniť.

Slávny George Bernard Shaw povedal o tejto skupine najčlenitejších ostrovov jadranského mora, ktorú tvorí 140 ostrovov, ostrovčekov a hrebeňov, že „Bohovia chceli korunovať svoje dielo, a tak v posledný deň stvárania sveta z ich sĺz, hviezd a dychu vznikli Kornati.“ Na ostrovoch sa nachádzajú mnohé sezónne obývané rybárske osady - okolité more je bohaté na ryby a je aj častým cieľom športových rybárov. Kornati sú veľmi zaujímavé pre námorníkov, a preto tu fungujú dve námorné strediská: Žut a Piskera. Medzi ostrovmi sa čarovnosťou vyníma Murter (18 km2). Je spojený s pevninou mostom dlhým len 12 metrov. Murter je ostrovom rybárov, lodiarov a olivových hájov. Najväčšími mestami na ostrove sú Tisno, Hramina, Betina a Jezera. Ostrov Prvič sa nachádza v blízkosti turistickej perly, Vodíc, oázy flóry a fauny Stredozemia. Ostrov Zlarin leží juhozápadne od Šibenika. V 15. storočí bol známy kvôli zberu koralov a morských špongií, o čom sa môžete presvedčiť v zlarinskom múzeu. Západne od Zlarinu leží ostrov Obonjan, známy ako Ostrov mladosti.

Vedľa je ostrov Kaprije, ktorý dostal svoje meno po rastline typickej pre Stredozemie – kapara tŕnitá (capparis spinosa), ktorej puky sa používajú ako korenie. Mnohé plachetnice navštívia Kaprije kvôli početným zátokám a prekrásnym plážam. Žirje je najvzdialenejší obývaný ostrov šibenskej oblasti s perfektnými miestami pre rybolov a mnohými zátokami vhodnými pre jachty a plachetnice. Krapanj je najmenším a najnižším obývaným ostrovom tejto oblasti s rozlohou iba 0,36 km2 a nadmorskou výškou len 7 metrov. Je zároveň najhustejšie obývaným ostrovom tohto regiónu. Južne od Brača je Hvar, najdlhší ostrov na Jadrane. Je to ostrov vinohradov, olivových hájov a levandule. Obklopený kryštálovo čistým morom má najväčší priemerný počet slnečných dní v roku. Pozdĺž oboch pobreží je postavených mnoho starých kamenných domov spojených malými mostami. Mesto Stari Grad tvorí zjednotený celok a rybárske múzeum vo Vrboskoj je jedinečným na jadranskom pobreží. Hvar je určite výnimočným ostrovom: má príjemné zimné a letné dovolenkové strediská, miernu klímu a bujnú subtropickú vegetáciu. Pakleni otoci (= pekelné ostrovy) sú špeciálne zaujímavou skupinou ostrovov so štrkovými a pieskovými, hlavne nudistickými plážami a útesové morské dno perfektné na podvodný rybolov. Je to tiež raj námorníkov.

Oproti Splitu sa nachádza ostrov Šolta, strmý ostrov s členitým pobrežím chudobným na vegetáciu. Maslenica je jeho hlavným prístavom a vhodným miesto pre zakotvenie menších lodí. Ďaleko od pevniny a jej problémov je ostrov Vis, plný paliem, známy svojimi rybármi, námorníkmi, prekrásnou prírodou a rôznorodou turistickou ponukou. Juhozápadne sa nachádza ostrov Biševo (6 km2). Je na ňom veľa jaskýň vtesaných do strmých stien. Medzi nimi je výnimočná Modrá jaskyňa, so svojimi otvormi nad aj pod morskou hladinou. Keď je morská hladina mierna, lúče svetla sa v jaskyni lámu a odrážajú sa od stien jaskyne tak, že predmety a ľudia nad vodou sú prekrytí modrou a predmety pod vodou striebornou farbou. V okolí ostrova Vis sa nachádzajú ostrovy Svetac (Svätý Andrija), Jabuka, Brusnik a Palagruža. Mnohí ľudia nemôžu určiť farbu jadranského mora. Niekedy je tmavo modré, niekedy zeleno – modré. Faktom ostáva, že to závisí od doby dňa a uhla, pod ktorým slnečné lúče prenikajú do mora a svietia v tisícoch odtieňov. Toto more je však vždy prekrásne a jedinečné.