More

Voda je najvýznamnejší geomorfologický činiteľ. V hĺbkach morí a oceánov pôsobia kalové (turbiditné) prúdy (tvorí ich vodná suspenzia drobných minerálnych častíc), ktoré formujú podmorské kaňony. Človek intenzívne využíva morské pobrežie, a tak majú pre neho veľký význam pobrežné geomorfologické procesy a formy. Činnosťou príbrežných prúdov, vĺn a príboja vzniká mnoho pobrežných odnosových (abráznych) i akumulačných foriem georeliéfu.
Pobrežie, miesto, kde sa zem stretáva s morom, je neprestajne tvarované pohybom vĺn z mora k pobrežiu a späť do mora. Počas mnohých rokov môže táto činnosť vĺn vymodelovať z pobrežia rôzne podivuhodné tvary. Poznáme dva druhy vĺn. Ničivé (deštruktívne) vlny vymieľajú pobrežie. Sú vysoké a vznikajú najčastejšie za búrky. Narážajú do pobrežia a odnášajú do mora piesok, okružliaky a iný naplavený materiál z pláže. Tvorivé (konštruktívne) vlny naopak pobrežie zas tvarujú. Za pokojného počasia jemne špliechajú o pobrežie. Prinášajú naplaveniny a zanechávajú na pláži nánosy piesku a okruhliakov. Vlny vymieľajú mäkké horniny rýchlejšie než tvrdé, a preto býva pobrežie vytvorené z rozličných druhov hornín rozomieľané nerovnomerne. Do mäkkších hornín sa vymieľajú zálivy, kým odolnejšie horniny vystupujú ako útesy a mysy. Slabé miesta útesov, akými sú spoje alebo praskliny, sa narušujú rýchlejšie než okolitá hornina. Na týchto miestach more vytesáva jaskyne. Morská triešť môže na vrchu jaskyne vymlieť dieru, ktorá sa nazýva vetrací otvor. Na miestach, kde vlny narážajú na mys, sa môžu vytvárať jaskyne po obidvoch stranách. Po mnohých rokoch sa dve jaskyne stretnú a vytvoria oblúk (klenbu). Útesy sa rozpadávajú rýchlejšie na spodnej strane, pretože tu neprestajne útočí more. Vlny narážajú na dolnú časť útesu, z ktorého odlupujú kamene a horninu ničia kus po kuse. Morský príboj vháňa do jej škár aj vzduch, a tým ju tiež rozrušuje. Niektoré horniny more dokonca rozpúšťa, Napríklad kriedu a vápenec. Po čase vlny vymeľú akýsi zárez na úpätí útesu a nakoniec sa stena útesu rozpadne a zrúti. Útes sa ďalej postupne rozpadáva. Na úpätí napokon zostane len rovná plocha horniny - príbojová plošina. Vlny môžu premiestňovať naplaveniny z pláže pozdĺž pobrežia. Tento proces sa nazýva pobrežné naplavovanie. Vzniká na miestach, kde vietor ženie morské vlny na pobrežie v určitom uhle. Voda sa do mora nevracia späť tou istou cestou, ale tečie priamym spádom. Tým sa vlny pohybujú smerom k pobrežiu a späť do mora kľukato.

Piesok a okružliaky premiestňované vlnami sa usádzajú pozdĺž pobrežia rovnakým spôsobom. Na miestach, kde vietor fúka väčšinou tým istým smerom, príboj premiestňuje plážové naplaveniny na obrovské vzdialenosti. Vlny zanášajú piesok a okružliaky pozdĺž pobrežia tak dlho, až sa jeho uhol zmení, napríklad na záliv alebo ústie rieky. Na tomto mieste sa more prehlbuje, a preto sa vlny pohybujú oveľa pomalšie. Majú menej energie na premiestňovanie naplavenín, ktoré sa na týchto miestach ukladajú na morské dno. Nakoniec sa naplaveniny môžu nahromadiť do takej výšky, že sa zdvihnú až na hladinu mora a vytvoria rôzne útvary. Piesok a okrúžliaky sa môžu hromadiť a vytvorí sa podmorská hrádza zvaná kosa. Ak sa kosa ťahá od jedného brehu zálivu po druhý, hovoríme o piesočnom nánose. Vodný bazén za piesočným nánosom sa nazýva lagúna. Ak sa kosa spája mimo pobrežia, nazýva sa tombolo. Pláže sa vytvárajú z piesku a kameňov naplavovaných morom. Vačšie skaly sa dostávajú pri vysokom prílive na koniec pláže a menšie sú odplavované spätným odplavovaním pri odlive. Na samom konci pláže môže byť hrádza z veľkých balvanov, ktoré tam prihnala búrka. Svah pláže je tým strmší, čím väčšími kusmi materiálu je vytvorený.