Líbia

Štátne zriadenie: republika
Hlavné mesto: Tarabulus/Tripolis (600 000 obyv.)
Rozloha: 1 775 500 km2
Počet obyv.: 5 167 000 (1996)
Hustota zaľudnenia: 2,91 obyv./km2
Prírastok obyvateľstva: 2,5%
Úradný jazyk: arabčina, taliančina, angličtina
Mena: líbyjský dinár (1 líbyjský dinár = 100 dirhamov)
Štátny sviatok: 1. sept. (Deň revolúcie, 1969)
Rasové a národnostné zloženie: Líbijci (takmer 100 %), Berberi
Náboženstvo: štátne náboženstvo je islam (97 %), iné – kopské, katolícke (3 %)
Urbanizácia: 86 %
Priemerná dĺžka života: 68 rokov
Gramotnosť: 76,2

Prevažnú časť severoafrickej krajiny zaberá Sahara. Len úzky pás územia zvažujúci sa k Stredozemnému moru so stredomorským podnebím je úrodný. V Sahare sa striedajú mohutné piesočnaté, štrkové a kamenisté púšte. Z nich sa dvíhajú pohľadné skalné pohoria (Akakus, Sawda). Najvyšším vrchom je Daharson Bette (2266 m n. m.). Územie bolo v minulosti preslávené ako útočisko pirátov pred talianskymi kolonistami. Nezávislosť získala roku 1951.

Základom hospodárstva je ťažba a export ropy a zemného plynu. Rozvíja spracovateľský priemysel (potravinársky a textilný), ale zvýšené nároky nedokáže ani kvalitou, ani kvantitou výroby uspokojiť. Napriek značnému dovozu (stroje, potraviny, spotrebný tovar) má pozitívnu obchodnú bilanciu. Kočovný chov zvierat (kozy, ovce, ťavy) je v suchších trávnatých oblastiach. Obyvateľstvo sa na stredomorskom pobreží zaoberá pestovaním palmy olejnej a v oázach datlí, pšenice a jačmeňa.

Túto púšťovú krajinu sa vyše 2000 rokov usilovali vojensky obsadiť rôzne ríše a mocnosti. Keď v roku 1951 získala nezávislosť, bola chudobná, ale vďaka rope jej hospodárstvo zaznamenalo premenu. Saharské spodné vody zásobujú obrovské zavlažovacie systémy aj veľkomestá na pobreží, kde sa uskutočňuje rozsiahla industrializácia. Na severe umožňujú zimné dažde pestovanie obilia a stredomorských plodín. Spojenie lýbijského vodcu plukovníka Kaddáfiho s medzinárodnými teroristickými organizáciami spôsobilo, že OSN uvalilo na Líbiu obchodné sankcie.