Horšie je, že na juhu Slovenska nie sú dialnice skoro žiadne, lebo za socializmu, keď prebiehala industralizácia Slovenska sa oveľa viac podnikov, a dialnice sa im prispôsobovali, umiestňovalo do oblastí väčších miest a do kotlín vyšších pohorí, ako sú napríklad Turčianska kotlina, Žilinská kotlina, Podtaranská kotlina alebo Považské podolie, kde boli situované najväčšie priemyselné podniky na Slovensku. Podobne to bolo aj zo železnicou, ktorej najkvalitnejšie trasy tiež vedú cez tieto miesta, lebo veľké podniky potrebovali trasy na zásobovnie surovinami, ako bolo uhlie, železná ruda, alebo rôzne polospracované materiály. Na juhu Slovenska, kde je pomerne slabo hornatý povrch a málo väčších významnejších miest sa plánovalo, rozvinúť poľnohospodárstvo, ktoré nepotrebovalo také dodávky ako priemysel. Preto turizmus v tejto oblasti nielen, že je slabo rozvinutý, ale má aj veľmi malé podmienky na jeho rozvoj, lebo ako tiež vieme z plánov doterajších vlád, táto oblasť je pravdepodobne na poslednom mieste v pláne stavby dialničných úsekov.
Spomínali sme propagáciu a komunikácie, ďalším prvkom rozvoja turizmu sú samotné služby ponúkané v turistických centrách. Na Slovensku nemôžeme poprieť snahu väčšiny podnikateľov v turistickom ruchu, ale často, ako je zvykom, chýbajú peniaze na obnovu ubytovacieho, alebo reštauračného zariadenia. Poväčšine nám padnú do oka hlavne hygienické zariadenia ako sprchy a záchody. Tie sú na Slovensku až príliš často nepríjemne špinavé a zanedbané. To vidíme my, ale čo si pomyslí napr. nemecký návštevník, ak takéto niečo uvidí, určite to bude preň jeden z najhorších zážitkov. Ale už relatívne veľa podnikateľov si uvedomilo, že začať sa s obnovou svojho ubytovacieho, alebo iného zariedenia sa musí od záchodov. Ďalším nedostatkom býva obsluha turistického zariadenia. Mala by byť milá a ústretová, mala by sa snažiť dať zákazníkovi len to najlepšie, za čo si samozrejme zaplatil. Našťastie už na Slovensku je takýchto podnikateľov väčšina, avšak nájdu sa aj výnimky. Napríklad v pomerne známom rekreačnom stredisku Mýto pod Ďumbierom, v jednej celkom slušnej krčme, s reštauračným oddelením a pomerne moderným a pekným zariadením bolo vidieť, že nie je dostatočne udžiavané. S mamou a bratom sme si objednali obed.Srevírka v zašpinenej zástere podala ufúľaný papier, ktorý mal byť jedálnym lístkom. Objednali sme si ja a mama, kompletné jedlo a bratovi zemiakové hranolky. Po chvíli nám servírka jedlo doniesla. Bolo celkom pekne upravené a aj chutné. Bratovi zjavne chutilo, lebo sa naučil jesť hranolky s tatársku omáčkou, tak svoju porciu rýchlo zjedol a pýtal si ďalšie. Tak sme servírku znovu požiadali o jednu porciu zemiakových hranoliek. A ona sa nás opýtala či môže priniesť hranolky na tom istom taniery. S mamou sme zostali na seba uprene pozerať a nezmohli sme sa na slovo.