Sídla sú základnými centrami ľudskej aktivity.

Sídlom rozumieme zoskupenie sídlových jednotiek (domov), vrátane hospodárských objektov a dopravných zariadení na určitom vimedzenom územý.V sídlach sa zhromažďuje večšina funkcií spojených so životom človeka. Sídlo je
miestom koncentrácie hospodárskej činnosti a ubytovania obyvatelstva.
Štúdiom sidiel sa zaoberá odbor-geografia sídiel.Študuje zákonitosti rozmiestnenia a priestorové zvláštnosti sídiel.Štúdium sídiel býva často spojované so štúdiom geografia obyvaťelstva.
Vývoj sídiel
Už z obdobia neolitu sa nám zachovali dôkazy o typoch sídiel. Sídlisko mestského typu – boli to správné a kulturne centrá slúžiace behom vojen jako útočisko pre obyvatelov z okolia.Prvé velké mestá vznikali v Číne, Egypte, Indii a v oblastiach Predného východu.Pre vznik miest mali významnú úlohu vojenské tábory rímskych vojakov. Rozdelenie sídiel:
Sídlová jednotka – priestory trvalého alebo dočasného pobytu človeka.v nich prespáva, pracuje atd.
Najnižsí vývojový stupeň sídiel – Prírodné sídlové jednotky (jaskyňe, skrýše na stromoch atd.) Umelé sídlové jednotky – najskôr primitívne chalupy budované z prír. materialov (kameň, hlyna, rákosie…).Tieto sídla slúžili luďom živiacich sa lovom zvery, zberom plodov atd. Pre ludí žijúcich v podmienkach usadlého života – boli sídla vidieckeho osídlenia



Podla pobytu človeka ich delíme na: -Trvalo obývané -Prechodne obývané -Sťahovavé (iglú, teepee) 1.Prechodne obývané – boli budované v hospodársky okrajových zónach, boli 2 typy: a)Jednoduché prechodné obývané sídla – slúžiace napr. lovcom zvere v rovníkových oblatiach, kočovným pastierom v stepiach, polopúštných oblastiach.