Predpoklady zemepisných objavov
Veľké objavy v 15. – 16. storočí boli podmienené hospodárskymi a kultúrnymi pomermi v období humanizmu a renesancie. Najviac sa prejavoval nedostatok drahých kovov, ktoré sa používali ako protichodná hodnota za dovážaný orientálny tovar (napr. škorica, zázvor, muškát, aloe...), ale boli vyradené z obehu aj tým, že šľachta a cirkev ukrývali zlato a striebro v svojich pokladniciach. Zvýšenú potrebu drahých kovov nestačili európske doly kryť. Prejavila sa tiež invázia Turkov, ktorí preťali obvyklé obchodné cesty medzi Európou a Východom. Stavba a vybavenie lodí v 13. – 14. storočí sa v dôsledku stúpajúcich požiadaviek obchodníkov značne zmenila. Stúpala tonáž lodí, ktoré sa stali ovládateľnejšími. Magnetická strelka a kompas boli dobrými pomocníkmi rovnako ako astronomické tabuľky a mapy. Tie ale boli veľmi nepresné s fantastickými a vybájenými krajinami.
Plavby Portugalcov
S vidinou afrického zlata podnikali na začiatku 15. storočia dobyvateľské a objaviteľské plavby. Prvým krokom bolo obsadenie severoafrického mesta Ceuty. Významnou postavou bol v tomto období princ Jindřich. Prvé portugalské plavby do Afriky však nepriniesli ani toľko zlata, koľko sa očakávalo, ani obchodné styky s vnútrozemím Afriky. Ale vyplácali sa, pretože Portugalci odvliekli domorodé obyvateľstvo do otroctva a predávali ich v Stredomorí, kde bol obchod s otrokmi veľmi výnosný.
Prvá plavba okolo sveta
Stále väčšie úspechy Portugalcov, ich stúpajúci výnos z plavieb do Indie viedli Španielov k tomu, aby sa pokúsili do tejto oblasti dostač cez Atlantický oceán. Na začiatku 16. storočia bol stále vážnejšie prijímaný názor, že Kolumbusom objavené pobrežie a zem patrí novému kontinentu. V roku 1519 Španieli vypravili päť lodí s posádkou 253 mužov pod vedením Fernão Magalhãesa aby objavili cestu do Indie smerom na západ. 20. septembra 1519 vyplávali a až v marci 1521 dorazili k Filipínam, kde bol Magalhães zabitý domorodcami. V septembri 1522 sa to Španielska vrátila už len jedna loď, naplnená korením, ale jej posádku tvorilo už len 18 námorníkov. Prvá plavba okolo sveta bola veľkým objaviteľským činom, ktorý potvrdil možnosť dosiahnutie Indie cestou na západ, že Amerika je pevnina i guľatosť Zeme.
Význam a dôsledky zemepisných objavov
Veľké zemepisné objavy viedli k postupnému presunu hlavných obchodných ciest. Itália a Stredomorie strácali svoje kľúčové postavenie, najťažšiu ranu utrpeli Benátky. Ich miesto zaujali Antverpy, Lisabon, Sevilla. Záplava zlata a striebra viedla k znehodnoteniu meny a k vzostupu cien všetkých výrobkov. Tento jav nazývane „cenová revolúcia“. Hospodárskym prínosom bolo rozšírenie kultúrnych plodín. V Európe sa začali pestovať zemiaky, kukurica, tabak. V Amerike sa začalo pestovať obilie a ujal sa chov hovädzieho dobytka.
Cenová revolúcia
Dôležitým dôsledkom zámorských objavov bola tzv. cenová revolúcia, značné zvýšenie cien všetkého tovaru, ku ktorému došlo v XVI. Storočí. Príčinou bol ohromný príliv drahých kovov do Európy. Zásoby kovových peňazí v Európe sa behom XVI. storočia zdvojnásobili. Ceny jednotlivého tovaru sa menili nerovnomerne. Cena poľnohospodárskych produktov stúpla omnoho viac než cena priemyselného tovaru a cena predmetov dennej spotreby viac než cena luxusných predmetov. Napríklad vo Francúzsku v rokoch 1520 – 1529 bolo možno dostať 1 hl obilia za 50 g striebra, ale v rokoch 1580 – 1585 až za 125 g striebra. Najdôležitejšie ale bolo, že mzda zostala pozadu za rastom cien. Reálne mzdy poklesli.
Sociálne následky „cenovej revolúcie“
„Cenová revolúcia“ ovplyvnila hospodárske postavenie rôznych skupín feudálnej spoločnosti. Cena poľnohospodárskych produktov stúpla viac ako cena ostatného tovaru, získali tak predovšetkým tí, ktorí predávali poľnohospodárky tovar. Získali tiež statkári, ktorí mohli svoju pôdu prenajímať, tiež kupci, ktorí sa delili s podnikateľmi o nadhodnotu vyrábanou pracovníkmi. Stratili roľníci, ktorí vlastnili menšie políčka, a nevyrábali pre trh. Takisto stratilo obyvateľstvo odkázané na mzdu a takisto drobní výrobcovia.
