Preto SACR by malo byť oveľa viac dotované zo štátneho rozpočtu a odvetvie cestovného ruchu zvýhodnené, najmä v čase jeho väčšieho rozvoja, pomocou daňových úľav, zatriedana DPH v nižšej sadzbe, zvýšením odpisových sadzieb investičného majetku, ako aj oslobodením od dane u novo vznikajúcich subjektov, prípadne zamestnávajúcich väččší počet dlhodobo nezamestnaných osôb, prihlásených na úrade práce. V roku 1999 SACR dostalo zo ŠR niečo viac ako 40 miliónov korún, pričom suma im stačila akurát tak na zaplatenie nevyhnutných nákladov spojených s réžijnými nákladmi agentúry. Finančné prostriedky pridelené zo ŠR na rok 2000 klesli na 38 miliónov korún, pričom v porovnaní s okolitými štátmi ako Maďarsko, Poľsko alebo Česká republika je zjavné veľké podhodnotenie výdavkov. Maďarská vláda vyčlenila pre ich agentúru v prepočte 600 miliónov korún, agentúra zamestnáva 230 pracovníkov, má 17 zastúpení v 14 krajinách sveta a vydáva 40 miliónov kusov publikácií v 15 jazykoch. Poľsko vydáva 750 miliónov na rozpočet ich agentúry a majú 20 zastúpení po celom svete. V Čechách to je 250 miliónov a príjem z podnikateľských aktivít k tomu. Preto sa netreba čudovať, že stav turizmu na Slovensku je neuspokojivý. Napríklad SACR museli oželieť rôzne výstavy spojené s prezentáciou jednotlivých krajín. Museli odmietnuť ponuku jedného z najčítanejšej publikácie na svete World Travel Guid, kde majú všetky krajiny cestovného ruchu svoje prezentácie. Len anglická verzia stojí okola milión korún, na čo SACR nemala peniaze. Nereba sa tiež diviť, že Slovensko sa neocitlo medzi potencionálnymi turistickými krajinami, kde by sa v budúcich niekoľko rokoch malo sústreďovať čo najviac turistov v Európe.
Slovensko však na to určite má dostatočné predpoklady, ale treba domyslieť také zásadné veci ako sú dopravné komunikácie - najmä dialnice a možnosti využitia leteckej dopravy vo väčšom počte letísk v rámci celého Slovenska. Slovensko nemá leteckého dopravcu, ktorý by bol schopný pokryť všetky dôležité mestá a štáty v Európe a vo svete. Ak sa chcú turisti dostať na Slovensko lietadlom, musia letieť na viedenské letisko Schwechat a odtiaľ prísť na Slovensko. Skôr ako sa dostanú na destináciu Slovensko, prídu na destináciu Rakúsko, a teda si rozmyslia, či na Slovensko vôbec zavítajú. Ďaľším problemom sú cesty na Slovensku. Dialnice máme jedny z najkvalitnejších v Európe, ale je ich veľmi málo, vedú od Bratislavy až k Trenčínu. Odtiaľ je už len rozostavaná diaľnica, alebo cesta prvej triedy. Ďalšia je kúsok pod Tarami, a takto to je pokúskované skoro všade.