Nový Zéland očarí návštevníkov skalnatými pobrežiami, zlatými plážami, neporušenými lesmi, zasneženými špicami hôr priezračnými riekami i jazerami. Nový Zéland je ľahko dostupný, rozprestiera sa na troch relatívne malých ostrovoch pretkaných modernou a efektívnou dopravou s bezpečnými cestami, množstvom vnútroštátnych leteckých liniek a dvomi železničnými traťami. Okrem priateľských obyvateľov a prakticky nulovej kriminality sú pre krajinu typické tri najvýraznejšie kultúrne vplyvy - dobrodružných Polynézanov Maorov, európskych kolonizátorov, ktorí prišli o tisíc rokov neskôr, a terajších imigrantov z ostrovov v Pacifiku. Rozmanitá živočíšna a rastlinná ríša ponúka príležitosť zblízka sa oboznámiť s životom vtákov, delfínov a veľrýb.
Štátne zriadenie: konštitučná monarchia
Administratívne usporiadanie: 16 provinčných okresov (provincial district: 9 na severnom ostrove a 7 na južnom ostrove), 1 zámorské územie, 2 závislé územia
Rozloha: 270 534 km štvorc.
Počet obyvateľov: 3 800 000 (1997)
Hustota obyvateľstva: 14 obyv./km štvorc.
Hlavné mesto: Wellington 325 700 obyv.
Iné významnejšie sídla: Auckland 896 200 obyv., Christchurch 308 200 obyv., Manukau 226 000 obyv., Hamilton 151 000 obyv., Dunedin 110 000 obyv.
Najvyšší bod: Mount Cook, 3764 m
Najvýznamnejšie rieky: Waikato, Waitaki
Úradný jazyk: angličtina
Mena: novozélandský dolár (1 dolár = 100 centov)
Národný sviatok: 6. február (Deň Waitangi, zmluva z r.1840)
Rasové a národnostné zloženie: potomkovia Európanov (73,8 %), Maorovia (9,6 %), Polynézania (3,6 %), iní –Číňania, Indovia atď. (13 %)
Náboženstvo: kresťanské (62,1 %), iné (17,9 %), ateisti (20%)
Urbanizácia: 86,1 %
Priemerná dĺžka života: muži 73 rokov, ženy 80 rokov
Dojčenská úmrtnosť: 7 ‰
Analfabeti: 1 %
Nezamestnanosť: 6,8 %
Podiel na tvorbe HDP:
poľnohospodárstvo 9%,
priemysel 22%,
služby 69%
HDP: 15 720 USD/obyv.
Nový Zéland pozostáva z dvoch veľkých (Južný a Severný ostrov) a z početných menších ostrovov (napr. Kermadecove o., Aucklandské o., Chathamské o., Campbellov ostrov atď.). Leží v Oceánii asi 2200 - 2500 km východne od pobrežia Austrálie. Povrch oboch hlavných ostrovov je veľmi hornatý, väčšia nížinná oblasť sa nachádza na východe Južného ostrova. Väčšiu časť tohto ostrova zaberá staré a vysoké pohorie Južné Alpy, ktorého priemerná výška prekračuje 2000 m. V jeho strednej časti sa nachádza najvyšší bod štátu. Pohoria Severného ostrova sú prevažne sopečného pôvodu, v strednej a východnej časti sa nachádza niekoľko činných sopiek (napr. Ruapehu, 2797 m). Ostrovy majú mierne oceánske podnebie.
Túto skupinu ostrovov objavil v roku 1642 Holanďan Abel Tasman, ale prvý kto vstúpil na ich územie bol James Cook. Názov má od holandskej kolíonie Zélandu („morské územie„). Nový Zéland patril pod britskú správu až do roku 1907, kedy získal nezávislosť. Krajina nemá veľké nerastné bohatstvo (trochu zlata a striebra, čierne uhlie, ropu a zemný plyn). Až 80% elektrickej energie vyrobia vodné elektrárne, 7% sa získa využitím geotermálnej energie. Priemysel je zameraný hlavne na spracovanie poľnohospodárskych produktov (bavlna, mlieko, drevo). Na báze lacnej elektrickej energie sa vybudovali hlinikárne, ktoré spracúvajú austrálsky bauxit. Polovicu územia štátu zaberajú pasienky, na Severnom ostrove vznikli citrusové plantáže a vinohrady a okolo veľkých miest hospodárstva na pestovanie zeleniny. Viac než 60% poľnohospodárskych produktov sa vyváža (bavlna, baranie mäso, syry, mliečne výrobky). Významný je aj rybolov.
Ostrovné teritória Nového Zélandu
Cookove ostrovy
Štatút: pridružené územie
Hlavné mesto: Avarua 9100 obyv.
Rozloha: 240,1 km štvorc.
Počet obyvateľov: 20 200 (1997)
Hustota obyvateľstva: 84 obyv./km štvorc.
Úradný jazyk: angličtina, maorijčina
Skupina ostrovov v Polynézii, pozostávajúca z 13 obývaných a dvoch neobývaných ostrovov, roztrúsená na ploche 2 miliónov km štvorc. . Južné Cookove ostrovy sú vulkanického pôvodu, Severné Cookove ostrovy sú atoly. Obyvatelia sa živia pestovaním kokosových orechov, citrusových plodín, banánanov, ananásov a chovom ošípaných, kôz a hydiny. Priemysel tu reprezentuje niekoľko drobných textiliek a potravinárskych závodov.
Niue
Štatút: pridružené územie
Hlavné mesto: Alofi 900 obyv.
Rozloha: 262,7 km štvorc.
Počet obyvateľov: 2 080 (1997)
Hustota obyvateľstva: 7,9 obyv./km štvorc.
Úradný jazyk: angličtina
Ostrov ležiaci 480 km východne od Tongy, je poznačený migráciou obyvateľstva, na Nový Zéland sa už vysťahovalo 145 000 obyvateľov. Obyvateľstvo pestuje jamy, kokosové orechy, citrusové plodiny a banány a v menšom množstve chovajú hovädzí dobytok, ošípané a hydinu.
Ostrovy Tokelau
Štatút: zámorské územie
Hlavné mesto: Fakaofo 650 obyv.
Rozloha: 10,12 km štvorc.
Počet obyvateľov: 1580 (1994)
Hustota obyvateľstva: 156,1 obyv./km štvorc.
Úradný jazyk: tokelauijčina, angličtina
Skupina ostrovov pozostávajúca z troch atolov (Atafu, Nukunonu, Fakaofo) leží 480 km severne od Západnej Samoi. Najväčšie príjmy plynú z vydávania známok. Obyvateľstvo pestuje jamy, kokosové orechy, citrusové plodiny a banány. Značne je rozšírené ručné pletenie rohoží. Peniaze Menou je novozélandský dolár, NZ$ (=100 centov). Bankovky sú v hodnotách 100, 50, 20, 10 a 5 dolárov, mince v hodnotách 2 a 1 dolár a 50, 20, 10 a 5 centov. Na mnohých miestach je platba platobnými kartami, cestovné šeky sú akceptované v bankách, veľkých hoteloch a niektorých obchodoch. Domácu i cudzie meny je možné cez hranice prevážať bez obmedzenia.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Nový Zéland
Dátum pridania: | 26.02.2008 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Brano94 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 512 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 7.5 |
Priemerná známka: | 3.00 | Rýchle čítanie: | 12m 30s |
Pomalé čítanie: | 18m 45s |
Podobné referáty
Nový Zéland | SOŠ | 2.9589 | 460 slov | |
Nový Zéland | SOŠ | 2.9412 | 600 slov | |
Nový Zéland | SOŠ | 2.9636 | 673 slov | |
Nový Zéland | SOŠ | 2.9846 | 436 slov | |
Nový Zéland | ZŠ | 2.9731 | 205 slov | |
Nový Zéland | ZŠ | 2.9563 | 1673 slov | |
Nový Zéland | ZŠ | 2.9625 | 601 slov | |
Nový Zéland | ZŠ | 2.9912 | 1619 slov |