Invázia severnej Kórey do južnej v júni 1950 výrazne posunula ohnisko konfliktu medzi Východom a Západom z Európy do Ázie. Neskôr sa posúvalo do ďalších častí sveta. Išlo vlastne o proces, ktorý sa začal v roku 1949 víťazstvom komunistov Číne.
Napriek tomu, že Moskva celé desaťročie hrozila a dávala ultimáta v prípade Berlína, pokusy vyhnať Západ z rozdeleného mesta nezopakovala. Možné dôsledky priamej americko - sovietskej konfrontácie hrozili privysokým rizikom, keď Kremeľ v roku 1949 získal atómovú bombu. Zastrašovanie ťažiace zo vzájomného strachu oboch veľmocí z jadrového arzenálu protivníka sa stalo jednou z rozhodujúcich čŕt ich vzťahu. Vojna v Kórei bola pre Washington výzvou na súboj. Jeho politika zadržiavania v gréckej občianskej vojny a pri blokáde Berlína fungovala na jednotku aj priameho nasadenia amerických vojsk. V prípade Kórey boli dve alternatívy: buď poslať americké sily na polostrov, alebo umožniť komunistickej severnej Kórey Kim IR - sena, aby sa násilne opätovne zjednotila s Južnou Kóreou. Nečinnosť by vytvorila nešťastný precedens pre inú rozdelenú krajinu - Nemecko a v ešte väčšej miere pre skutočne rozdelené mesto - Berlín.
Navyše, kórejská vojna sa rozpútala necelých deväť mesiacov po víťazstve Mao Ce - tunga v čínskej občianskej vojne. Zdalo sa, že komunizmus sa dal na víťazné ťaženie Áziou, čo viedlo Washington k rozhodnutiu, že ho treba zastaviť. Generál Alexander Haig, ktorý sa neskôr stal hlavným veliteľom NATO v Európe, bojoval v Kórei ako nižší dôstojník. Severokórejskú inváziu považoval za súčasť politiky ovplyvnenú sovietskym zväzom. Keď američania s vojskami spojencov odrazili inváziu a prenikli do severnej Kórey, do boja sa zapojili na strane severokórenčanov čínske vojská. Sovieti nasadili v severnej Kórey stíhacie a proti lietadlové jednotky, avšak v oveľa menšej miere. Ich prítomnosť sa tajila. Hrozivé bolo už samostatné pomyslenie na dôsledky, ku ktorým by mohlo viesť priznanie, že americké a sovietske vojská bojovali proti sebe. Strach z eskalácie, ku ktorej by to mohlo viesť, bol príliš veľký.
V Kórei prerástla studená vojna do " horúcej vojny ". Avšak Washington a Moskva si stanovili medze, ktoré zaručovali, že konflikt neprerastie regionálny kontext. Prímerie, ktoré uskutočnilo najväčšie krviprelievanie popri studenej vojny ( popri vojne vo Vietname ) sa podpísalo až po troch bojov a síce v Júli 1953.