Problematika cestovného ruchu na Slovensku

Slovensko by malo byť svojím najmä prírodným, ale aj kultúrnym bohatstvom jednou z popredných krajín v cestovnom ruchu v návštevnosti Európy. V období socializmu bolo Slovensko v rámci spoločného štátu s Českom jednou z najnavševovanejších krají východného bloku. Lákadlom pre turistov boli hlavne v zimnom období lyžiarske centrá v našich horách, v lete vodné nádrže a priehrady, ale tiež turistické chodníčky v horách. Po páde režimu sa Slovensko ocitlo medzi krajinali, ktoré boli navševované prevažne západnými turistami, ktorí si chceli pozrieť ako vyzerá krajina pod dlhoročnou nadvládou komunistov. Zistili, že to až tak zlé nie nebolo, a tak sem prišli na dovolenku aj nasledujúce roky. Keď zbadali, že na Slovensku vývoj v cestovnom ruchu sa ďalej nevyvíjal a služby sa omnoho nezlepšili, tak sa rozhodli pre nejakú Alpskú krajinu, alebo pre našich susedov, tiež z bývalého východného bloku, ktorý za obdobie čo u nich vládla demokracia vybudovali také rekreačné strediská, ktoré sa podobajú tým v Západnej Európe i s primeranou úrovňou služieb. Možno Slovensko má viac prírodných krás, ale služby viažuce sa k cestovnému ruchu vo všeobecnosti nie sú na požadovanej úrovni, čo pomerne náročnému turistovi zo Západnej Europy neposkytuje dostatočný komfort za primeranú cenu. V tomto je zakotvený jeden z hlavných problémov turistického ruchu na Slovensku, i keď tých problémov je omnoho viac.
Slovenský rozvoj cestovného ruchu zabezpečovala hlavne Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR). Agentúra sa stará o propagáciu Slovenska v zahraničí a bojuje a nedostatkom finančných prostiedkov. Keďže štát nemá dostatočné prostriedky na strategické odvetvia , tak nepodporuje dostatočne všetky rozvojové programy i v oblasti cestovného ruchu. I keď v prípade SACR je polemické, či nejde o dostatočne významné odvetvie, aj keď v súčasnosti trocha podceňované, ale určite dôležité v blízkej budúcnosti. Lebo odvetvie cestovného ruchu, ak je v štáte dostatočne rozvinuté je preň obrovskou devízou a zdrojom príjmov ŠR. Zoberme si že vo svete tvorí cestovný ruch 14 % HDP a zamestnáva až 12 % činného obyvateľstva Zeme. Na Slovensku by rozvoj cestovného ruchu významnou mierou mohol ovplyvniť rast zamestnanosti, bez pomerne veľkých investičných výdavkov na jedno pracovné miesto a zamestnanosť by mohla rásť i v okresoch s menšou industralizáciou. Je to najdynamickejšie rastúce odvetvie vo svete, už na jednej úrovni s automobilovým priemyslom.

Preto SACR by malo byť oveľa viac dotované zo štátneho rozpočtu a odvetvie cestovného ruchu zvýhodnené, najmä v čase jeho väčšieho rozvoja, pomocou daňových úľav, zatriedana DPH v nižšej sadzbe, zvýšením odpisových sadzieb investičného majetku, ako aj oslobodením od dane u novo vznikajúcich subjektov, prípadne zamestnávajúcich väččší počet dlhodobo nezamestnaných osôb, prihlásených na úrade práce. V roku 1999 SACR dostalo zo ŠR niečo viac ako 40 miliónov korún, pričom suma im stačila akurát tak na zaplatenie nevyhnutných nákladov spojených s réžijnými nákladmi agentúry. Finančné prostriedky pridelené zo ŠR na rok 2000 klesli na 38 miliónov korún, pričom v porovnaní s okolitými štátmi ako Maďarsko, Poľsko alebo Česká republika je zjavné veľké podhodnotenie výdavkov. Maďarská vláda vyčlenila pre ich agentúru v prepočte 600 miliónov korún, agentúra zamestnáva 230 pracovníkov, má 17 zastúpení v 14 krajinách sveta a vydáva 40 miliónov kusov publikácií v 15 jazykoch. Poľsko vydáva 750 miliónov na rozpočet ich agentúry a majú 20 zastúpení po celom svete. V Čechách to je 250 miliónov a príjem z podnikateľských aktivít k tomu. Preto sa netreba čudovať, že stav turizmu na Slovensku je neuspokojivý. Napríklad SACR museli oželieť rôzne výstavy spojené s prezentáciou jednotlivých krajín. Museli odmietnuť ponuku jedného z najčítanejšej publikácie na svete World Travel Guid, kde majú všetky krajiny cestovného ruchu svoje prezentácie. Len anglická verzia stojí okola milión korún, na čo SACR nemala peniaze. Nereba sa tiež diviť, že Slovensko sa neocitlo medzi potencionálnymi turistickými krajinami, kde by sa v budúcich niekoľko rokoch malo sústreďovať čo najviac turistov v Európe.
Slovensko však na to určite má dostatočné predpoklady, ale treba domyslieť také zásadné veci ako sú dopravné komunikácie - najmä dialnice a možnosti využitia leteckej dopravy vo väčšom počte letísk v rámci celého Slovenska. Slovensko nemá leteckého dopravcu, ktorý by bol schopný pokryť všetky dôležité mestá a štáty v Európe a vo svete. Ak sa chcú turisti dostať na Slovensko lietadlom, musia letieť na viedenské letisko Schwechat a odtiaľ prísť na Slovensko. Skôr ako sa dostanú na destináciu Slovensko, prídu na destináciu Rakúsko, a teda si rozmyslia, či na Slovensko vôbec zavítajú. Ďaľším problemom sú cesty na Slovensku. Dialnice máme jedny z najkvalitnejších v Európe, ale je ich veľmi málo, vedú od Bratislavy až k Trenčínu. Odtiaľ je už len rozostavaná diaľnica, alebo cesta prvej triedy. Ďalšia je kúsok pod Tarami, a takto to je pokúskované skoro všade.

Horšie je, že na juhu Slovenska nie sú dialnice skoro žiadne, lebo za socializmu, keď prebiehala industralizácia Slovenska sa oveľa viac podnikov, a dialnice sa im prispôsobovali, umiestňovalo do oblastí väčších miest a do kotlín vyšších pohorí, ako sú napríklad Turčianska kotlina, Žilinská kotlina, Podtaranská kotlina alebo Považské podolie, kde boli situované najväčšie priemyselné podniky na Slovensku. Podobne to bolo aj zo železnicou, ktorej najkvalitnejšie trasy tiež vedú cez tieto miesta, lebo veľké podniky potrebovali trasy na zásobovnie surovinami, ako bolo uhlie, železná ruda, alebo rôzne polospracované materiály. Na juhu Slovenska, kde je pomerne slabo hornatý povrch a málo väčších významnejších miest sa plánovalo, rozvinúť poľnohospodárstvo, ktoré nepotrebovalo také dodávky ako priemysel. Preto turizmus v tejto oblasti nielen, že je slabo rozvinutý, ale má aj veľmi malé podmienky na jeho rozvoj, lebo ako tiež vieme z plánov doterajších vlád, táto oblasť je pravdepodobne na poslednom mieste v pláne stavby dialničných úsekov.
Spomínali sme propagáciu a komunikácie, ďalším prvkom rozvoja turizmu sú samotné služby ponúkané v turistických centrách. Na Slovensku nemôžeme poprieť snahu väčšiny podnikateľov v turistickom ruchu, ale často, ako je zvykom, chýbajú peniaze na obnovu ubytovacieho, alebo reštauračného zariadenia. Poväčšine nám padnú do oka hlavne hygienické zariadenia ako sprchy a záchody. Tie sú na Slovensku až príliš často nepríjemne špinavé a zanedbané. To vidíme my, ale čo si pomyslí napr. nemecký návštevník, ak takéto niečo uvidí, určite to bude preň jeden z najhorších zážitkov. Ale už relatívne veľa podnikateľov si uvedomilo, že začať sa s obnovou svojho ubytovacieho, alebo iného zariedenia sa musí od záchodov. Ďalším nedostatkom býva obsluha turistického zariadenia. Mala by byť milá a ústretová, mala by sa snažiť dať zákazníkovi len to najlepšie, za čo si samozrejme zaplatil. Našťastie už na Slovensku je takýchto podnikateľov väčšina, avšak nájdu sa aj výnimky. Napríklad v pomerne známom rekreačnom stredisku Mýto pod Ďumbierom, v jednej celkom slušnej krčme, s reštauračným oddelením a pomerne moderným a pekným zariadením bolo vidieť, že nie je dostatočne udžiavané. S mamou a bratom sme si objednali obed.Srevírka v zašpinenej zástere podala ufúľaný papier, ktorý mal byť jedálnym lístkom. Objednali sme si ja a mama, kompletné jedlo a bratovi zemiakové hranolky. Po chvíli nám servírka jedlo doniesla. Bolo celkom pekne upravené a aj chutné. Bratovi zjavne chutilo, lebo sa naučil jesť hranolky s tatársku omáčkou, tak svoju porciu rýchlo zjedol a pýtal si ďalšie. Tak sme servírku znovu požiadali o jednu porciu zemiakových hranoliek. A ona sa nás opýtala či môže priniesť hranolky na tom istom taniery. S mamou sme zostali na seba uprene pozerať a nezmohli sme sa na slovo.

A keď sa servírka vrátila aj s hranolkami, v napätí sme pozorovali, či naozaj prinesie hranolky na tom istom použitom a zamastenom tanieri. A ona, čuduj sa svete, naozaj priniesla jedlo na pôvodnom neočistenom tanieri. Keby sa stalo západniarskemu turistovi, tak by sa asi otočil a upaľoval kade ľahšie domov. Ďalším otazníkom je, že aké podmienky poskytne rekreačné zariadenie svojím klientom na samotnú turistiku, alebo relaxáciu. Musíme uznať, že sieť a vybavenosť športovísk na zimné aktivity, je v porovnaní s Alpskými krajinami dosť slabá a naozaj špičkovo fungujú možno tak tri strediská. Na slovenských kopcoch je pomerne malý výskyt kvalitných zjazdoviek, lebo väčšina kopcov je stále zalesnená. Čo nemôžeme ponúknuť v zime v nadpriemernej kvalite, to môžeme ponúknuť v lete. Na Slovensku je najhustejšia sieť turistisky značených chodníkov v Európe - presne 12 935 kilometrov. Najviac ich je v Banskobystrickom kraji (2 909 km) a najmenej v Bratislavskom kraji (452 km). Ďalším odvetvým letnej turistiky, ktorá sa teraz dostala do popredia je cykloturistika. Hlavne sa rozvíja na Záhorí, kde už pred tým existovala sieť trás. Ale s podporou zdrojov z Phare-Credo, by mali na Záhorí vzniknúť cyklotrasy s ceľkovou dĺžkou 600 kilometrov. Cykloturistika sa rozvíja i na Považí. V lete turistika na Slovensku dosahuje zaujímavé hodnoty najmä vo Vysokých Tatrách, kde vyťaženosť ubytovacích kapacít sa vyšplhala v tomto roku na číslo 86 až 87 %, čo je nárast oproti minulému roku o 5 %. Najviac turistov prišlo z Čiech, Poľska ale aj z Nemecka, Beneluxu a z Maďarska.
Dá sa povedať, že rozvoj turistiky na Slovensku čaká na svoj veľký boom, má ešte čo robiť, aby dobehol okolité štáty a určite by sa zišla väčšia ochota vlády pomôcť tomuto rezortu, ktorý by mohol byť vysko ziskový, a tak byť veľkým prínosom pre našu ekonomiku, ktorá porebuje každú korunu .