NATO je skratkou anglického názvu Organizácie Severoatlantickej zmluvy - North Atlantic Treaty Organisation. Ak si prečítate skratku NATO z pravej strany doľava, vznikne OTAN. OTAN však nie je nijakým opakom NATO. Ide stále o tú istú organizáciu. Skratka OTAN sa používa vo francúzštine, z originálu Organistion du Treaité de l´Atlantique Nord. Oficiálnymi jazykmi NATO sú teda anglický a francúzsky jazyk.
Symbol aliancie
Symbol NATO bol prijatý v októbri 1953. Kruh symbolizuje jednotu a spoluprácu, ružica kompasy symbolizuje cestu k mieru, na ktorú sa vydali členovia Severoatlantickej aliancie už v roku 1949.
Kľúčové slová
Solidarita - Organizácia Severoatlantickej zmluvy je alianciou 26 štátov Severnej Ameriky a Európy, ktoré sa zaviazali napĺňať ciele Severoatlantickej dohody podpísanej 12 zakladajúcimi krajinami 4. apríla 1949 vo Washingtone. Zmluve sa preto často hovorí Washingtonská zmluva.
Sloboda - Podľa Zmluvy je základnou úlohou NATO chrániť všetkými potrebnými prostriedkami, vrátane vojenských, slobodu, spoločné dedičstvo a kultúru svojich národov, založenú na zásadách demokracie, slobody jednotlivca a právneho poriadku.
Bezpečnosť - NATO ochraňuje spoločné hodnoty spojencov - hodnoty demokracie, individuálnej slobody, právo zákona a mierové riešenia konfliktov a podporuje stabilitu a blahobyt národov v severoatlantickom priestore.
Transatlantické spoločenstvo - NATO spája krajiny Severnej Ameriky a Európy. Je praktickým príkladom spolupráce v životne najdôležitejšej oblasti medzi jej členmi, ktorí spoločne formulujú, presadzujú a napĺňajú svoje zámery a ciele. NATO je medzivládna organizácia, v ktorej si členské krajiny zachovávajú svoju suverenitu a nezávislosť. NATO je združením slobodných krajín, ktoré sú zjednotené v snahe chrániť svoju bezpečnosť prostredníctvom vzájomných záruk a stabilných vzťahov s inými krajinami.
Konzultácie - NATO spája Severnú Ameriku a Európu a poskytuje krajinám v týchto oblastiach možnosť na vzájomnú konzultáciu o otázkach bezpečnosti, ktoré sú vo všeobecnom záujme jej členov. Zároveň umožňuje krajinám Aliancie organizovať konkrétne aktivity, ktoré pomáhajú zabezpečiť bezpečnosť jednotlivých krajín.
Obrana - Krajiny NATO sa zaviazali brániť sa pred napadnutím na kolektívnom princípe. Napadnutie jednej alebo viacerých členských krajín predstavuje napadnutie všetkých členských krajín NATO. Voľne si môžeme túto úlohu predstaviť ako: "Jeden za všetkých, všetci za jedného."
Krízový manažment - Tento mechanizmus zabezpečuje možnosť prispievať k efektívnemu predchádzaniu konfliktov vo svete. Sily NATO prostredníctvom krízového manažmentu pomohli ukončiť konflikt a nastoliť bezpečnosť a stabilitu v Bosne a Hercegovine. NATO tiež pomáhalo predchádzať konfliktom v bývalej juhoslovanskej republike Macedónsku.
Partnerstvo - Garancia partnerstva, spolupráce a dialógu s nečlenskými krajinami v euroatlantickej oblasti s cieľom zvýšiť vzájomnú dôveru a schopnosť spoločného postupu s Alianciou.
Sídlo NATO
Pre napĺňanie týchto úloh vytvorila Aliancia potrebný priestor v podobe nutnej infraštruktúry: kancelárie, spoločná administratíva, spoločný rozpočet a plánovanie, spoločné cvičenia a pod. Oficiálnym sídlom NATO je Brusel. V bruselskej centrále sídlia stáli predstavitelia, národné delegácie, generálny tajomník a ďalšie dôležité zložky Aliancie. Na hlavnom veliteľstve NATO je zamestnaných na plný úväzok asi 3500 ľudí.
Severoatlantická rada - Severoatlantická rada je najvyšším rozhodovacím orgánom v Aliancii a jediným vytvoreným priamo Severoatlantickou zmluvou. Rozhoduje o všetkých dôležitých aspektoch fungovania NATO. Rada môže požiadať iné organizačné štruktúry NATO o prípravu rôznych analýz. Zástupcovia členských krajín informujú a konzultujú na zasadaniach Rady názory jednotlivých krajín na prezentované tému. Jednotlivé krajiny môžu tiež iniciovať prerokúvanie tém, ktoré považujú za dôležité. Dôležitou je skutočnosť, že rozhodnutia Rada sa prijímajú tzv. konsenzom, teda zhodou všetkých krajín. Každé rozhodnutie je prijaté len vtedy, ak s ním súhlasia všetky členské štáty, t.j. neexistuje možnosť zdržania sa a každá členská krajina bez rozdielu veľkosti a sily má možnosť zablokovať prijatie rozhodnutia. Zasadnutiam Severoatlantickej rady predsedá generálny tajomník NATO. Pretože Rada zasadá prakticky kontinuálne, členské krajiny sú v nej zastúpené svojimi stálymi predstaviteľmi - veľvyslancami. Rada sa však kedykoľvek môže zísť na úrovni ministrov zahraničných vecí, obrany alebo na najvyššej úrovni, kedy hovoríme o summite NATO.
Generálny tajomník NATO - Generálny tajomník je zrejme najviac medializovaná osoba zo štruktúr NATO a mnohí spájajú NATO práve s menom jej generálneho tajomníka. Jeho právomoci však nie sú široké. Predsedá zasadnutiam Rady a niektorým z ďalších vrcholných orgánov Aliancie, ale nemá rozhodovaciu právomoc. To znamená, že nemôže priamo ovplyvňovať rozhodovania Rady a v žiadnom prípade nezastupuje na rokovaniach krajinu, z ktorej pochádza. Generálny tajomník je tiež zodpovedný za koordináciu všetkých konzultácií v rámci aliancie alebo riadenie procesov pri rozhodovaní. Zastupuje alianciu aj navonok a práve preto sa často objavuje v médiách. O osobe generálneho tajomníka rozhodujú zástupcovia členských štátov konsenzom.
Výbor pre obranné plánovanie - Tento výbor patrí medzi dôležitejšie štruktúry aliancie. Stretáva sa minimálne dvakrát do roka za prítomnosti ministrov obrany všetkých členských krajín okrem Francúzska. Hlavnou témou spoločných zasadnutí výboru sú obrana a plánovanie kolektívnej obrany členov Aliancie. Rozhodnutie tohto výboru má rovnakú silu ako rozhodnutie Sveroatlantickej rady.
Skupina pre jadrové plánovanie - Táto štruktúra je tiež dôležitým článkom Aliancie. Na jej rokovaniach sa zúčastňujú členské krajiny, ktoré sú zastúpené vo Výbore pre obranné plánovanie. Hlavnou úlohou tejto skupiny je koordinácia a konzultácie v otázkach jadrových zbraní, ich využitia, šírenia, rozmiestnenia, bezpečnosti a ich kontrola.
Vojenský výbor - Všetky doteraz spomenuté štruktúry sú politické. Znamená to, že sa na nich schádzajú zástupcovia jednotlivých členských krajín - prezidenti, premiéri, ministri. Vojenský výbor má za úlohu prakticky realizovať všetky politické rozhodnutia, ktoré boli prijaté na zasadnutiach politikov. Vojenský výbor funguje tiež ako poradný orgán pre ostatné civilné štruktúry NATO. Odborné vedomosti zástupcov vo Vojenskom výbore môžu totiž uľahčiť politické rozhodnutia napr. Severoatlantickej rady. Členmi Vojenského výboru sú vojenskí predstavitelia členských krajín NATO, ktorí zastupujú náčelníkov generálnych štábov ozbrojených síl členských krajín.
Integrované ozbrojené sily - Základnou úlohou integrovaných ozbrojených síl je obrana územia členských štátov. Súčasťou týchto síl sú všetky vojenské sily vyčlenené a poskytnuté členskými krajinami na tieto účely. Práve integrované ozbrojené sily sú často negatívne vnímané v očiach verejnosti ako štruktúra, v rámci ktorej je naša armáda vedená cudzími štátmi. Nie je to však tak. Členské krajiny a aj Slovensko sa môžu rozhodnúť, či a akým spôsobom poskytnú jednotlivé zložky armády pre potreby kolektívnej obrany a na plnenie spoločných cieľov a rozhodnutí Aliancie. Nejedná sa však o podriadenie cudziemu veleniu, ale skôr o spoločný postup a koordináciu pri plánovaní a zabezpečení obrany pred hrozbami. Práve to je tá výkonná sila, ktorá nás bude ochraňovať, v prípade, že naša krajina by bola napadnutá.
Parlamentné zhromaždenie NATO - Aliancia rozhoduje na základe konsenzu. Preto je dôležité, aby vzájomne konzultovali a hľadali spoločné názory aj parlamenty jednotlivých členských krajín. Členovia parlamentov tak môžu diskutovať o všetkých otázkach spoločného záujmu. Tento rozmer je veľmi dôležitý. Veď demokraticky zvolený parlament je tým, ktorý v konečnom dôsledku vyjadrí alebo nevyjadrí podporu politike vlády a jej rozhodnutiam. Ako to teda všetko funguje v praxi? - Možno sa Vám zdá, že štruktúry, ktoré fungujú v NATO sú zložité a možno pochybujete, či v prípade rýchleho napadnutia niektorej krajiny dokáže NATO rýchlo reagovať. Dokáže! Štruktúra NATO vyzerá naozaj komplikovane, ale je to preto, aby všetky právomoci boli správne rozdelené a aby v prípade ohrozenia členských krajín mohlo NATO naozaj rýchlo zareagovať. Takže, ak by Slovensko bolo ohrozené agresorom (čo sa, dúfajme, nestane) vyzeralo by to zjednodušene asi takto:
1. Stály predstaviteľ Slovenska v Severoatlantickej rade prednesie požiadavku Slovenskej republiky o posilnenie ochrany prostriedkami členských krajín.
2. Ak stáli predstavitelia Severoatlantickej rady súhlasia s touto požiadavkou, posunú ju Výboru pre obranné plánovanie.
3. Výbor pre obranné plánovanie okamžite požiada Vojenský výbor o pomoc, konzultácie a vypracovanie analýzy, ako by sa takáto požiadavka dala zrealizovať prostredníctvom armád členských štátov.
4. Na základe analýzy rozhodne Výbor pre obranné plánovanie o spôsobe poskytnutia pomoci.
S týmto dokumentom musí nakoniec súhlasiť aj Rada, t.j. absolútne všetky členské krajiny. Ak má niektorá z nich námietky, musí sa pokračovať v rokovaniach, až kým sa nedosiahne konsenzus, teda dohoda všetkých zúčastnených. Táto procedúra môže prebehnúť naozaj rýchlo. Samozrejme, základom rýchleho nasadenia je vzájomné porozumenie a solidarita. Všetci musia vedieť, že hovoria o tých istých veciach, musia vedieť, že armády členských štátov sú schopné vzájomne spolupracovať vymieňať si citlivé informácie a pod. Preto je dôležité, aby Ozbrojené sily Slovenskej republiky boli plne prispôsobené podmienkam, na základe ktorých fungujú ostatné armády krajín NATO.
