Švédsko, Nórsko, Dánsko a Fínsko patria medzi najseverejšie obývané krajiny na svete. Ďaleký sever je ďaleko za polárnym kruhom, v lete tu slnko svieti aj o polnoci a v zime je celý deň šero. Švédsko, Nórsko a Dánsko sú známe pod menom Škandinávia. Na západe je krajina rozoklatá a hornatá. Hory so snehovými čiapkami a ľadovce svietiace na vysokých plošinách sú malé pozostatky ohromného pevninového ľadovca, ktorý kedysi pokrýval celú severnú Európu - hlboké zárezy do pevniny nazývané fjordy (fee - ords) pri nórskom pobreží a vo Švédsku a Fínsku tvoria tisíce jazier. Je tu málo miest a väčšina obyvateľstva žije pri pobreží, kde sa živí rybolovom alebo pracuje v lese. Južné Švédsko a Dánsko sú ommnoho príjemnejšie, nájdeme tu bohaté farmy stojace na piesku a štrku prinesenom ľadovcom. Farmárstvo v Dánsku je intenzívne a vysoko mechanizované.

Pred 50 rokmi boli tieto krajiny reltívne chudobné, ale dnes je tu najvyššia životná úroveň na svete. Zo svojich zdrojov - vodných elektrární, dreva a železnej rudy - dokázali pomocou vysokokvalitného spracovania vyťažiť to najlepšie. Švédsko je známe presným strojárstvom a autami, ako je napríklad Volvo. Dánsko exportuje kvalitné potraviny do celej Európy. Tieto krajiny sú známe vysokou uvedomelosťou a všeobecným systémom sociálneho zabezpečenia. Napríklad Nórsko a Švédsko dalo ženám právo voliť viac než pred 100 rokmi, omnoho skôr ako väčšina európskych krajín. Každý rok tu udeľujú Nobelovu cenu za vedu, literatúru a mier. Hospodárstvo Poľnohospodárstvo: Okrem Dánska môže byť obrábaná len malá časť pôdy Surovinové zdroje: Nórsko, Švédsko a Fínsko majú obrovský drevársky priemysel a používjú elektrický prúd vyrobený vo vodných elektrárňach. Vo Švédsku sa nachádza železná ruda, v Nórsku ropa a v Severnom mori je dobrý rybolov. Priemysel: Priemysel je značne rozvinutý, najmä vo Švédsku, kde výraznú úlohu zohráva priemysel založený na železnej rude. Nórsko leží pozdĺž západného pobrežia Škandinávie. Je to dlhá krajina. Na svojej severnej polovici pomerne úzka, v jednom bode má šírku iba 6 km.

Napriek svojej polohe je dlhé pobrežie Nórska bez ľadu, lebo ho ohrieva teplý Golfský prúd. Väčšina krajiny je hornatá. Veľkolepá krajina oplýva tisícami jazier a pobrežných ostrovov. Mnohí obyvatelia pracujú v priemysle vrátane podmorskej ťažby ropy a zemného plynu, lodného staviteľstva a ťažby nerastných surovín. Rybolov, lesníctvo a poľnohospodárstvo zamestnáva asi 6% celkovej pracovnej sily. Objavenie ropy a zemného plynu v Severnom mori v roku 1969 transformovalo nórske hospodárstvo.Krajinu zmenilo na najväčšieho európskeho producenta ropy. Tisíce ľudí pracujú v priemysle, stavajú tankery i ropné zariadenia a spracúvajú surovú ropu. Dnes je Nórsko vo vŕobe energie sebestačné a väčšinu svojej ropy a zemného plynu vyváža do Európy. Iba 3% povrchu Nórska sú vhodné na poľnohospodárske účely, keďže väčšinu krajiny tvoria ostro rezané horské pásma a hlboké jazerá. Poľnohospodárska pôda sa nachádza zväčša v dolnej časti fjordov. Sú to dlhé morské zálivy, ktoré sa zarezávajú do nórskeho pobrežia. Fjordy vznikli činnosťou ľadovcov, ktoré stekali do mora a cestou vytvorili úžľabiny. Sú to akési prírodné prístavy, ktoré sú útočiskom rybárov a roľníkov. Turisti obdivujú scenériu fjordov z palúb výletnych lodí. Nórsko má jednu z najväčšich obchodných flotíl na svete. Tisíce ľudí pracujú v lodeniciach a prístavoch pri oprave lodí, na palubách mnohých obchodných a nákladných lodí, ktoré zásobujú prístavy a ostrovy na západnom pobreží. Najdôležitejším prístavom je hlavné mesto Oslo.

Takmer pol milióna ľudí žije v tomto rušnom živom meste, ktoré je kultúrnym, intelektuálnym a priemyselným centrom krajiny. Nórsko je domovom lyžovania. Tu v ľadovci sa našli najstaršie pozostatky lyží a anglické slovo ski (lyže) je nórskeho pôvodu. Počas zasnežených zimných mesiacov sú pre Nórov najdostupnejším dopravným prostredkom práve lyže. Skokanské mostíky sú typické pre väčšinu nórskych miest. Obľúbenou udalosťou sú každoročné lyžiarske slávnosti i beh na lyžiach. Starodávne drevené kostoly nájdete po celom Nórsku. Na rozdiel od zrubov, ktoré sú postavené z horizontálne stavaných brvien, drevené kostoly sú stavané vertikálne z oblých drevených dosák. Pri stavbe sa nepoužil ani jeden kliniec.Stavba je natoľko pevná, že odolá aj silným zimným chumeliciam. Hlavné mesto: Oslo Obyvateľstvo: 4 360 000 Úradný jazyk: nórsky Hlavné nábožestvá: kresťanské 90%, iné 10% Zriadenie: pluralitná demokracia Dlhý úzky jutský poloostrov, ktorý predstavuje pevninskú časť Dánska, sa ťahá od Nemecka k Nórsku a Švédsku. Zvyšok krajiny tvorí viac ako sto ostrovov ležiacich východne od poloostrova. Dánsko je najjužnejšie ležiaca krajina Škandinávie a jedna z najplochejších krajín na svete. Podobne ako u jej susedov, aj tu vládne politická stabilita a vysoká životná úroveň. Rýchlo sa rozvinul priemysel a štvrtina obyvateľov pracuje v malych továrňach. Kodaň, hlavné mesto Dánska leží na ostrove Sjaelland.

Je to najväčšie mesto Škandinávie a najväčšie obchodné centrum Dánska. Návštevníci na starých alejách a peších zónach nachádzajú historické kostoly, malebné trhoviská a sieť kanálov. Kodaň je aj mestom bicyklov a cyklistickými trasami, ktoré vedú do oblastí, kde majú mnohí obyvatelia mesta svoje letné chaty. Dánsko je známe svojou architektúrou. Dánski architekti kombinujú mieste materiály, ako je betón, tehly a drevo, na stavbu nádhernych budov, ktoré harmonizujú s okolitým prostredím. Mnohé sídliská sú postavené tak, že každý dom dokonale funguje vďaka navrhnutému systému solárnych panelov a izolácii, ktorá chráni pred zbytočným únikom energie. Dánsky dizajn je svetoznámy, najmä dizajn nábytku, skla, kuchynských výrobkov a porcelánu. Lego, ktoré poznajú deti tamkmer celého sveta, po prvý raz vyrobili v Jutsku v 30. rokoch. Dnes je Jutsko domovom obrovského parku Legoland, kde sú všetky budovy postavené z lega. Názov lego pochádza z dvoch dánskych slov: leg a godt, čo znamená hraj sa dobre. Dánsko je známe svojimi družstvami. Aby roľníci udržali krok s moderným poľnohospodárským vývojom, museli začať spolupracovať. Súčasťou stratégie bolo založenie družstevného vlastníctva mliekarní a ošíparní a sústredenie energie na propagáciu týchto potravín v zahraničí. V západnej Európe ako aj v Severnej Amerike funguje rodinný zväzok bez sobáša.