Sopečná činnosť a zemetrasenie

Hoci sa nám zemský povrch javí ako pevný, v skutočnosti sa jeho časti neustále pohybujú veľmi malou rýchlosťou. Občas sa vyskytne aj náhli a prudký pohyb, čo sa prejaví zemetrasením alebo sopečnou činnosťou. Sila zemetrasenia sa prejavuje od miernych záchvevov až po ničivé zemetrasenia, ktorým môžu padnúť za obeť aj celé mestá. Pri výbuchoch sopky sa zvnútra Zeme dostáva na povrch žeravá hornina- dočervena roztavená magma.

SOPKY

Druhy sopiek

Tvar sopky závisí od vytekajúcej, resp. vyvrhovanej hmoty. Na hranici zemských dosiek je magma hustá a výbuchy sú prudké. Stuhnutá láva tu vytvára vysoké sopečné kužele. Láva je onedlho prevrstvená popolom, ktorý pri ďalšej erupcii opäť mizne pod lávou. Vrstvy popola a lávy sa striedajú, preto sa kužeľ takejto sopky nazýva zložený. Štítová sopka vzniká v oblasti rozostupujúcich sa dosiek a vyznačuje sa kupolovitým tvarom. Pyroklastický kužeľ je tvorený popolom a úlomkami stuhnutej magmy.

Vnútro sopky

Asi 3km pod sopečným kužeľom sa nachádza magmatický kozub, v ktorom sa zhromažďuje magma. Kozub sa plní magmou, tlak v ňom narastá, až sa magma napokon pretlačí alebo pretaví na povrch. Nasledujúci výbuch pripomína otvorenie fľaše so sýteným nápojom magma vypení, pretože plyny pôvodne v nej rozpustené vytvoria bubliny. Ak je magma riedka a tekutá, unikne pokojne; hustá magma pod tlakom vyletí sopúchom do vzduchu.

Pompeje

Pompeje boli rímske mesto v blízkosti Neapola. Keď v roku v roku 79 n.l. vybuchla blízka sopka Vezuv, mesto bolo zavalené hrubou vrstvou popola a tisíce ľudí sa udusili. Táto pokrývka však mesto konzervovala a zachovala v neporušenej podobe až dodnes. Objaviteľom Pompejí sa naskytol pohľad na takmer neporušené mesto, kde ostali pozostatky ľudí a zvierat tak, ako tu žili takmer pred 2000 rokmi.


Zemetrasenie

Zemetrasenie vzniká v dôsledku pohybu zemských dosiek. Dosky sa stále posúvajú, avšak občas ,,uviaznu"; v takejto oblasti počas dlhého obdobia narastá tlak a pri náhlom uvolnení dosiek sa všetkými smermi rozširujú tzv. seizmické vlny. Keď sa tieto vlny dostanú k zemskému povrchu, vzniká zemetrasenie. Hraničné oblasti zemských dosiek sa vyznačujú častejším výskytom silných otrasov. Zlom zemskej kôry pri San Andreas v Kalifornii je ohniskom mnohých ničivých zemetrasení, ktoré postihnú priľahlé oblasti.

Sila zemetrasenia

Miera otrasov pôdy pri zemetrasení sa meria pomocou Richterovej stupnice. Prvý stupeň zodpovedá veľmi slabým otrasom ktoré zachytíme len s pomocou špeciálnych prístrojov. Najsilnejšie zemetrasenie v dejinách bolo v roku 1960 v Čile dosahovalo silu 8,9 stupňov Richterovej stupnice. Mercalliho stupnica odvodzuje silu zemetrasenia od jeho účinkov. Mercalliho stupnica:

1.Sotva postrehnuteľné
2.Hladina vody v pohári alebo akváriu sa kolíše.
3.Zavesené predmety sa hýbu
4.Riad, dvere, okná sa trasú
5.Nestabilné predmety sa prevracajú
6.Okenné tabule praskajú
7.Komíny a steny praskajú
8.Továrenske komíny sa rúcajú, padá aj ťažký nábytok.
9.Na povrchu zeme vznikajú pukliny
10.Padajú stavby deformujú sa koľajnice
11.Väčšina budov je zničená zem sa rozostupuje.
12.Nastáva úplné zničenie.