Základnou horninou Vysokých Tatier je žula, kryštalické bridlice a vápence sa vyskytujú ojedinele.

Západné Tatry
- sú časťou geomorfologického celku Tatry a sú druhým najvyšším pohorím Slovenska. Zaberajú plochu takmer 400 km2. Najvyšším vrcholom pohoria je Bystrá (2248 m).
Z geologického hľadiska ich tvorí kryštalické jadro zložené hlavne z kryštalických bridlíc a žúl, ktoré tvoria podstatnú časť Západných Tatier. Vo vápencovo-dolomitických oblastiach sa vyskytuje vysokohorský kras ( Sivý vrch, Červené hory). Nachádza sa tu aj niekoľko jaskýň, z ktorých je najznámejšia Brestovská jaskyňa( verejnosti neprístupná). Takisto tu sa ako pozostatky ľadovcovej činnosti nachádzajú 20 prevažne malých plies ( najväčšie je Roháčske pleso- 2,22 ha a najhlbšie je Vyšné Bystré pleso- 12,5 m)
Západné Tatry sa delia na 6 skupín: Osobitá, Sivý vrch, Liptovské Tatry, Roháče, Červené vrchy a Liptovské kopy.

Belianske Tatry
-sú podstatne nižšie ako Vysoké Tatry. Majú rozlohu 64 km2.Najvyšším štítom tohto pohoria je Havran(2152 m). Široké sedlo(1830 m) rozdeľuje Belianske Tatry na dve typické časti. Západnej, ktorá má vysokohorské tvary, dominujú pôvabné štíty- Muráň(1890 m ), Nový (1999 m), Havran (2152 m) a Ždiarska Vidla(2146 m).
Východnú časť tvorí mierne zvlnený hrebeň s menej výraznými vrcholmi- Hlúpi(2061 m) a Bujačí vrch (1946 m).V tejto časti sa nachádza pod vrcholom nevýraznej trávnato-skalnej vyvýšeniny, nazývanej Zadné Jatky(2019 m) známa Kamzíčia jaskyňa, ktorá v zlých poveternostných podmienkach poskytuje úkryt mnohým kamzíkom. Nachádza sa tu aj mnoho iných jaskýň, ale jediná je verejnosti prístupná Belianska jaskyňa. V Belianskych Tatrách nie sú žiadne plesá, je to však územie známe svojím botanickým bohatstvom.