Základná charakteristika:

• ROZLOHA: 110 922km2
• POČET OBYVATEĽOV: 11 019 000
• HLAVNÉ MESTO: Havanna
• HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 99,4 obyvateľov./km
• ÚRADNÝ JAZYK: Španielčina
• MENA: kubánske peso (1 kubánske peso=100centavov)
• OBYVATEĽSTVO: belosi (51 %), mulati (37 %), černosi (11 %), iné (1 %)
• NÁBOŽENSTVO: ateisti (56 %), rímskokatolícke (39 %), evanjelické (3,3 %), iné (1,7 %) PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA: 76 rokov
• GRAMOTNOSŤ: 94%

Poloha
Kuba má významnú geografickú polohu a ovláda značnú časť amerického stredomoria. Od Floridy ju na západe delí iba 180 km široký Floridský prieliv. Od ostrova Yucatánu 210 km široký Yucatánsky prieliv, od ostrova Haiti na východe prieliv Paso de los Vientos, široký iba 77 km, od Bahamských ostrovov na severovýchode Bahamský prieliv a na juhu sa približuje Jamajke na vzdialenosť 140 km. Rozprestiera sa na najväčšom ostrove Veľkých Antíl a šiestom najväčšom ostrove na svete. Na hlavný ostrov pripadá 94% územia. Má pretiahnutí tvar je 1275 km dlhý a 31 až 191 km široký. Ďalej sa rozprestiera na 1600 väčších či menších ostrovoch. Celková plocha je štátu 110 922 km2;. Pobrežie s celkovou dĺžkou 3500 km je značne členité, zväčša ploché, močaristé, len na juhovýchode strmé a neprístupné.

Prírodné podmienky
Povrch Kuby tvorí prevažne nížina. Južné pobrežie lemujú mangrovové močiare a jemne zvlnená pahorkatina. Nad 1000 m sa dvíhajú pohoria: v strede Escamuray a na východe Sierra Maestra. Najvyšším vrchom je Turquino (1971 m n. m.). Ostatné ostrovy s výnimkou Pinosu sú koralového pôvodu. Severné a južné pobrežie obklopujú skupiny malých ostrovčekov z ktorých najväčší je Isla de Pios 2199 km2.

Riečna sieť je pomerne hustá. Najvýznamnejšia s pomedzi 200 zväčša krátkych riek je Rio Cuato, ktorá pramení v pohorí Sierra Maestra. Je dlhá 370 km z toho splavná iba na 112 km. V krasových oblastiach sa vyskytujú miznúce sa podzemné rieky. Jazerá na Kube skoro nie sú.. Značnú oblasť pokrývajú močiare napr. polostrov Ciénaga de Zapata. Rieky sú krátke a v priebehu roka výrazne menia svoju veľkosť, preto nemôžu byť využité na výrobu elektrickej energie čo spôsobuje Kube značné problémy.

Podnebie Kuby je tropické, pasátové, s presne vymedzením obdobím dažďov. Priemerná teplota najteplejšieho mesiace v roku tj. júl je 27°C a teplota najchladnejšieho mesiaca tj. január je 23°C. Teplotné minimá sa pohybujú pod 5°C a maximá dosahujú 40°C. Dlhodobý ročný priemer teploty je 25,5 °C. Východné a severovýchodné pasáty prinášajú vlahu a vytvárajú v pohoriach vlhkú náveternú a suchú záveternú stranu. Obdobie dažďov trvá od mája do októbra (75% ročného úhrnu zrážok). Najsuchší mesiac je február. Ročný priemerný počet zrážok je 1300mm. Najviac zavlažované je východné pobrežie kde spadne ročne až 1900 mm zrážok. To zapríčiňuje vysokú vlhkosť vzduchu asi 70 - 80 %. Severozápadnú časť často postihujú víchrice a hurikány, asi 10 ročne, ktoré spôsobujú značné škody. Prichádzajú pravidelne z Karibského mora, alebo vznikajú na prehriatej hladine blízkeho Atlantiku. Niekedy hurikán zasiahne more, ktoré sa rozbúri a veľké vlny spôsobujú veľké straty. Najničivejšie vlny zaznamenali 9. septembra 1932 keď obrovské rozbúrená vlna zničila celé Santa Cruz del Sur.

Ostrov objavil Krištof Kolumbus 28.10.1493. Práve tu sa prvý krát Európania stretli s fajčením tabaku. Našli tu nové plodiny ako napr: bavlnu, fazuľu, mames (sladké zemiaky), kukuricu atď. Na jar roku 1494 pri svojej druhej ceste do Nového sveta navštívil Kolumbus zátoku Guantánamo, ktorú nazval Puerto Grande. Invázia španielskych kolonizátorov prišla z Haiti. Baracoa založená v roku 1512 na mieste indiánskej osady bola prvým mestom ostrova. Odtiaľto začala okupácia Kuby. Bývalá španielska kolónia získala nezávislosť roku 1898. 1. januára 1959 bola zvrhnutá vláda diktátora Fulgencia Batistu revolucionárskou skupinou pod vedením dvadsaťsedemročným Fidelom Castrom Ruzom. Bola nastolená revolučná vláda a jej predsedom sa stal Fidel Castro, ktorý je v tejto funkcii do dnes.

Pôvodné indiánske obyvateľstvo tvorili kmene Siboneyov a Guanajatabeycov, žili najmä na pobreží a živili sa rybolovom. V 7. - 9.stor. sa prisťahovali na Kubu skupiny Avarakov, ktoré potlačili domáce obyvateľstvo. Po dobití Kuby Španielmi, Indiáni v dôsledku krutého zaobchádzania a privezených chorôb postupne vymierali. V roku 1532 ich to bolo len 5000. V súvislosti s rozvojom plantážnictva sa však prejavil nedostatok pracovných síl; španielski veľkostatkári ho riešili dovozom čiernych otrokov z Afriky na Kubu. Od roku 1792 do roku1817 zvýšil sa počet černochov a mulatov zo 119 000 na 315 000 takže tvorili 65% všetkého obyvateľstva. Od roku 1780 do roku 1880 privliekli na Kubu takmer milión čiernych otrokov, tí tvorili väčšinu kubánskeho obyvateľstva. Po zrušení otroctva v roku 1886 vzrástla emigrácia bieleho obyvateľstva zo Španielska. Onedlho pracovalo na plantážach cukrovej trstiny už 45 000 bielych robotníkov. Prisťahovalectvo zo Španielska pokračovalo aj neskôr: v r. 1919-1931 ich prišlo na Kubu 300 000. Dnes prevláda na Kube biele obyvateľstvo.

Oficiálnymi sviatkami sú: Deň nezávislosti (1.január) je to pripomienka revolúcie a štátneho prevratu v roku 1959, Sviatok práce (1. máj), Deň matiek (druhá májová nedeľa), Deň začiatku vojny za nezávislosť od Španielska (10 október). Kresťanská sviatky ako napríklad Vianoce alebo Veľká Noc sú neoficiálne, to znamená že sa pracuje a slávia sa iba v kruhu rodiny.

Vláda
Kuba je socialistický štát, ktorý uznáva komunistickú ideológiu. Národné zhromaždenie, ktoré je tvorené 598 poslancami, ktorí sú volení na obdobie piatich rokov, pozostáva zo Štátnej Rady a Rady Ministrov. Na čele štátu stojí prezident, lepšie povedané diktátor Fidel Castro

Doprava
V mestách ľudia využívajú najmä bycikle a preplnené autobusy. Od roku 1990 sa predalo vyše 2 000 000 byciklov. Taxíky sú v mestách skôr zriedkavosťou. Na vidieku sú najvyužívanejšie konské záprahy. Medzi väčšími mestami premávajú vlaky a autobusy. Viac ako autá sú využívané motorky.

Školstvo
Kuba poskytuje bezplatné základné, stredoškolské, technické a vysokoškolské vzdelanie pre všetkých obyvateľov. Deti vo veku od 6 do 11 rokov musia povinne navštevovať školy. Po ukončení základnej školy väčšina detí študuje na stredných školách. Niektoré stredné školy sú so zameraním na umenie alebo šport.

Zdravotníctvo
Zdravotnícke služby sú bezplatné pre všetkých obyvateľov. Kuba má približne 267 nemocníc a viac ako 420 kliník ponúkajúcich primárne služby. Kuba má najnižšiu úmrtnosť a najdlhšiu priemernú dĺžku života zo všetkých štátov Strednej a Južnej Ameriky.

Priemysel
Najdôležitejším odvetvím priemyslu je výroba cukru z cukrovej trstiny, výroba cigár, výroba papiera a spracovanie rúd.

Poľnohospodárstvo
Najdôležitejšími plodinami sú cukrová trstina, tabak a citrusové ovocie. V menšej miere káva, banány, ryža, zemiaky a fazuľa.

Nerastné bohatstvo
Kuba má jedno z najväčších nálezísk niklu na svete. Zásoby sa odhadujú na 19,2 milióna ton. V produkcii niklu sa Kuba radí na piate miesto vo svete hneď po Kanade, Rusku, Novej Kaledónii a Austrálii. Ročne sa produkuje okolo 37 tisíc tón niklového koncentrátu. Bane a spracovateľské závody sú v mestách Moa a Nicaro. Obrovské bohatstvo pre Kubu predstavujú medené ložiská v provincii Pinar del Rio: Matahambre, Francisco, Dora, Constancia a ďalšie. Kuba má veľké zásoby asfaltu , ťaží soľ z morskej vody, mramor, kaolín, železo, olovo, zinok, antimón, cín, volfrám, cementárenské suroviny a fosforid.