Ľudové balady a piesne spievajú o útrapách staviteľov a múr nazývajú najdlhším cintorínom na svete.

Na rovinách či na miernych pahorkatinách sa dali používať volské záprahy alebo dvojkolky, v hornatých oblastiach, kde sa múr staval na samých vrcholoch príkrych útesov, sa kamene museli vynášať na chrbtoch alebo v košoch zavesených na žrdi. Jeden človek niesol až päťdesiatkilové bremeno. Na úzkych cestičkách vytvárali robotníci ľudské reťaze a kamene si podávali z ruky do ruky. Veľké balvany prepravovali pracovné čaty - kotúľali ich po kladách, alebo ich piaď po piadi pákami posúvali do svahu až na samý vrchol kopca. V oblastiach, kde sa nenašiel zdroj stavebného kameňa, sa múr budoval z vrstiev utlačenej hliny, ktorú stavebníci kládli medzi dosky, podoprené drevenými kolmi. V piesočnatých oblastiach púšte Gobi pozostával múr z dvadsaťcentimentrových vrstiev piesku a kamienkov, ktoré sa poprestýkali päťcentimetrovou vrstvou púšťovej trávy a vetvičiek tamarišky, zviazaných do dlhých snopov. Ťažkosti s dopravou potravín donútili Čchin Š`-Chuang-tiho pestovať na pustatinách okolo múru obilie. Túto politiku podporovali aj panovníci ďalších dynastií, ktorí múr opravovali či prestavovali. Okolo múru sa usadzovali roľníci, ktorí pracovali na poliach a zároveň tvorili domobranu, stáli na stráži a podľa potreby aj bojovali. Vojakom z posádok sa takisto prideľovali políčka. Súčasťou zavlažovacieho systému bol kanál Chan-čchu, do ktorého neďaleko od Jin-čchuanu v strednej časti múru pritekala voda zo Žltej rieky. Roľníci a vojaci v jednej osobe mali za úlohu pestovať nielen obilie, ale aj sadiť ovocné stromy pre prípad neúrody.

Značnú časť dodnes zachoveného Veľkého múru postavili pred 300 až 600 rokmi za vlády dynastie Ming väčšinou ako obranný val proti zvyškom armád mongolskej dynastie Juan, ktoré po zvrhnutí dynastie ušli na sever. Najpôsobivejšie časti mohutného kamenného a tehlového múru nájdeme medzi priesmykmi Ťu-jung-kuan na sever od Pekingu a Šan-chaj-kuan pri východnom pobreží. Stavbu každého úseku riadilo jedno z jedenástich pevnostných miest, od Liao-tungu na východe až po Čang-jie v provincii Kan-su na západe. Celkový počet vojakov v posádkach dosahoval takmer milión mužov, robotníkov na nútených prácach bolo ešte viac. Vojavi, ktorí strážili múr, boli označení podľa hodností. Rozkazy, napísané na doštičkách či tabuľkách, nosili bežci, ktorí doručovali správy jednotlivým miestnym veliteľom. Na výstavbu múru sa používali aj mohutné kamenné dosky - niektoré vážili tonu. Dodnes nik nevie, ako sa dopravovali hore. Niekedy ich možno vyťahovali robotníci rumpálom, povrazom omotaným okolo bubna so zahnutou kľukou. základné kamene stavby sa často upevňovali železnými čapmi tak, že sa rozžeravené železo lialo do otvorov v kameňoch.