POLOHA

Slovensko je vnútrozemský štát. Leží v strede mierneho pásma. Najsevernejší bod je pri Oravskej Polhore (49° 37' 52" s.g.š.) a najjužnejší na Dunaji pri Patinciach (47° 43' 54" s.g.š.). Šírkový rozdiel (1° 53') je malý na to, aby menil naše podnebie. Najzápadnejší bod je na rieke Morava pri Záhorskej Vsi (16° 50' 05" v.g.š.), dĺžkové rozpätie je 5° 44' a časový rozdiel 22 minút.

VZDIALENOSŤ SLOVENSKA OD MORÍ

Baltské 4334 km Severné 791 km Jadranské 350 km Čierne 678 km. Poloha vzhľadom na nadmorskú výšku a reliéf: Najvyšším bodom je vrchol Gerlachovského štítu (2 655 m nm.), najnižším výtok Bodrogu (94 m n. m,). Priemerná nadmorská výška Slovenska je 392 m n. m. Slovensko svojou rozlohou 49 035 km2 v svetovom poradí zaujíma 726. miesto. V rámci Európy patrí k menším štátom (27. miesto). Územie Slovenska je pretiahnuté v rovnobežkovom smere. Najväčšiu dĺžku (428 km) má medzi Záhorskou Vsou a Novou Sedlicou, najväčšiu šírku (195 km) medzi Skalitým na Kysuciach a Štúrovom pri Dunaji, najmenšiu šírku (76 km) medzi Olovom a Turnianskym Podhradím.

DĹŽKA HRANÍC SO SUSEDIACIMI ŠTÁTMI

Ukrajina 98 km
Maďarsko 680 km
Rakúsko 107 km
Česko 240 km
Poľsko 600 km

PRÍRODNÉ PODMIENKY

Územie Slovenska zaberajú z väčšej častí Karpaty, ktoré na juhu lemujú nížiny Panónskej panvy. Karpaty patria do Alpsko-himalájskej sústavy, ktorá vznikla niekoľkými vrásneniami v druhohorách a v treťohorách. Vývoj Karpát prebiehal vo viacerých etapách. Už v starohorách a v prvohorách sa v geosynklinálnych moriach usadzovali horniny, ktoré boli niekoľkokrát vyvrásnené a premenené na kryštalické bridlice (ruly, pararuly, svory). Vrásnenie sprevádzala magmatická činnosť. Koncom prvohôr územie našich Karpát pokleslo a zalialo ho more. Na konci druhohôr a začiatkom treťohôr na severnom okraji centrálnych Karpát vznikla morská priehlbina, do ktorej sa usadzovali z priľahlej pevniny štrk, piesok a hlina, z ktorých vznikli vrstvy striedajúcich sa zlepencov, pieskovcov a ílovcov — flyš. Tieto horniny boli zvrásnené, a tak vzniklo flyšové pásmo. Vytvorila sa súčasná riečna sieť, v dolinách a kotlinách sa ukladali nánosy štrku, piesku a hliny, horské ľadovce modelovali zemský povrch a ukladali ľadovcové sedimenty. Silné vetry odnášali piesok a prach a vytvorili viate piesky a spraše.

Karpaty majú pásmovú geologickú stavbu, pričom jednotlivé pásma sa odlišujú vývojom, vlastnosťami a vekom hornín. Na území Slovenska rozlišujeme nasledovné geologické pásma:

1.Čelná karpatská predhlbeň
2.flyšové pásmo
3.bradlové pásmo
4.jadrové pohoria a Slovenské rudohorie
5.sopečné pohoria
6.neogénne kotliny

Flyšové pásmo začína Myjavskou pahorkatinou a Bielymi Karpatmi, pokračuje cez Kysuce, Oravu, obchádza Tatry, cez Spiš na východné Slovensko. Tvoria ho rozsiahle pohoria na severe a severozápade Slovenska. Najvyššie pohoria a chrbty sú utvorené z odolnejších pieskovcov (Biele Karpaty, Javorníky, Babia hora, Piľsko, Čergov, Bukovské vrchy), v menej odolných ílovcoch vyerodovali rieky doliny a brázdy, napr. dolina Kysuce, Oravy, Torysy, Cirochy. Flyšové pohoria sú chudobné na nerastné suroviny, ťaží sa v nich iba pieskovec, ktorý sa používa na stavebné účely.