Západná oblasť Slovenskej republiky

Západná oblasť má veľmi výhodnú polohu. Susedí s hospodársky rozvinutým Rakúskom a Českou republikou. Na juhu tvorí západnú hranicu s Maďarskom Dunaj.

Územie oblasti

Je prevažne nížinaté. Podunajská nížina je naše najteplejšie a najúrodnejšie územie. Pestujú sa tam plodiny náročné na teplo.

Podunajská rovina

Podunajská rovina tvorí naše najjužnejšie územie. Rozvoj jej hospodárstva podmienili aj veľké zásoby vody v riekach a v usadeninách Žitného ostrova. Z nerastných surovín sa ťažia riečne štrky a piesky.

Výskyt termálnych vôd

Využívajú sa viaceré termálne kúpaliská.

V minulosti, keď bolo poľnohospodárstvo hlavným zdrojom obživy, vznikali pri Bratislave veľké dediny. Najväčšie mestá vznikli na východe Podunajskej roviny. Pri ústí Váhu do Dunaja leží Komárno. Bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej. Dnes je známe najmä výrobou lodí a najväčším prístavom SR na Dunaji. Severne od Komárna, na dolnom toku rieky Nitra, sa nachádza dôležitý železničný uzol - Nové Zámky. Na sútoku Malého Dunaja a Váhu vzniklo Kolárovo, známe výrobou malolitrážnych motocyklov. Severnejšie od neho zďaleka púta pozornosť svojimi komínmi chemická továreň Duslo v Šali. Blízko Šale je Galanta. Má priemysel strojársky, drevospracujúci a potravinársky. V zázemí Galanty vzniklo mesto Sereď predovšetkým zásluhou niklovej huty. Pretože sa nevyplácala, bola výroba niklu v roku 1993 zastavená. Dunajská Streda, mesto na Žitnom ostrove, je typické stredisko poľnohospodárskeho územia s rozvinutým potravinárskym priemyslom. V Sládkovičove je cukrovar a konzerváreň, vo Veľkom Mederi mliekáreň. V súvislosti s výstavbou vodného dela na Dunaji nadobudlo veľký význam Gabčíkovo. Mesto Senec, ležiace v zázemí Bratislavy, je výrazne orientované na letnú rekreáciu.