Všeobecné informácie
Rozloha : 56,540 km
Jazyk : chorvátčina ( srbochorvátčina)
Obyvateľstvo : 4.9 mil. obyvateľov
Zloženie obyvateľstva : Náboženstvo – rímskokatolícké, ale aj ortodoxné a moslimské
Zloženie – Chorváti, národostné menšiny Srbi, Maďari, Česi, Slováci a Taliani
Hlavné mesto : Zagreb ( Záhreb – Zahreb) 1,2 milióna obyvateľov
Mena : Kuna (HRK)

Poloha Chorvátska
Chorvátsko leží v juhovýchodnej Európe na brehu Jadranského mora, na Panonskej nížine a na mnohých malých ostrovoch v Jadranskom mori. Chorvátsko má tvar polmesiaca. Susedí s Juhosláviou, Bosnou a Hercegovinou, Maďarskom a Slovinskom.Povrch Chorvátska :Chorvátsko sa delí na tri neoficiálne územné celky – Slavónia, Dalmácia, Istria. Približne 60% územia tvoria nížiny a 40% povrchu sú vysočiny. Tesne pri pobreží sa tiahne pohorie Dináre, na ktoré sa smerom na sever napájajú pohoria Kapela a Velebit. Madzi najznámejšie prírodné javy tiež patrí pahorkatina Papuk, ktorá sa nachádza vo vnútrozemí štátu. Najvyšší vrch je Troglav v pohorí Dináre. Na severe, severovýchode a východe sa rozprestiera Panónska nížina. Túto nížinu ohraničujú dve významné rieky Sava a Drava, ktoré sa vlievajú do Dunaja. Ďalšími významnými riekami sú Korana, Krka, Kupa, Neretva. Nie sú dlhé, ale zato vodnaté, prudké a využívajú sa pri výrobe el. energie.Podnebie Pre pobrežie Jadranu sú charakteristické dlhé, horúce letá bez dažďov, teplé jesene a mierne zimy.

Typickým je aj počet slnečných dní v roku, až 2660 hodín, čo je približne 108 dní. Pre Chorvátsko sú veľmi významné vetry. Veria, totiž, že vietor má vplyv na správanie a náladu človeka. Jeden z vetrov Chorváti nazývajú „ JUGO “. Jugo vanie z mora na pevninu a vytvára vlny vysoké až 5 metrov. Podľa Chorvátov tento Jugo prináša zlé počasie, ťažký vzduch a dokonca vraj spôsobuje zlú, nervóznu náladu. V čase keď fúka Jugo je vo vzduchu veľa soli ( 5 – 15mg/m).Ďalším významným vetrom je „ BURY “, ktorý vanie z pevniny na more a vyvoláva šťastie a prináša dobré počasie.HospodárstvoToto subtropické podnebie vyhovuje najmä okrasnej flóre. Nájdeme tu palmy, agávy, cyprusy, figovníky, akácie, pomarančnovníky, citrusovníky aj olejovníky.Poľnohospodárstvo Chorvátska sa sústreďuje do oblasti Panónskej nížiny, kde sú úrodné gaštanové pôdy. Pestuje sa tu najmä cukrová repa, slnečnica, krmoviny, pšenica a kukurica. Na svahoch pahorkatiny Papuk sa zasa ujal vinič. Dôležité je aj typické južanské ovocie, teda pomaranče, citróny, figy, mandarinky, grapefruity a olivy, ktoré sa pestuje v oblasti pobrežia. Úrodné doliny riek na severe krajiny majú teplé podnebie, čo je ideálne na pestovanie ovocia, ako sú slivky, marhule a hrozno. Pestuje sa tam i ľan pre vlákno, z ktorého sa vyrába ľanová bielizeň a plachtovina, ako aj semená, z ktorých sa lisuje ľanový olej.

Zo živočíšnej výroby je najdôležitejší rybolov (najmä sardinky, makrely a ančovičky). Ďalej sa chovajú aj kozy, hydina, ošípané, hovädzí dobytok a netradične, veľký význam majú kone.Chorvátsko využíva nerastné bohatstvo dovážané suroviny ( najmä ropu), ale aj domáce (hnedé uhlie, bauxit a v malom množstve aj neželezné kovy – hliník, meď a zinok)Tieto suroviny využíva a spracúva priemysel. Najvýznamnejším odvetím je strojárstvo. Zameriava sa ny výrobu lodí, zváracích strojov a rôznych iných prístrojov. Ďalším odvetím je chemická výroba, jej produktami sú napríklad niektoré druhy liekov, chemikálie, čistiace prostriedky a podobne.Krátka históriaPo stáročia bolo súčasťou Uhorska neskôr patrilo do Kráľovstva Srbov a Slovincov, od roku 1929 pripojilo k Juhoslávii.Súčasná Chorvátska republika bola založená v roku 1990 a medzinárodne uznaná až v roku 1992. Nároky na Slavóniu viedli k vojne medzi Srbskom a Chorvátskom. Mnoho sídiel, pamiatok, hotelov a prírodných krás bolo zničených. Srbská armáda postupne vybojovala veľkú časť územia a vznikla krajina –srbská republika. V roku 1995 však po ďalších bojoch získali Krajinu Chorváti a oblasť východnej Slavónie im patrí dodnes. PobrežieDĺžka chorvátskeho pobrežia je 5740 km vrátane 1 185 ostrovov.