Voda je najvýznamnejší geomorfologický činiteľ. V hĺbkach morí a oceánov pôsobia kalové (turbiditné) prúdy (tvorí ich vodná suspenzia drobných minerálnych častíc), ktoré formujú podmorské kaňony. Človek intenzívne využíva morské pobrežie, a tak majú pre neho veľký význam pobrežné geomorfologické procesy a formy. Činnosťou príbrežných prúdov, vĺn a príboja vzniká mnoho pobrežných odnosových (abráznych) i akumulačných foriem georeliéfu.
Pobrežie, miesto, kde sa zem stretáva s morom, je neprestajne tvarované pohybom vĺn z mora k pobrežiu a späť do mora. Počas mnohých rokov môže táto činnosť vĺn vymodelovať z pobrežia rôzne podivuhodné tvary. Poznáme dva druhy vĺn. Ničivé (deštruktívne) vlny vymieľajú pobrežie. Sú vysoké a vznikajú najčastejšie za búrky. Narážajú do pobrežia a odnášajú do mora piesok, okružliaky a iný naplavený materiál z pláže. Tvorivé (konštruktívne) vlny naopak pobrežie zas tvarujú. Za pokojného počasia jemne špliechajú o pobrežie. Prinášajú naplaveniny a zanechávajú na pláži nánosy piesku a okruhliakov. Vlny vymieľajú mäkké horniny rýchlejšie než tvrdé, a preto býva pobrežie vytvorené z rozličných druhov hornín rozomieľané nerovnomerne. Do mäkkších hornín sa vymieľajú zálivy, kým odolnejšie horniny vystupujú ako útesy a mysy. Slabé miesta útesov, akými sú spoje alebo praskliny, sa narušujú rýchlejšie než okolitá hornina. Na týchto miestach more vytesáva jaskyne. Morská triešť môže na vrchu jaskyne vymlieť dieru, ktorá sa nazýva vetrací otvor. Na miestach, kde vlny narážajú na mys, sa môžu vytvárať jaskyne po obidvoch stranách. Po mnohých rokoch sa dve jaskyne stretnú a vytvoria oblúk (klenbu). Útesy sa rozpadávajú rýchlejšie na spodnej strane, pretože tu neprestajne útočí more. Vlny narážajú na dolnú časť útesu, z ktorého odlupujú kamene a horninu ničia kus po kuse. Morský príboj vháňa do jej škár aj vzduch, a tým ju tiež rozrušuje. Niektoré horniny more dokonca rozpúšťa, Napríklad kriedu a vápenec. Po čase vlny vymeľú akýsi zárez na úpätí útesu a nakoniec sa stena útesu rozpadne a zrúti. Útes sa ďalej postupne rozpadáva. Na úpätí napokon zostane len rovná plocha horniny - príbojová plošina. Vlny môžu premiestňovať naplaveniny z pláže pozdĺž pobrežia. Tento proces sa nazýva pobrežné naplavovanie. Vzniká na miestach, kde vietor ženie morské vlny na pobrežie v určitom uhle. Voda sa do mora nevracia späť tou istou cestou, ale tečie priamym spádom. Tým sa vlny pohybujú smerom k pobrežiu a späť do mora kľukato.