Arborétum v Tesárskych Mlyňanoch Arborétum Mlyňany sa nachádza na južnom Slovensku, na severnom okraji Podunajskej nížiny, v údolí riečky Žitavy. Zároveň leží na úpätí pohoria Pohronského Inovca a Tríbeč. Pôda je chudobná na živiny, nepriepustná a hlinitá. Z klimatického hľadiska patrí Arborétum do najteplejšej oblasti na Slovensku, priemerná teplota za rok tu je 9,2 ºC, maximálna teplota v lete dosahuje až 36,7 ºC a v zime minimálne klesá pod –20 ºC, ale v kritických zimách v rokoch 1928/1929 až na –32 ºC a v 1986/1987 až na –30,1 ºC . Ale i zimy v rokoch 1939/1940, 1955/1956, 1962/1963, 1967/1968, 1978/1979 boli mimoriadne chladné. Najsilnejšia zima bola ale na prelome rokov 1928/1929, ale priemerné teploty chýbajú. Počas tejto zimy vymrzlo až 80% všetkých ovocných stromov. Aj mrazy v rokoch 1986/1987 spôsobili nesmierne škody, poškodili takmer 800 druhov.

Desiatky exemplárov úplne vymrzli. Trvalo boli zbierky ochudobnené o 50 druhov. Taktiež sucho zanecháva v Arboréte škody. Priemerné ročné zrážky sú tu 594 mm, no množstvo zrážok sa v jednotlivých rokoch mení. V roku 1947 napršalo počas augusta, septembra a októbra iba 16mm zrážok. V roku 1983 zrážkový deficit dosiahol iba 144 mm. Ak k tomu pripočítame ešte chýbajúcich 100 mm z predchádzajúceho roku, je pochopiteľné, že takto oslabené i napriek zavlažovaniu uschýnali. Na následky sucha uhynulo 108 druhov drevín. Škody spôsobuje aj väčšia pokrývka hrubšieho mokrého snehu, ale nebezpečnejšie sú zimy bez snehu, lebo sneh poskytuje rastlinám určitú ochranu pred mrazom. Nepriaznivý vplyv má aj prudký vietor, víchrice a blesky. Z uvedených údajov vyplýva, že klimatické a pôdne podmienky neprispievajú k úspechom aklimatizácie, ako sa v niektorých prípadoch tvrdí. Arborétum Mlyňany založil v roku 1892 doktor Štefan Ambrózy-Migazzi. V roku 1894 pod vedením staviteľa Guttmana bol dokončený kaštieľ. Pohnútkou pre výstavbu Arboréta mu boli jeho časté cesty a pobyt uprostred bohatej vegetácie južného Talianska. Hneď od začiatku sa na budovaní parku podieľal odborník z Čiech Jozef Mišák.

Do 40 hektárového dubovo-hrabového lesíka postupne dosadzovali dovážané dreviny získané od zahraničných škôlkárskych firiem v Nemecku, Francúzku a Anglicku. Hlavným cieľom bolo sústrediť čo najviac cudzokrajných drevín a dokázať ich životaschopnosť v našich podmienkach. Zvláštnu pozornosť venovali vždyzeleným a v zime zeleným rastlinám pochádzajúcim z oblasti Stredozemného mora, východnej Ázie a Severnej Ameriky. Aklimatizácia rastlín vyžadovala často špeciálne podmienky, ktoré im pestovatelia s veľkou námahou vytvárali. Prvé výsadby sa uskutočnili v roku 1984 v bezprostrednej blízkosti kaštieľa. Po dobudovaní zámku sa v jeho bezprostrednej blízkosti robili veľké terénne úpravy umožňujúce ho obklopiť štýlovo jednotnou záhradnou úpravou. Úprava trvala 3 roky, pričom sa pracovalo hlavne v zime, keď bol dostatok pracovných síl. Súčasne s obnovou objektu sa budovalo výskumné dendrologické pracovisko, ktorého riaditeľom sa stal Ing. František Benčať. V roku 1914 Ambrózy z Arboréta odišiel a ponechal ho na starosť J. Mišákovi. V tom roku došlo v dôsledku príchodu vojny a odchodu Ambrózyho k čiastočnému obmedzeniu výsadby. Po roku 1931 postupne prebral starostlivosť o objekt Jozef Richtár, oddaný žiak J. Mišáka.

V roku 1947 bol objekt zoštátnený, no J. Richtár už nestihol uskutočniť svoje plány, lebo v roku 1950 zomrel. Arborétum 30. mája 1951 vyhlásili za prírodnú rezerváciu a od roku1953 až doteraz ho spravuje Slovenská akadémia vied. Začala sa veľká obnova parku pod vedením Daniela Kovalovského. Do Arboréta postupom času pribudlo množstvo rastlín zo strednej, severnej a južnej Číny, Japonska, Južnej Kórey, Kaukazu, Himaláii, strednej a prednej Ázie a Ďalekého východu. Neskôr pribudli aj rastliny aj zo Severnej Ameriky. Arborétum bolo v tom čase trikrát rozšírené, celkovo o 27 hektárov. Do kačtieľa a do okolitých budov sa premiestnil Ústav dendrobiológie Slovenskej akadémie vied, ktorý rieši množstvo otázok týkajúcich sa ekológie a životného prostredia. V súčasnosti má park rozlohu 67 hektárov. Tvorí ho pôvodný starý Ambróziho park s rozlohou 40 hektárov, plocha východoázijskej dendroflóry s rozlohou 7,5 hektára, a plocha kórejskej dendroflóry s rozlohou 5,5 hektára. V celom objekte sa pestuje vyše 2500 druhov okrasných drevín. Hlavná vychádzková trasa meria 4,5 km a prevedie návštevníkov všetkými spomínanými plochami a tak možno v pomerne krátkom čase získať informácie a obraz o hlavných a zaujímavých drevinách rastúcich v objekte. K dispozícii sú ešte ďalšie dve trasy, jedna kratšia a druhá dlhšia.