HISTÓRIA:Historické osudy Ružomberka a jeho okolia možno sledovať od roku 1233, keď kráľ ONDREJ II. daroval zo svojej kráľovskej zeme Hudkontovi za verné služby tri poplužia zeme, ktoré ležali pri ústí rieky Revúca. Základným predpokladom rozvoja mesta bola jeho poloha na križovatke obchodných ciest. Novým impulzom rozvoja bol príchod nemeckých kolonistov, ktorí sa usadili pri staršej slovenskej osade Revúca a založili si novú osadu s názvom Resenberg, situovanú na plošine severne od dnešnej Kalvárie. Mestské výsady dostal Ružomberok v roku 1318. Mestu ich udelil magister rytier Donč, zvolenský župan. 14.novembra 1340 dostalo mesto od kráľa Karola Róberta kráľovskú listinu s novými mestskými výsadami. Boli v nich zahrnuté práva na slobodnú voľbu richtára, oslobodenie od súdnej právomoci župana, právo na voľný rybolov v riečke Revúca a slobodné dolovanie zlata, striebra a medi. Do mestského chotára boli začlenené obce Biely Potok, Ludrová, Černová i osada Vlkolínec. I napriek tomu, že sa mesto snažilo využiť získané privilégia, vývoj sa narušil, keď v deväťdesiatych rokoch 14. storočia upadlo do feudálnej závislosti od Likavského panstva. Ružomberok sa však ďalej vyvíjal na centrum remesla a obchodu. Papiereň bola založená ešte pred rokom 1725. Výraznejší rozvoj priemyslu nastal v 19. storočí – celulózka, papiereň, textilka, bryndziareň a zápalkáreň. Od 17. storočia kultúrne spolky – Katolícka kruh a Občianska beseda. 1868 – 1.divadlo v dome P. Makovického. 1912 – založenie Liptovského múzea.

Povesť o Ruži – Povesť o vzniku mesta a jeho názve hovorí o nechcenom usmrtení dievčiny mladým mužom, poľujúcim na Vrchu ruží, dnes historickom Námestí Andreja Hlinku. Strela z kuše mladého poľovníka prestrelila sýtočervenú ružu na jednom z kríkov a takto ozdobený šíp vyhasil nevinný život. Mesto, ktoré vyrástlo okolo spomínaného námestia, sa dodnes nazýva Ružomberok a v jeho erbe na striebornom štíte sa skvie červená ruža prestrelená zlatým šípom.