Alžírsko 

Rozloha: 2 381 741 km2
Hl.mesto: Alžír
Prírastok ob.: 2,30%
Stredná dĺžka života: 68(m) 72(ž)
Jazyky: francúzština, arabčina, berberské jaz.
Gramotnosť: 61,6%
Mena: alžírsky dinár
Úradný názov: Alžírska Demokratická Ľudová Republika
Lokálny názov:Al Jaza'ir
Lokálny úradný názov:Al Jumhuriyah, al Jaza'iriyah, ad Dimuqratiyah, ash Shabiyah
Najväčšie mestá: Oran, Constantine, Annába, Blida, Stif, Sidi bel Abbás
Počet obyvateľov: 32,129,300

Väčšina Alžírčanov žije na severe krajiny, kde pohorie Atlas v zime zabezpečuje dostatok zrážok potrebných na pestovanie viniča a olív. V Alžírsku žijú približne od roku 3000 pred n.l. kočovní Berberi. Na ich krajinu podnikali nájazdy kmene, ktoré lákal zisk z významných obchodných ciest cez Saharu, a postupne ju ovládli. V roku 1830 tu panovali Alžírsku Francúzi a začalo sa prisťahovalectvo z Európy. Po dlhých bojoch sa Francúzsko v roku 1962 vzdalo, vtedy sa odtadiaľ vysťahoval milión Francúzskych prisťahovalcov. Alžírsko má obrovské zásoby ropy, zemného plynu a ďalších nerastov, najmä železnej rudy. Tieto zdroje umožnili prudký rozvoj a rozsiahlu industrializáciu. Do 80. rokov centrálne plánovanie viedlo k hospodárskemu plytvaniu a nedostatku tovaru. Zahraničných investorov a turistov odpudzujú vnútorné nepokoje.

Štátna vlajka [Pomer 2:3] Popis: Zelená - farba Islamu, biela - farba čistoty, polmesiac - všeobecne uznávaný znak Islamu, alžírsky polmesiac je uzavretejší, ako býva zvykom na vlajkách iných moslimských krajín. Červená farba polmesiaca je symbolom preliatej krvi. Druhý najrozľahlejší štát Afriky. Leží na jej severozápade. Sever krajiny obmýva v dĺžke 1000 km Stredozemné more. Pásma Atlasu oddeľujú stredomorské pobrežie od Sahary. Spestrené priekopovými prepadlinami, panvami i úrodnými dolinami sú 300–400 km široké. Medzi Tell Atlasom a Veľkým Atlasom vo výške 700–1200 m sa rozprestiera Plošina šotov s viacerými slanými jazerami. Sahara zaberá približne tri štvrtiny rozlohy štátu. Striedajú sa tam piesočnaté, kamenisté a štrkové púšte. Povrch púšte je pestrý. Hlbšie panvy obklopujú 500–1700 m vysoké plošiny a tabule (Tademaitská, Tassili). Práve tam sa dvíha Ahaggar s najvyšším štítom krajiny (Tahat 3005 m).

V roku 1830 obsadili územie Francúzi. Postupne sa prisťahovalo čoraz viac francúzskych usadlíkov. Alžírsko získalo nezávislosť v roku 1962 po väčších-menších ozbrojených konfliktoch a referende. Krajina je neobyčajne bohatá na nerastné suroviny (ortuť, fosfáty, železná ruda, olovo, platina, zemný plyn, ropa). Ich vývoz má významnú úlohu v zahraničnom obchode (9/10). Je takmer jediným zdrojom príjmov. Ťažba uhľovodíkov umožnila rozmach petrochémie. Spracovateľský priemysel je málo rozvinutý s veľkým počtom nekvalifikovaných pracovníkov. Základom priemyselnej výroby je výroba lodí a montáž áut. Alžírsko má zaostalé poľnohospodárstvo. Veľa poľnohospodárskych produktov sa dováža. Zapríčiňujú to na jednej strane nevhodné prírodné podmienky a na druhej strane málo intenzívne prevádzky. Pri pobreží pestujú najmä pšenicu, jačmeň, vinič, citrusy, figy a tabak. V oázach sa urodí pšenica, olivy a datle. Zavlažuje sa tam vodou z artézskych studní. Na pastvinách plošín sa polokočovným spôsobom chovajú ovce a kozy.